Lítium – budúcnosť či ponuka, ktorá nedrží krok?
Tak, ako sa pozornosť upiera na prechod na elektrické alebo vodíkové vozidlá, tak sa strategickou surovinou stáva aj lítium. Biely kov je dôležitou súčasťou dekarbonizácie hospodárstva. „Batérie používané v elektrických vozidlách sa vyrábajú najmä z bieleho kovu. Tento zdroj, ktorý je ťažko nahraditeľný, sa vrátil do popredia začiatkom roku 2000 kvôli problémom spojeným s uskladňovaním energie. Ponuka je však v súčasnosti príliš obmedzená na to, aby pokryla dopyt, a je pod tlakom v dôsledku nedostatku investícií,“ konštatuje na základe analýzy Coface jej generálny riaditeľ pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Nedostatočná pozornosť
Západné ekonomiky dlhé roky nevenovali dostatočnú pozornosť zásobám v oblasti ťažby. Prvá baňa na lítium sa má otvoriť vo Francúzsku až v roku 2027. Podobne ako v prípade medi a mnohých iných rúd, výroba a dopyt po bielom kove závisia najmä od makroekonomických trendov a možností globálneho rastu. Hoci ceny väčšiny kovov od začiatku leta klesli, cena lítia sa drží a je stále vysoká. „Tento trend je pozoruhodný najmä vzhľadom na to, že klientske sektory, najmä automobilový priemysel, majú veľmi zmiešané krátkodobé vyhliadky,“ podotýka Ján Čarný. No keďže sektor nízkouhlíkovej mobility je podporovaný vládami, lítium je chránený pred vzostupmi a poklesmi globálneho rastu. „Celosvetový dopyt by mal v strednodobom a dlhodobom horizonte naďalej rásť najmä v súvislosti s prechodom na nízkouhlíkové technológie,“ dodáva.
Vysoko koncentrované zdroje
Ako ukazujú údaje, Argentína, Bolívia a Čile sa podieľajú až na 58 % svetových zdrojov, čo je oveľa vyššia koncentrácia ako v prípade iných farebných kovov. Pre porovnanie, na 13 krajín pripadá 75 % zistených svetových zásob medi. Aj celosvetová produkcia lítia je veľmi koncentrovaná: dominuje tu triumvirát Austrália, Čile a Čína, ktorý v roku 2021 predstavoval 90 % celosvetovej produkcie. Hodnotový reťazec je ešte koncentrovanejší: v roku 2021 na Čínu pripadalo 60 % svetovej produkcie lítia, čo predstavuje 77 % globálnej kapacity výroby batériových článkov a 60 % celosvetovej výroby komponentov batérií. „Výzvou je teraz získať a udržať si zručnosti s vysokou pridanou hodnotou, ktoré zabezpečia priemyselnú suverenitu krajiny spolu so silnou technologickou komparatívnou výhodou pre spoločnosti,“ podotýka Ján Čarný.
Trh s hodnotou 35 miliárd eur
Asociácia európskeho automobilového priemyslu a Združenie výrobcov batérií predpovedajú, že európsky trh s batériami bude mať v roku 2030 hodnotu 35 miliárd eur, pričom približne polovicu z tejto sumy budú tvoriť lítium-iónové batérie. Európa chce byť do roku 2030 sebestačná vo výrobe batérií, ale nebude sa môcť spoliehať výlučne na národné ťažobné projekty. Zdá sa, že v strednodobom horizonte bude jej tromfom Austrália. „Vysoká volatilita najmä surovín a kovov by mohla ovplyvniť vývoj cien lítia. Túto volatilitu možno okrem iného vysvetliť neistotou dopytu súvisiacou s ťažkosťami v čínskom sektore nehnuteľností. Tieto tlaky budú mať vplyv na volatilitu cien lítia,“ poznamenáva Ján Čarný.
Obavy z vývoja
Okrem toho sa ťažobné spoločnosti v súčasnosti vracajú k stratégiám, ktoré sú založené skôr na hodnote ako na objeme. „Po tom, čo v prvej polovici roka 2022 zaznamenali zvýšenie ziskovosti vďaka nárastu cien, pokles cien kovov a vysoké náklady na energie prinútili ťažobné spoločnosti obmedziť investície,“ poznamenáva Ján Čarný. V dôsledku toho by sa lítiové spoločnosti mali spoliehať na úroveň cien, aby si udržali ziskovosť, a zároveň obmedziť investície v kontexte globálnej recesie v roku 2023. „Prieskum nových zdrojov lítia môže trvať tri až päť rokov - plus dva až tri roky na zavedenie spracovania rudy; to bude mať nevyhnutne vplyv na objem dodávok v strednodobom horizonte,“ dodáva.
Akákoľvek podpora, ktorú Čína poskytne batériovému priemyslu, by tiež mohla zvýšiť tlak na objemy výroby a zvýšiť ceny lítia. Napriek pesimizmu, pokiaľ ide o hospodárske vyhliadky Číny, nie sú pochybnosti o odhodlaní krajiny udržať si komparatívnu výhodu v segmente lítium-iónových batérií. Ak Čína zavedie finančné páky na podporu sektora lítium-iónových batérií, povedie to k spontánnemu zvýšeniu dopytu.
V Európe pritom panuje veľká neistota, pokiaľ ide o budúcnosť lítiového sektora. Zákaz predaja vozidiel poháňaných spaľovacími motormi v roku 2035 sa zakladá na nedoriešených programoch reindustrializácie: banských projektoch a gigafabrikách. O banské projekty v Európe sa môžu viesť ostré spory, čo zvyšuje tlak na výrobcov automobilov a ich závislosť od krajín, ktoré ťažia lítium a vyrábajú batérie. „V strednodobom horizonte to znamená zvýšenú zraniteľnosť voči krízam v dodávateľskom reťazci - vrátane logistiky - medzi baňami a výrobcami batérií,“ uzatvára generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko Ján Čarný.
