Napísali o nás
Články uverejnené v slovenských periodikách a elektronických médiách
Čím viac ekonomika ožíva, tým sme bližšie k deflácii
Článok bol publikovaný 19.2.2014 v elektronickom médiu hnonline.sk - Čím viac ekonomika ožíva, tým sme bližšie k deflácii
Kroky európskej centrálnej banky na zastavenie deflácie nemusia stačiť. Treba sa poučiť z Japonska.
Riziko deflácie tu je. Hoci údaje ukazujú, že inflácia v eurozóne sa znižuje, keď v januári 2014 bola 0,7 percenta namiesto 0,8 v decembri 2013, v Coface predpokladáme, že riziko deflácie zostáva. Pomalé oživovanie ekonomiky v eurozóne a iných krajinách únie na jednej strane so sebou prináša aj zvýšenú spotrebu domácností, a to aj vďaka rastu miezd v Nemecku. To by zároveň na druhej strane malo pomôcť zamedziť tlaku na znižovanie spotrebiteľských cien. Napríklad HDP eurozóny rástol v poslednom štvrťroku vlaňajšieho roka medzikvartálne o 0,3 percentá, kým v celej EÚ o 0,4 percentuálneho boda.
V ktorých krajinách je riziko deflácie najväčšie?
Podľa najnovšieho prieskumu ECB korporácie očakávajú rast inflácie pre tento rok okolo 1.1 percenta, až po dve percentá v priebehu piatich rokov. To je v podstate veľmi blízke cieľu, ktorý stanovila aj ECB. To znamená, že firmy neočakávajú v nasledujúcich rokoch nejakú výraznú infláciu. ECB v podstate očakáva, že ceny by sa tento rok mali zvýšiť o 1.1 percenta a budúci rok o 1.3 percenta. Na druhej strane, regionálny priemer ukrýva aj veľké národné rozdiely. Deflačné riziko je podstatne vyššie v krajinách s vysokou nezamestnanosťou. Z toho vyplýva, že obzvlášť ohrozené sú južanské európske krajiny. Znižovanie cien pritom už podľa údajov jednotlivých krajín postihlo Grécko, Španielsko, ale napríklad aj Lotyšsko. Z krajín mimo eurozóny je to Bulharsko.
Môže ECB nejako zabrániť deflácii?
Deflácia robí každú monetárnu politiku neefektívnou. Ak naozaj vypukne, centrálna banka nastolí politiku nízkych úrokových sadzieb. To sa ale môže minúť účinku. Defláciu totiž živí slabnúci dopyt a snaha domácností šetriť. Očakávajú, že ceny sa ešte znížia, čo vytvorí na ceny ešte vyšší tlak. Dostávame sa do začarovaného kruhu, alebo do deflačnej špirály. Výrobcovia zase budú tlačení do znižovania cien, čo ale zapríčiní znižovanie nákladov na výrobu, s čím súvisí znižovanie miezd a škrtanie pracovných miest. To zase prinúti ľudí šetriť.
Čo to potom bude znamenať pre štát?
Deflácia zvyšuje aj reálnu hodnotu peňazí, no tým zvyšuje aj reálnu hodnotu dlhu. Takže sťažuje splácanie dlhu. Zraniteľné sú preto ešte viac štáty s vysokým verejným dlhom, ale aj vysoko zadlžené firmy.
Európska centrálna banka sa ale na riziko deflácie pripravila.
Áno, ECB preventívne znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordne nízku hodnotu 0,25 percenta ešte v októbri miulého roka, takže je vidieť, že hrozbu berie vážne. V prípade, že sa riziko ešte zvýši, môže sa uchýliť k menej konvenčným politikám. Môže začať priamo nakupovať dlhopisy, alebo poskytovať lacné pôžičky s nízkym úročením. Menej pravdepodobným scenárom je nákup dlhopisov na sekundárnych trhoch, podobne, ako to robil FED alebo Bank of England. To však zrejme nenájde podporu u členov eurozóny.
