Svetový obchod čaká výrazný prepad
Coface: V treťom štvrťroku 2020 poklesne svetový obchod medziročne o 7 %. Dôvodom je aj rast protekcionizmu, dokonca v agropotravinárstve. Svetové hodnotové reťazce však stále môžu mať svetlú budúcnosť.
Globálna recesia by mala ísť v tomto roku ruka v ruke s prudkým poklesom medzinárodného obchodu, najmä vzhľadom k tomu, že v období krízy má medzinárodný obchod tendenciu klesať viac ako HDP. Rozsah tejto reakcie je však ťažké merať. „Svetová obchodná organizácia (WTO) predpovedá pokles svetového obchodu o 13 až 32 %. Tento odhad naznačuje, že všetky regióny utrpia dvojciferný pokles objemu svojich obchodov. Podľa prognostického modelu Coface sa očakáva, že v treťom štvrťroku 2020 poklesne svetový obchod medziročne o 7%,“ upozorňuje v najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Pri svojich výpočtoch Coface vychádza zo svetových cien ropy, indexu podnikateľskej dôvery vo výrobný sektor v USA, vývoja juhokórejského vývozu a Baltic Dry Indexu ako premenných. Samozrejme, pokles svetového obchodu môže byť výraznejší, pretože obvyklá korelácia meraná pomocou lineárnych modelov nemusí nevyhnutne fungovať v čase krízy. V období negatívnych ekonomických podmienok je prudký nárast neistoty jedným z dôvodov výrazného poklesu obchodu vo vzťahu k HDP – v súčasnosti je však tento pomer historicky najvýraznejší.
Nový protekcionizmus v agropotravinárstve
Protekcionizmus je ďalším priťažujúcim faktorom. Zdá sa, že od začiatku globálnej pandémie sa protekcionizmus v obchode zameriaval na zabezpečenie dodávok potravín a základných zdravotníckych potrieb potrebných na potláčanie dopadov pandémie. „K 22. aprílu 2020 predstavovali až 56 % všetkých obchodných opatrení zaregistrovaných Global Trade Alert (193). Väčšina opatrení (110) sa týkala zákazu vývozu rúšok a iných ochranných prostriedkov, respirátorov a chemikálií potrebných na výrobu rôznych liekov,“ upozorňuje v analýze Coface.
V tomto období importéri uľahčujú dovoz zdravotníckych výrobkov, zatiaľ čo exportéri ich vývoz, naopak, sťažujú. „V tejto súvislosti je zaujímavý prípad Číny: hoci vývoz liekov na lekárske účely klesol vo februári 2020 o 15 %, počas karantény z dôvodu opatrení proti koronavírusu dosiahla Čína dominantný podiel na svetovom vývoze rúšok (55,3 %). Spolupráca s Čínou tak bola nevyhnutná pri zásobovaní sveta. Čínska denná produkcia vyskočila na 116 miliónov rúšok, čo je 12-násobok množstva, ktoré vyrobila pred pandémiou,“ podotýka Coface.
Kríza tiež viedla k zvýšeniu protekcionizmu v agropotravinárskom sektore. Vlny panického nakupovania vyvolaného obavou z prísnych karanténnych opatrení sa neobmedzili iba na domácnosti: niektoré zraniteľné krajiny sa rozhodli zásobovať obilím, aby zabezpečili kontinuitu vnútroštátnych dodávok. Dnes najväčší vývozcovia obilia obmedzujú až tretinu celkových dodávok pšenice na trhu, na čele s Ruskom. V tejto fáze však viedli zákazy vývozu väčšinou k presunu dopytu na európske krajiny, príkladom je Francúzsko, než k nedostatku ponuky.
Ryža je popri pšenici v tejto dobe ďalšou vyhľadávanou komoditou. India, ktorá je hlavným svetovým exportérom ryže, už nie je schopná zabezpečiť dodávky: protikaranténne opatrenia vrátane lockdownu narušili domáce dodávateľské reťazce, znížila sa dostupnosť pracovnej sily a sťažil sa prístup do expottujúcich prístavov. Hoci Thajsko, hlavný konkurent Indie, má dostatok zásob ryže, jeho vývozu zas bránia prísne karanténne opatrenia prijaté v Kambodži, ktoré tak pripravujú odvetvie o toľko potrebných sezónnych pracovníkov. Ako upozorňuje Coface, v dôsledku toho cena ryže dosiahla koncom marca sedemročné maximum.
„Jedinou dobrou správou je, že hraničné kontroly počas lockdownu mali len obmedzený dopad na obchod. V súčasnosti sa opatrenia v Európe postupne uvoľňujú s cieľom oživiť odvetvie cestovného ruchu a obmedziť nedostatok pracovnej sily, najmä v poľnohospodárskom sektore,“ spresňuje Coface.
Presun výroby nepomôže
Výzvy na relokáciu jednotlivých výrobných etáp z jednej krajiny výroby predstavuje ďalšie riziko pre svetový obchod. V prvej fáze koronakrízy, ktorá prepukla v Číne, si spoločnosti na celom svete uvedomili, ako veľmi sú ich dodávateľské reťazce vystavené rizikám zmien v jednej krajine, a snažia sa tak zvyšovať odolnosť týchto reťazcov voči obdobným šokom. Mohlo by sa tak diať dvoma spôsobmi: úplným premiestnením výroby na domáci trh alebo silnou globálnou stratégiou diverzifikácie dodávateľov.
„V súčasnom kontexte predstava úplného premiestnenia výrobných procesov na domácej alebo regionálnej úrovni len zdôrazní problémy s rastúcimi výrobnými nákladmi a nedostatkom domácich zručností. Aj keby sa problémy podarilo vyriešiť, akékoľvek nové lokalizovanie výrobných procesov by stále záviselo od dodávok surovín, ktoré sa nedajú presunúť,“ upozorňuje Coface.
Odolnosť dodávateľských reťazcov si bude tiež vyžadovať zníženie expozície voči špecifickým krajinám diverzifikáciou dodávateľov. Na prvý pohľad sa v súčasnosti javí, že je možné nájsť alternatívy k najväčšiemu dodávateľovi – Číne vo väčšine sektorov. „Ale keďže hlavní výrobcovia vstupov v priemysle sú silne prepojení, závislosť od Číny radikálne nezmizne. A to aj v prípade, že sa podarí diverzifikovať dodávky vstupov v sektore do ďalších hlavných centier.
Globálne hodnotové reťazce tak majú naďalej svetlú budúcnosť.
