Albánsko

Silný rast, ktorý naďalej podporuje domáci dopyt a cestovný ruch

Rast zostal v roku 2025 robustný, a to najmä vďaka oživenému domácemu dopytu. Spotrebu domácností podporuje pretrvávajúca silná situácia na trhu práce a potvrdenie, že inflácia sa stabilizovala pod cieľovou hodnotou albánskej centrálnej banky, ktorá je 3 %. Investície ťažia zo zlepšených finančných podmienok a čerpania prostriedkov z európskych fondov určených pre balkánske kandidátske krajiny, ktoré sú prideľované podľa HDP a počtu obyvateľov jednotlivých krajín. Albánsko by mohlo do svojho vstupu do EÚ získať až 922 miliónov EUR vo forme pôžičiek a grantov, ak splní stanovené ciele. Okrem toho boom v cestovnom ruchu naďalej stimuluje súkromné a verejné investície do bytovej výstavby a veľkých infraštruktúrnych projektov (letisko, námorný prístav, dopravná sieť atď.).

Vývoz je navyše poháňaný sektorom služieb, ktorý naďalej ťaží z rozvoja cestovného ruchu (26 % HDP v roku 2024), čím podporuje lek. Cestovný ruch v roku 2024 opäť prekonal rekordy s 11,7 miliónmi zahraničných návštevníkov (+15,2 % v porovnaní s rokom 2023) a takmer 5 miliardami EUR výdavkov zahraničných turistov (+55 %). Okrem toho sa očakáva, že vývoz tovaru sa postupne zotaví po dvoch rokoch prudkého poklesu súvisiaceho s nepriaznivým vonkajším prostredím a zhodnocovaním leku. Vonkajší dopyt však bude závisieť od pomalého oživenia európskych partnerov, od ktorých je Albánsko silne závislé, a to v čase, keď ich priemyselná činnosť čelí neistote súvisiacej s potenciálnymi clami USA.

Štrukturálne vysoký obchodný deficit

Rozpočet na rok 2025 počíta s historicky najvyššou výškou verejných výdavkov vo výške 8,2 miliardy EUR (32 % HDP), vrátane investícií vo výške 1,6 miliardy EUR (6,2 % HDP). Tieto investície sú určené hlavne na financovanie širokej škály infraštruktúrnych projektov, vrátane začatia výstavby prístavu Porto Romano a rozširovania cestných a energetických sietí. Po druhé, príjmy posilňuje silná domáca aktivita, vyššie príjmy z dane z príjmov v dôsledku výrazného zvýšenia miezd vo verejnom sektore v júli 2024 a boj proti neformálnej ekonomike a daňovým únikom. Tým sa obmedzí nárast celkového deficitu. Očakáva sa, že primárne saldo (t. j. bez úrokov z dlhu) bude vyrovnané. V tejto súvislosti bude pomer dlhu k HDP naďalej klesať vďaka silnému hospodárskemu výkonu a zhodnocovaniu leku (približne 45 % dlhu je denominované v cudzej mene).

Očakáva sa, že deficit bežného účtu v roku 2025 vzrastie, a to v dôsledku prehlbujúceho sa deficitu obchodu s tovarom a spomalenia rastu cestovného ruchu. Hoci posilnenie leku zníži náklady na dovoz, najmä energie, medziproduktov a investičného tovaru, vývoz, ktorý je už teraz obmedzený a ovplyvnený neistotou v Európe, bude pravdepodobne negatívne ovplyvnený. Okrem toho bude dovoz poháňaný silným domácim dopytom, najmä v stavebnom sektore. Zároveň bude boom cestovného ruchu, hoci pomalším tempom, naďalej podporovať prebytok v sektore služieb a prevody zo zahraničia budú udržiavať kladné saldo sekundárnych príjmov. Priame zahraničné investície (7 % HDP v roku 2024), najmä v stavebníctve, cestovnom ruchu a energetike, budú naďalej financovať veľkú časť deficitu.

Potvrdenie politickej kontinuity podporuje európsku integráciu

Vzhľadom na slabú opozíciu, rozdelenú škandálmi týkajúcimi sa podvodov a korupcie, vyhral úradujúci socialistický premiér Edi Rama parlamentné voľby v máji 2025 so ziskom 52,1 % hlasov. Edi Rama, ktorý je vo funkcii od roku 2013, teraz začína svoje štvrté po sebe idúce volebné obdobie. Vďaka obnovenej parlamentnej väčšine, ktorá predstavuje 82 zo 140 kresiel v parlamente, bude socialistická vláda pokračovať v boji proti korupcii a organizovanému zločinu s cieľom vstúpiť do Európskej únie. V tejto súvislosti EÚ po invázii na Ukrajinu oficiálne otvorila prístupové rokovania s Albánskom a Severnou Macedóniou. Diskusie o prvých „základných“ kapitolách rokovaní sa napokon začali v októbri 2024 po tom, čo boli oddelené od rokovaní so Severnou Macedóniou. Napriek úsiliu o reformu justičného systému a zavedenie protikorupčných opatrení však pristúpenie v krátkodobom horizonte zostáva nepravdepodobné vzhľadom na rozsah reforiem, ktoré je ešte potrebné uskutočniť. Reformy by sa však mohli urýchliť vďaka plánu rastu v hodnote 6 miliárd EUR, ktorý EÚ navrhla balkánskym kandidátskym krajinám.

Okrem toho bude Albánsko naďalej udržiavať dobré vzťahy s Talianskom, s ktorým sa v roku 2025 má po prvýkrát uskutočniť medzivládny samit. Dohoda o vzájomnom uznávaní dôchodkových príspevkov medzi oboma krajinami nadobudne platnosť 1. júna 2025. Dohoda z novembra 2023 o presune žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Talianska do Albánska však rýchlo narazila na právne prekážky a v čase písania tohto článku stále nie je uplatniteľná. Rímsky súd opakovane zamietol zadržanie migrantov presunutých do dvoch centier v Albánsku a následne postúpil vec Súdnemu dvoru EÚ. Tieto centrá, ktoré financuje Taliansko, sa v súčasnosti využívajú hlavne na repatriáciu prisťahovalcov, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté a ktorým preto hrozí vyhostenie.

Posledná aktualizácia: máj 2025