S defláciou bojovalo aj Japonsko, a to celých 20 rokov. Môže sa z jeho prípadu poučiť aj eurozóna?
Neschopnosť japonskej centrálnej banky zvýšiť aktivitu a dopyt počas deflácie, ktorá trvala od 90tych rokov iba ilustruje pascu likvidity, ktorú som už spomenul. Ani nízke úroky totiž nedokázali povzbudiť ekonomiku a dlh Japonska sa vyšplhal do astronomických výšok (minulý rok to bolo asi 215 percent HDP, pozn. red). Napokon sa uchýlili k uvoľnenej menovej politike. Kupovali dlhopisy na sekundárnych trhoch a stimulovali domáci dopyt. Prípad Japonska ale pekne ukazuje, že ak sa chceme s defláciou vyrovnať, sú potrebné pomerne zasadné, dobre mierené reformné opatrenia.
Grzegorz Sielewicz
Hlavný ekonóm pre región strednej Európy spoločnosti Coface
Bankrotu sa dá predísť, ak si viete manažovať riziko. Ako? Poistením pohľadávok
Článok bol publikovaný 30.1.2014 v elektronickom médiu oPoisteni.sk - Bankrotu sa dá predísť, ak si viete manažovať riziko. Ako? Poistením pohľadávok
Šetrí si prostriedky na najhoršie a radšej ani nevstupuje na rizikovejšie trhy, hoci by jej mohli priniesť zisk. Kým však vo svete je manažovanie rizika, teda poistenie pohľadávok, už bežné, u nás záujem oň iba začína stúpať. Prispela k tomu hlavne kríza.
„Nesporne hlavnou výhodou poistenia je, že firme umožní existovať ďalej aj v prípade zlyhania kľúčového obchodného partnera. Dokáže totiž u neho odhaliť problémy skôr, ako by ju samotnú potopili,“ hovorí Zoltán Makai, obchodný riaditeľ spoločnosti Coface Slovensko, patriacej k lídrom na trhu poistenia pohľadávok.
Ako funguje poistenie pohľadávok
Poistenie pohľadávok funguje ako nástroj riadenia kreditného rizika a je tak späté s pohľadávkou od jej vzniku. „Firmu napríklad vďaka našim databázam vieme okamžite upozorniť na negatívne zmeny na strane dlžníka a monitorovať jeho situáciu. Okrem prevencie škôd však poistné pokrýva riziko nezaplatenia pohľadávok zo strany odberateľa či obchodného partnera, či jeho neochoty platiť načas. Náhradou škôd v prípade insolvencie dlžníka pritom poistné znižuje straty firmy,“ vysvetľuje podstatu výhod Zoltán Makai. Hodnotenie bonity pohľadávok obchodných partnerov je systematické, rovnako ako monitorovanie akýchkoľvek ďalších negatívnych informácií o konkrétnych odberateľoch zo sektora.
„V prípade rizika, ktoré náš underwriter odhalí či už na základe finančných výkazov, dostupných informácií o vývoji v danom sektore, krajine alebo ekonomike, reagujeme zmenou kreditného limitu,“ približuje proces vyhodnocovania. Firma si tak následne môže znížiť zbytočne vysoké rezervy pre prípad vzniku problematických udalostí, čím si na druhej strane zvýši cash flow.
S krízou vzrástol strach aj snaha sa poistiť
Dôvod zatiaľ nízkeho povedomia o riadení rizika je v tradícii. Kým vo Veľkej Británii, Nemecku či Francúzsku má poistenie pohľadávok už vyše 80-ročnú tradíciu a vyžadujú ho od firiem aj banky či audítori, na Slovensku je zatiaľ tento produkt na trhu len 10 až 15 rokov. Dopyt po poistení pohľadávok zvýšila hlavne kríza, hoci viac ako o priamej korelácii s nárastom počtu bankrotov by sa dalo hovoriť hlavne o vyspelosti kreditného manažmentu spoločnosti. „Treba si však uvedomiť, že poistenie má byť skôr o nastavení dlhodobejšieho procesu než o jednorazovom produkte,“ upozorňuje Makai. Faktom je, že mnohé firmy až do krízy odmietali danú formu zabezpečenia, lebo trh neprinášal negatívne skúsenosti. No obvykle je už neskoro žiadať o pomoc, keď príde k najhoršiemu . „Ani deravú loď by v prístave nikto nepoistil. Takým firmám môžeme ponúknuť len možnosť vymáhania pohľadávky od dlžníka,“ vysvetľuje.
