Egyptská centrálna banka (CBE) nedávno nariadila komerčným bankám, aby obmedzili používanie kreditných kariet na transakcie v cudzích menách. Ide o najnovší prejav nedostatku devíz v krajine. Egyptskí dovozcovia sa stretávajú s čoraz väčšími problémami pri získavaní cudzej meny na úhradu svojich zahraničných dodávateľov. Začalo to pandémiou Covid-19, ktorá vyvolala narušenie obchodu a cestovného ruchu, a zintenzívnilo sa to vojnou na Ukrajine, ktorá prispela k zvýšeniu cien ropných produktov (ktorých je Egypt čistým dovozcom) a potravín, najmä pšenice (Egypt je najväčším dovozcom na svete).
Značné požiadavky na zahraničnú menu, ale obmedzené zdroje dodávok
Egypt má naďalej veľké potreby externého financovania, ktoré si vyžadujú obstaranie cudzej meny. Po prvé, na obsluhu svojho zahraničného dlhu (165 mld. USD v septembri), ktorého náklady by podľa CBE mohli v roku 2024 dosiahnuť 29 mld. Druhým obmedzením jeudržanie úrovne devízových rezerv centrálnej banky (tie už klesli zo 45,4 miliardy USD v roku 2019 na 35 miliárd USD v septembri 2023, čo zodpovedá 4,5 mesačnému dovozu tovarov a služieb), pričom zároveň musí kompenzovať tlak na pokles domácej meny predajom tých istých zahraničných mien.
Tradičné zdroje zahraničnej meny krajiny sú v súčasnosti pod tlakom, čo situáciu ešte viac komplikuje. Spomalenie svetového obchodu od začiatku roka zaťažuje prevádzku Suezského prieplavu a blízkosť konfliktu medzi Izraelom a Hamasom povedie k poklesu príjmov z cestovného ruchu v regióne. Remitencie emigrantov, najmä z krajín Perzského zálivu a Spojeného kráľovstva, sa v prvom polroku 2023 medziročne znížili o 38 %.
Rôzne stratégie na zníženie tlaku na devízové rezervy
Okrem stláčania dovozu, ktoré sa dosahuje prostredníctvom devízových prídelov, existujúaj iné stratégie na zmiernenie tlaku na devízové rezervy, pričom všetky majú svoje riziká a prínosy.
Výrazná devalvácia meny spojená s väčšou flexibilitou výmenného kurzu by bola prvou možnosťou, pretože by zmiernila tlak na menu. Počiatočné rýchle znehodnotenie by však bolo sprevádzané prudkým nárastom už aj tak veľmi vysokej inflácie.
Sprísnenie menovej a fiškálnej politiky je druhou možnosťou, ktorá by uľahčila prijatie plávajúceho výmenného kurzu prostredníctvom spomalenia spotreby domácností a dovozu, čo by sa nezaobišlo bez nespokojnosti obyvateľstva.
Treťou možnosťou je pozrieť sa mimo krajiny prostredníctvom zvýšenia priamych zahraničných investícií (PZI), čo však predpokladá, že armáda zníži svoju významnú úlohu v ekonomike prostredníctvom odpredaja majetku.
Jednou z možností je zaviesť barterové dohody, ktoré by uľahčili nevyhnutný dovoz a zároveň nečerpali devízové rezervy. Predpokladá sa to napríklad pri dovoze čaju z Kene.
Vzhľadom na túto zložitú situáciu a riziko odporu obyvateľstva a armády tesne pred decembrovými prezidentskými voľbami sa úrady pravdepodobne pokúsia oddialiť a zmierniť tieto náročné reformy, k čomu im pomôže pretrvávajúca podpora miestnych (Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) aj vzdialených partnerov (USA), ako aj relatívny pokles svetových cien poľnohospodárskych výrobkov.
Za týchto podmienok je iluzórne očakávať výrazné zníženie tlaku na zahraničnú menu pred prezidentskými voľbami, pričom toto zníženie by mohlo byť len postupné a nie bez spätných krokov.