Čo prinesie grécke referendum? Tu sú možné scenáre
Už medzi septembrom 2014 a májom 2015 sa objem vkladov v bankách znížil o 22 %, teraz odliv kapitálu z Grécka dosiahol k 22. júnu 2015 až 1,2 miliardy eur.
Coface hodnotí riziko podnikania a splácania pohľadávok medzi firmami v Grécku rizikovým stupňom C.
Grécko bude 5. júla v referende rozhodovať, či prijme podmienky zahraničných veriteľov (od peňazí ktorých je závislé), alebo nie. A teda si v lepšom prípade vyberie bankrot, v tom horšom aj odchod z eurozóny. Hoci si Grécko pohnevalo proti sebe celú Európu, rozhodnutie premiéra Alexisa Tsiprasa malo jasný základ. Vychádza práve z neúspechu rokovaní medzi jeho vládou a veriteľmi, kde obe strany tlačil čas. Termín na dohodu mal vypršať práve dnes.
Grécka centrálna banka síce už zakročila, aby obmedzila hon obyvateľov na banky. No súčasný limit 60 eur pri výbere z bankomatov z gréckych účtov (zahraniční turisti si v krajine môžu vyberať z vlastných zahraničných účtov bez obmedzenia) a zákaz prevodu peňazí z gréckych bánk do zahraničia, sú minimálne opatrenia, aby nedošlo k masívnemu odlevu kapitálu z krajiny. „Len za ostatný polrok, teda od septembra 2014 do mája 2015, totiž predstavoval pokles objemu vkladov 22 %. Ostatné dva týždne sa tento odliv peňazí ešte prehĺbil. K 22. júnu dosiahol už čiastku 1,2 miliardy eur,“ konštatuje hlavný ekonóm Coface Julien Marcilly. Ak by tento trend pokračoval, bankové vklady by podľa neho úplne zmizli. „Takýto odliv by aspoň sčasti mohla kompenzovať Európska centrálna banka poskytnutím vyššej likvidity, no práve rozhodnutie o uskutočnení referenda a vyššom riziku schopnosti splácať svoje pohľadávky zo strany gréckych bánk, túto možnosť vylučujú. Coface hodnotí riziko podnikania a splácania pohľadávok medzi firmami v Grécku rizikovým stupňom C,“ podotýka Marcilly.
Riziká
- 1. Riziko pre Grécko
Stále sa vedú diskusie o tom, či Grécko, ktoré by malo dnes splatiť 1,5-miliardovú pôžičku MMF, sa už dostáva do bankrotu, alebo nie. Niektoré ratingové agentúry ešte takúto schopnosť nesplatenia za bankrot nepovažujú, hoci Christine Lagardeová pripomenula, že MMF to bude definovať ako bankrot.
„Výsledky referenda je nateraz ťažké predpovedať, hoci podľa ostatného prieskumu z 28. júna by mala plán zahraničných veriteľov odobriť v referende značná časť Grékov. Na jednej strane, väčšina Grékov si stále želá zotrvať v eurozóne. Na druhej strane sú však rovnako znechutení aj z úsporných opatrení. Ide predovšetkým o mladých, nezamestnaných a dôchodcov. Premiér Tsipras tiež podporuje „Nie plánu“ hlavne z dôvodu, že plán veriteľov prinesie „poníženie gréckeho ľudu“,“ podotýka Marcilly. Sú tu teda podľa neho tri možné scenáre vývoja:
V referende vyhrá „Áno plánu“:Dá sa očakávať dohoda s veriteľmi, keďže by to schválilo aj hlasovanie v referende. Riziko odlivu kapitálu by sa zmenšilo, podpora bankovému systému by prišla aj zo strany ECB. Grécko by zotrvalo v eurozóne. Hocako, vláda Tsiprasa by rezignovala, krajine by sa otvorili dvere k predčasným voľbám, alebo by začala formovať koaličnú vládu vrátane strán Potami, ND a PASOK.
V referende vyhrá „Nie plánu“: Ak by došlo k tomuto scenáru, ECB by zastavila poskytovanie likvidity gréckym bankám. Zahraničné investície by sa obmedzili na dlhé obdobie. Len pripomeňme, že takéto opatrenia trvali na Cypre dva roky, zatiaľ čo Island už zjemnil niektoré z opatrení na kontrolu kapitálu, ktoré v krajine trvali od roku 2008. Okrem toho, ak by sa banky opäť otvorili, odliv kapitálu by pokračoval. Grécka centrálna banka by zrejme vydala nejakú paralelnú menu (a de facto by opustila eurozónu). Dalo by sa očakávať značné znehodnotenie novej meny. Vzrástla by inflácia a ekonomika by sa dostala do hlbokej recesie.
Menej pravdepodobné scenáre: Prezident Pavlopoulos by zrušil referendum, alebo by zrušil jeho výsledky, ak by bola účasť príliš nízka (menej ako 40 %). Oba scenáre by však priniesli veľa neistoty.
2. Riziko pre zvyšok eurozóny:
Zvyšok eurozóny je už menej závislý na vývoji Grécka, ako to bolo v roku 2011-2012, keďže súkromný sektor (najmä európske banky) sa už zbavili gréckeho verejného dlhu. „Hocako, nemôžeme vylúčiť riziko rozšírenia nákazy cez finančné trhy. Ak by však bolo potrebné, ECB by mohla nakupovať vládne dlhopisy, aby to zmiernila. Pravdepodobné je aj chvenie na akciových trhoch (hlavne keď sa začína letné obdobie, ktoré je aj bez toho náchylné k väčšej volatilite). A nehovoriac o poklese podnikateľskej dôvery. Dá sa však rovnako očakávať, že oslabovanie eura bude pokračovať. A bezpečné krajiny, hlavne Nemecko, budú ťažiť z nížších výnosov štátnych dlhopisov,“ dodáva Marcilly.
