Insolvencie v SVE: Kde sa najrizikovejšie podniká?

Na Slovensku vyhlásilo vlani insolventnosť 345 firiem.

• Platobná neschopnosť firiem klesla v roku 2016 o 6%, v roku 2015 o 14 %
• Vývoj v krajinách lavíruje od poklesu počtu konkurzných konaní v Bulharsku o 35,6 %, cez mierny nárast o 2,6 % v Poľsku, po výrazné zvýšenie o 56,9 % v Maďarsku
• Sektor stavebníctva patrí k najhorším podľa počtu insolvencií
• Coface predpokladá pokles insolvencií firiem v regióne o 3,9 % v roku 2017 a 2,3 % v roku 2018

Šesť insolvencií na tisícku firiem. Taká je štatistika vlaňajšieho vývoja insolventnosti v krajinách strednej a východnej Európy. V regióne vlani klesol počet insolvencií medziročne v priemere o 6 %, no kým niektoré krajiny hlásili významné úspechy na tomto poli, iné sa pasovali s nárastom počtu konkurzov.

Regionálne sa pritom vlani pokles insolvencií zmiernil, keď ešte v roku 2015 bol tento pokles v priemere o 14 %. Vyplýva to z najnovšej analýzy Coface o vývoji insolvencií v regióne strednej a východnej Európy. Nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem, porovnávala insolventnosť v štrnástich krajinách regiónu vrátane Slovenska a po prvý raz zahrnula do analýzy aj Rusko. Na Slovensku sa vlani uskutočnilo 345 konkurzov, čo je medziročný pokles o 22,6 %.

„Dôvodom poklesu insolvencií v regióne je aj priaznivé makroekonomické prostredie, najmä pozitívna situácia na trhu práce s nižšou mierou nezamestnanosti a rastom miezd. Platobná neschopnosť však vo väčšine krajín i tak zostala vlani nad úrovňou pred krízou v roku 2008,“ konštatuje Grzegorz Sielewicz, hlavný ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu. Výnimkou sú dve krajiny.„Rumunsko a Slovensko zaznamenali nižšie úrovne platobnej neschopnosti firiem, ako pred rokom 2008,“konštatuje. Slovensko dokonca dosiahlo po Poľsku za vlaňajšok druhú najnižšiu mieru insolventnosti, 0,06 % (ide o podiel insolvencií na celkový podiel aktívnych firiem v krajine). Rozsahom najväčší bol vlani na Slovensku konkurz textilného výrobcu Nexis Fiber z Humenného.

Vývoj insolventnosti

Podľa analýzy Coface osem zo 14 analyzovaných krajín zaznamenalo vlani pokles počtu konkurzov, šesť naopak nárast. Najvýraznejší pokles o 35,6 % zaznamenalo Bulharsko, kde medzi najodolnejšie patrí farmaceutický sektor, informačné technológie a vzdelávanie. „Na druhej strane v Maďarsku sa vlani medziročne počet konkurzov viac ako zdvojnásobil a nárast bol aj v Litve, o 35,2 %,“ konštatuje Sielewicz. V prípade Maďarska bol nárast insolvencií  spôsobený najmä zmenou legislatívy a vyšším počtom ukončenia činnosti firiem ex officio, čo štatistiky v roku 2015 ešte nezachytili. V prípade Litvy čísla ovplyvnilo „vyčistenie“ trhu firiem, ktoré boli po určitú dobu v skutočnosti nesolventné, zo strany štátneho daňového úradu a sociálneho fondu.„Poľsku medziročne vzrástol počet konkurzov o 2,6 %. Štatistiky platobnej neschopnosti ovplyvnili legislatívne zmeny, ktoré sa v minulom roku uskutočnili, týkajúce sa procesu reštrukturalizácie firiem, ktoré čelili problémom s platbami,“vysvetľuje Sielewicz.

Najodolnejšie a najslabšie sektory

Najzdravšie či najodolnejšie sektory voči insolventnosti sú v regióne farmácia, IT, vzdelávanie, výroba strojov a finančné služby. Naopak najrizikovejšie, ktoré zaznamenali najviac insolvencií, sú stavebníctvo, kovovýroba, veľkoobchod, doprava a maloobchod.

„Stavebníctvo vlani čelilo veľmi ťažkým podmienkam na trhu. Ekonomiky strednej a východnej Európy ovplyvnilo ukončenie európskeho rozpočtového obdobia a prechod do nového rozpočtu EÚ, čo sa prejavilo nižším investovaním v roku 2016 a pomalším tempom rastu HDP,“konštatuje ekonóm Coface. Tempo spomalilo z 3,5 % v roku 2015 na 2,9 % v roku 2016. Pokiaľ ide o stavebnú produkciu, väčšina krajín zaznamenala výrazný pokles aktivity, čo viedlo k zhoršeniu podmienok likvidity pre spoločnosti v sektore.„Pre niektoré krajiny, ako napríklad Estónsko, Maďarsko a Rusko sa platobná neschopnosť stavebných firiem podieľala na celkovom počte konaní viac ako 20 %,“ spresňuje.

Očakáva sa pokles

Coface predpovedá pokles platobnej neschopnosti spoločností v regióne o 3,9 % v roku 2017 a o ďalších 2,3 % v roku 2018. „Zrýchlenie rastu HDP a oživenie investičnej aktivity prinášajú viac pozitívnych signálov pre firmy,“zdôrazňuje Grzegorz Sielewicz.„Nástup nových infraštruktúrnych projektov, stabilný prínos  spotreby domácností a rozvoj zahraničných trhov budú hlavné ekonomické impulzy,“dodáva.

Zvýšenie investícií by malo pomôcť najmä stavebníctvu, doprave a výrobe strojov, stavebných zariadení a stavebných materiálov. Prekážkou však môže byť pre mnohé expandujúce firmy nedostatok pracovnej sily. Firmy tiež môžu mať určité problémy súvisiace aj s vývojom globálnej ekonomiky a politickou neistotou. Ide najmä o prípadné negatívne dôsledky Brexitu, vývoj v západnej Európe po voľbách v jednotlivých krajinách, napríklad v Taliansku, či vnútorný politický vývoj v Českej republike, Poľsku a Rumunsku.

Download our publications