Bangladéš

Postupné a krehké oživenie rastu

Bangladéšska ekonomika sa postupne zotavuje po troch fiškálnych rokoch, ktoré boli poznačené pretrvávajúcou infláciou, politickými a sociálnymi nepokojmi, ako aj spomaľovaním rastu. Hoci politická a sociálna situácia zostáva krehká, očakáva sa, že súkromná spotreba (70 % HDP) v roku 2026 ťaží z opatrení na podporu domácností, ako aj z silných tokov remitencií (6 % HDP v roku 2024), najmä z krajín Perzského zálivu (43 % z celkového objemu) a USA (16 %). Okrem toho sa inflácia v roku 2025 spomalila po tom, čo vystrelila na úrovne, aké neboli zaznamenané viac ako desať rokov, čo bolo spôsobené prudkým oslabením taky a rastúcimi cenami energie. Tento trend zmierňovania je do veľkej miery dôsledkom stabilnejšieho výmenného kurzu, ktorý bol podporený zavedením režimu postupného zavesenia meny v máji 2024. K zadržaniu importovanej inflácie prispeli aj úpravy dovozných daní. Hoci je inflácia stále vysoká, za prvých osem mesiacov roku 2025 dosiahla úroveň 9 %, čo je o jeden percentuálny bod menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Zmierňovanie globálnych cien energie spolu s pokračujúcimi opatreniami na podporu kúpnej sily, ako sú dotácie na nákup hnojív s cieľom znížiť poľnohospodárske náklady, by mali pomôcť zmierniť inflačné tlaky.

Očakáva sa tiež oživenie vývozu, ktorý bol v rokoch 2023 a 2024 vážne ovplyvnený spoločenskými nepokojmi, ktoré narušili priemyselnú činnosť krajiny. Odevný priemysel tvorí 80 % vývozu krajiny a naďalej ťaží z komparatívnej výhody Bangladéša v oblasti nákladov na pracovnú silu. Táto konkurencieschopnosť, ktorú podporuje veľký počet mladých pracovníkov, je však vystavená skúške po zavedení 20-percentného cla na vývoz do USA v auguste 2025. Okrem toho očakávané zrušenie štatútu „najmenej rozvinutej krajiny“ do novembra 2026 spolu s postupným rušením dotácií v odvetví odevného priemyslu, ktoré je nevyhnutné na splnenie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, zdôrazňuje výzvy, ktoré krajinu čakajú pri udržiavaní konkurencieschopnosti vývozu.

V prípade oslabenia taky a miernejšej inflácie by centrálna banka mohla v roku 2026 mierne uvoľniť svoju menovú politiku, a to po tom, čo v kalendárnom roku 2024 päťkrát zvýšila úrokové sadzby. Toto rozhodnutie by mohlo podporiť oživenie súkromných investícií. Politická neistota a zraniteľnosť bankového systému však pravdepodobne oslabia rast investícií. Bangladéšske banky sú podkapitalizované a čelia oveľa vyššiemu podielu nesplácaných úverov (NPL) ako v susedných krajinách. Podiel nesplácaných úverov dosiahol v marci 2025 úroveň 24,1 %, v porovnaní s priemerom 7,9 % v juhovýchodných ázijských bankách.

Stabilizácia verejného deficitu a obmedzený tlak na devízové rezervy

V rozpočte na fiškálny rok 2026 (končiaci v júni 2026) vláda navrhla celkový balík výdavkov, ktorý bol nižší ako rozpočet schválený v predchádzajúcom roku. Najnovší rozpočet je však o 6,2 % vyšší ako skutočné výdavky, ktoré po revízii fiškálneho roka 2025 nedosiahli prognózy. Hoci verejné služby (24 % celkových výdavkov) a úrokové platby (15 %) predstavujú dve najväčšie výdavkové položky, veľký dôraz sa kladie na vzdelávanie (14 %) a rozvoj dopravnej infraštruktúry (9 %). Pokiaľ ide o príjmy, očakáva sa, že hospodárske oživenie podporí výber daní, ktoré by mali predstavovať 63 % celkových príjmov. Rozpočet predpokladá nárast daňových príjmov o 8,9 %, čo by umožnilo zníženie fiškálneho deficitu. Táto prognóza však vychádza z mierne príliš optimistických predpokladov o raste. Z tohto dôvodu sa javí ako pravdepodobnejšia trajektória stabilizácie deficitu (ako percenta HDP). Vzhľadom na štruktúru svojho dlhu vláda plánuje čerpať úvery predovšetkým z domácich zdrojov (57 % celkového financovania deficitu). Riziká spojené so zahraničným verejným dlhom, ktoré v rokoch 2022 až 2024 vzrástli v dôsledku vyčerpania devízových rezerv spôsobeného rastúcimi cenami dovozu a oslabením meny taka, sa v súčasnosti zmierňujú. Devízové rezervy dosiahli v septembri 2025 výšku 31,4 mld. USD, čo predstavuje nárast o 26 % oproti predchádzajúcemu roku, a pokrývajú 4,2 mesiaca dovozu (na základe objemov dovozu z prvej polovice kalendárneho roka 2025).

