Riziká a príležitosti práce na diaľku
Z práce na diaľku sa behom pandémie Covid-19 stala nová norma. Počas odznievajúcej krízy by tento kultúrny posun mohol umožniť spoločnostiam so sídlom v rozvinutých krajinách zamestnávať zamestnancov na prácu na diaľku z rozvíjajúcich sa krajín, aby znížili svoje náklady na pracovnú silu. Coface odhaduje, že celkový počet takýchto pracovných miest v ekonomikách s vysokými príjmami je približne 160 miliónov, zatiaľ čo počet potenciálnych pracovníkov na diaľku v ekonomikách s nízkymi a strednými príjmami je približne 330 miliónov. Coface tiež odhaduje, že francúzske spoločnosti by ušetrili 7 % na mzdových nákladoch, aj keby bola presunutá do zahraničia len 1 zo 4 pracovných pozícií umožňujúcich pracovať vzdialene.
Pre rozvíjajúce sa ekonomiky by toto potenciálne premiestnenie virtuálnych pracovných miest mohlo naštartovať väčší rozvoj. S cieľom zistiť, kto pravdepodobne najviac využije tohto trendu, vytvorila spoločnosť Coface indikátor založený na štyroch kľúčových kritériách: ľudský kapitál, konkurencieschopnosť mzdových nákladov, digitálna infraštruktúra a obchodné podmienky. Juhovýchodná Ázia vyniká ako región s vysokým potenciálom a to najmä India a Indonézia; rovnako ako ďalšie veľké rozvíjajúce sa krajiny ako Brazília a Poľsko.
Tento virtuálny offshoring by mohol vyvolať ekonomickú neistotu medzi pracovníkmi vo vyspelých ekonomikách a stať sa zdrojom politického rizika.
POKUŠENIE VIRTUÁLNEHO OFFSHORINGU
Počas niekoľkých posledných desaťročí bolo presúvanie priemyselnej činnosti a rast globálnych dodávateľských reťazcov jedným z hlavných aspektov rastu produktivity. Už niekoľko rokov však toto zvýšenie produktivity a efektivity klesá.
V záujme ďalšieho zvyšovania konkurencieschopnosti a znižovania nákladov môžu byť spoločnosti v pokušení premiestniť ďalšie služby a sofistikovanejšie činnosti do krajín s nižšími mzdovými nákladmi, ako tomu bolo v minulosti u IT služieb a call centier.
Vďaka pandémii Covid-19 v Európe v druhom štvrťroku roku 2020 sa takmer 40 % pracovnej sily presunulo k pravidelnej práci na diaľku. Spoločnosti, ktoré majú dobrú skúsenosť so zachovaním produktivity svojich zamestnancov, si stále viac pripúšťajú možnosť viac angažovať a zamestnávať virtuálne pracovné sily na globálnom trhu práce. V USA vzrástol podiel organizácií ochotných zamestnať ľudí na plný úväzok v zahraničí na 36 percent, oproti 12 percentám pred pandémiou.
KOĽKO EXISTUJE PRACOVNÝCH MIEST, KTORÉ JE MOŽNÉ VIRTUÁLNE PRESUNÚŤ?
Čím viac je ekonomika založená na sofistikovanejších službách, tým viac môže jej pracovná sila pracovať na diaľku. V prieskume medzi pracovníkmi v USA uskutočnenom v októbri 2020 uviedlo 62% vysokoškolsky vzdelaných respondentov, že ich práca môže byť vykonávaná na diaľku. Podľa Medzinárodnej organizácie práce je možné len 13 % pracovných miest v rozvíjajúcich sa krajinách presunúť do zahraničia, oproti 27 % v bohatých krajinách.
To však neznamená, že všetky typy pracovných miest je možné presunúť do zahraničia. Mnoho pracovných procesov vyžaduje čiastočnú prítomnosť na mieste, osobný kontakt s klientmi alebo dobré porozumenie miestnej kultúre.
Pre bohaté krajiny by sa virtuálny offshoring mohol stať zdrojom politického rizika, rovnako ako de-industrializácia prispela k rastu populizmu. Tlak globálnej konkurencie môže u vysoko vzdelaných pracovníkov vyvolať ekonomickú neistotu, čo podnecuje politickú polarizáciu.
Niektoré rozvíjajúce sa krajiny majú lepšiu pozíciu ako iné, aby prilákali virtuálne offshoringové investície. S cieľom zistiť najpravdepodobnejšieho víťaza tohto trendu, spoločnosť Coface vytvorila indikátor založený na štyroch kľúčových kritériách: ľudský kapitál, konkurencieschopnosť mzdových nákladov, digitálna infraštruktúra a obchodné podmienky. Krajiny ako India, Indonézia alebo Brazília majú veľký počet potenciálnych pracovníkov na diaľku a veľmi nízke náklady na pracovnú silu. Iné, napríklad Poľsko, ponúkajú vynikajúce podnikateľské prostredie a robustnú digitálnu infraštruktúru. Zatiaľ čo Čína a Rusko by teoreticky boli ideálnymi virtuálnymi offshoringovými destináciami, rastúce geopolitické napätie a nízka kybernetická bezpečnosť však budú aj naďalej predstavovať významnú prekážku.
