Novinky a publikácie
29. 03. 2021
Country risk a ekonomické štúdie

Paradox platobnej neschopnosti spoločností v Európe: Zázrak a fikcia

Paradox platobnej neschopnosti spoločností v Európe: Zázrak a fikcia

Skutočný dopad krízy Covid-19 zostane nejasný, pokiaľ spoločnosti nezverejnia svoje finančné výkazy. Preto sme simulovali finančné zdravie spoločností výpočtom miery solventnosti odvetvia (hrubý prevádzkový zisk / čistý dlh), pričom sme zohľadnili ako negatívny výnosový šok, tak pozitívny účinok vládnej pomoci. Tieto simulácie sme uskutočnili  na 6 sektoroch v 4 najväčších ekonomikách eurozóny pomocou údajov obratu, využitia, štátom podporovaných pôžičkám a vo francúzskom Fonde solidarity. Skúmali sme vzorku sektorov, ktoré obvykle predstavujú 80 % celkových insolvencií. Kľúčovým prvkom našej analýzy je vysoká úroveň detailu pre jednotlivé sektory: kríza nezasiahla všetkých rovnako a ani všetkým nepomohla rovnaká štátna podpora. Rozhodujúce je, že nie všetky sektory prispievajú rovnako k celkovej platobnej neschopnosti kvôli nadmernému zastúpeniu v súhrnných číslach (i v normálnych dobách).

 

Naša simulácia ukazuje, že i napriek stabilizačnému účinku vládnej podpory sa finančné zdravie spoločností v roku 2020 citeľne zhoršilo - čo by normálne viedlo k nárastu insolvencií. Podľa nášho modelu mala insolvencia v roku 2020 vzrásť o 19 % v Španielsku, 6 % vo Francúzsku, 6 % v Nemecku a 7 % v Taliansku (toto číslo nazývame „simulovaná insolvencia“). To, že miesto toho poklesli, naznačuje, že mnoho insolvencií bolo skôr odložených než zastavených, čo znamená, že rok 2020 v nás zanechal veľké množstvo „skrytých insolvencií“, ktorých realizácia trvá omnoho dlhšie než obvykle. Ale koľko?

 

Ak vezmeme čísla insolvencií z roku 2020 odvodené z našich simulácií (tj. „Simulované insolvencie“) a odpočítame oficiálne vykázané insolvenčné čísla pro rok 2020 (tj. „Pozorované insolvencie“), môžeme získať odhad. Simulovaná insolvencia odráža základné škody, ktoré spoločnosti utrpeli. Zistené údaje o platobnej neschopnosti sa na druhú stranu zdajú príliš nízke aj po zvážení dopadov vládnych opatrení. Preto môžeme interpretovať rozdiel medzi simulovanou insolvenciou a pozorovanou insolvenciou ako aproximáciu skrytých insolvencií. Odhadujeme teda veľkosť skrytých insolvencií na približne 44 % insolvencií z roku 2019 vo Francúzsku (22 500), 39 % v Taliansku (4100), 34 % v Španielsku (1600) a 21 % v Nemecku (3950). Bez štátneho zásahu by insolvencie boli rádovo vyššie. V tomto zmysle je úspech vlád pri záchrane firiem malým zázrakom hospodárskej politiky. Údaje o platobnej neschopnosti roku 2020 sú však do značné miery fikciou.

 

 

 

 

 

 

 

 

Nahor
  • Slovak
  • English