Bilancia bežného účtu bola vo fiškálnom roku 2025 veľmi mierne v pluse (149 miliónov USD), čo bolo po prvýkrát za osem rokov. Rast sekundárnych príjmov poháňaný prevodmi zo zahraničia (+26,8 % v amerických dolároch) kompenzoval klesajúci obchodný deficit po zlepšení vývoznej výkonnosti (+7,7 %). Očakáva sa, že saldo bežného účtu sa v roku 2026 vráti k miernemu deficitu. Normalizácia súkromnej spotreby spolu s uvoľnením dovozných obmedzení zavedených v roku 2024 v dôsledku nedostatku zahraničnej meny by mali podporiť rast dovozu, čo zvýši obchodný deficit. Tento deficit má štrukturálny charakter, keďže Bangladéš je tradične závislý od dovozu tovarov, ktoré sú pre jeho hospodárstvo nevyhnutné, ako sú energia, textilné vlákna a tkaniny, ako aj niektoré potraviny (pšenica, cukor atď.). Okrem toho by mohli byť remitencie, hoci stále významné, ovplyvnené spomalením hospodárskeho rastu v USA, ktoré sú ich dôležitým zdrojom. Deficit však bude financovaný medzinárodnou pomocou a priamymi zahraničnými investíciami. To zmierni tlak na devízové rezervy, ktoré sú obmedzené.

Napätá a neistá politická a spoločenská situácia

V reakcii na násilné protesty ukončila Šejka Hasínová, predstaviteľka Awami League (AL), v auguste 2024 svoje piate funkčné obdobie vo funkcii premiérky Bangladéša. Protestné hnutie, ktoré vyvolalo zrušenie reformy kvótového systému vo verejnej správe, sa rozšírilo a ovplyvnilo už aj tak napätú politickú a spoločenskú situáciu. Hlavná opozičná strana, Bangladéšska nacionalistická strana (BNP), bojkotovala voľby v januári 2024. V týchto voľbách získala AL 271 z 350 parlamentných kresiel. Účasť voličov bola veľmi nízka – oficiálne 40 % v porovnaní s 80 % v roku 2018 –, hoci skutočné číslo mohlo byť ešte nižšie. BNP označila voľby za zmanipulované a spochybnila ich výsledky, čo ešte viac vyhrotilo napätie.

Po odstúpení premiérky prezident Mohammed Shahabuddin vymenoval Muhammada Yunusa, laureáta Nobelovej ceny za mier z roku 2006, za predsedu dočasnej vlády, ktorej úlohou bolo obnoviť stabilitu a pripraviť nové voľby na zriadenie parlamentu. Ten bol predsedom republiky rozpustený po odstúpení Šejky Hasiny. Táto vláda však čelí napätému politickému ovzdušiu, ktoré sa vyznačuje nesúladmi medzi politickými stranami, nedôverou verejnosti a ťažkosťami pri udržiavaní verejného poriadku. V októbri 2025 vypukli nové protesty, tentoraz v reakcii na navrhovanú demokratickú chartu. Chartu následne podpísalo 25 politických strán, avšak výrazne z nej bola vylúčená strana, ktorú nedávno založili študenti, ktorí boli vedúcimi osobnosťami protestného hnutia z roku 2024. K neistote prispieva krehká situácia spolu s vyhliadkou na voľby v roku 2026, na ktorých sa AL pravdepodobne nezúčastní. Okrem toho politická situácia brzdí zavádzanie ekonomických a správnych reforiem a negatívne ovplyvňuje dôveru investorov. V dôsledku toho sa síce čisté toky priamych zahraničných investícií (PZI) v rozpočtovom roku 2025 zotavili (+20 % medziročne), naďalej však zostávajú pod úrovňou zaznamenanou v rozpočtovom roku 2022, t. j. pred nepokojmi.

Na diplomatickej scéne znamenal nástup dočasnej vlády začiatok strategického prehodnotenia medzinárodných vzťahov, ktoré sa dovtedy vo veľkej miere sústreďovali na Indiu, druhý najväčší zdroj dovozu krajiny (12 % z celkového objemu). Roky, počas ktorých bola pri moci pani Hasinová, boli poznačené zbližovaním s Naí Dillí. Od pádu vlády sa vzťahy s Indiou, kde bývalá premiérka našla útočisko, zhoršili. India od mája 2025 obmedzila dovoz odevov, ovocia a spracovaných potravín z Bangladéša. Toto rozhodnutie nadväzuje na podobné opatrenie, ktoré bangladéšska vláda prijala voči indickým vlneným výrobkom. V snahe diverzifikovať svoje partnerstvá sa dočasná vláda obrátila na iných partnerov, najmä na Čínu a Pakistan, ako aj na EÚ a USA, ktoré sú jej hlavnými vývoznými trhmi s podielom 47 %, resp. 18 %. Okrem rokovaní o obchodnej dohode s USA zameraných na zníženie colnej sadzby uplatňovanej na bangladéšsky vývoz (v čase písania tohto článku stanovená na 20 %) Muhammad Yunus uviedol, že vedie rokovania o správe vecí verejných a ľudských právach.

Posledná aktualizácia: október 2025