Pre koho je poistenie vhodné
„Najviac si poisťuje pohľadávky sektor obchodu a výroby. Je to aj z dôvodu, že odberatelia sú často v zahraničí, prípadne je tam väčšia hrozba druhotnej platobnej neschopnosti,“ spresňuje. Poistenie sa však oplatí bez rozdielu veľkosti či zamerania firmy. „Najmä vtedy, ak skrachuje jeden z top odberateľov, u ktorého bolo dovtedy aj z pohľadu poisťovne nízke riziko platobnej neschopnosti, ale dostal sa do nej kvôli externým faktorom. Napríklad pre nezabezpečené pohľadávky,“ naznačuje. Poistiť sa pritom dajú nielen obchodné riziká ako platobná neschopnosť či platobná nevôľa, ale aj iné. Napríklad poistenie pohľadávok existujúcich pred podpísaním poistnej zmluvy, pripoistenie dcérskych spoločností v rámci EÚ, doplnkové poistenie vyšších rizík, výrobné či politické riziká.
„Pridanou hodnotou poistenia je určite uľahčenie expanzie na neznáme trhy a obchodovanie s novými partnermi,“ dopĺňa Makai. Nezanedbateľným je aj finančný efekt poistenia. Ak si pohľadávkou zaisťuje firma externé financovanie – napríklad ručí za prevádzkový úver či využíva faktoring, poisťovňa obvykle umožní vinkuláciu poistného plnenia v prospech banky, ktorú spoločnosť žiada o financovanie.
Desať hlavných výhod poistenia pohľadávok v kocke
- 1. Hodnotenie bonity pohľadávok – firma sa cez kreditné informácie poisťovne dozvie o bonite svojich odberateľov a obchodných partnerov či jej prehodnotení už pri vzniku pohľadávky.
2. Včasné varovanie – Poisťovňa dokáže upozorniť firmu na problémy u odberateľov či situáciu na trhu skôr, než si to všimne sama firma.
3. Analýza a monitorovanie negatívnych informácií – poisťovňa počas celej doby poistenia pre klienta monitoruje kondíciu a platobnú schopnosť jeho konkrétnych odberateľov a všetky zmeny na trhu.
4. Ochrana pred nevymožiteľnými pohľadávkami - Firme dokáže zabezpečiť fungovanie na trhu, aj keď jej neočakávane prestanú platiť zákazníci.
5. Úprava výšky finančných rezerv - Poistenie umožňuje firme znížiť zbytočne vysoké finančné rezervy, ktoré si tvorila pre prípad vzniku problematických pohľadávok a ktoré ju obmedzujú v investíciách.
6. Zvýšenie disponibilného cash flow – Firmamôževďaka poisteniu využiť uvoľnené vlastné prostriedky na investície.
7. Prienik na nové neznáme trhy – Firme poistenie chráni peňažné toky a dovoľuje jej bezpečne expandovať.
8. Inkaso pohľadávok – Firme umožní vymáhanie nedobytných pohľadávok.
9. Finančné efekty poistenia pohľadávok – Ak firmavyužíva pohľadávku na zaistenie externého financovania či faktoringu, poisťovňa jej umožní vinkuláciu poistného plnenia v prospech financujúcej inštitúcie/banky.
10. Jasne stanovené ceny poistenia uľahčujú naplánovanie si finančných prostriedkov a zahrnutie nákladu do ceny dodávok tovarov a služieb.
