Spomalenie hospodárskeho rastu
V roku 2025 sa hospodársky rast spomalil v dôsledku neistoty ohľadom amerických ciel, korekcie na trhu s nehnuteľnosťami a obnoveného napätia so susedným Thajskom. Boje na hraniciach a vysídľovanie ľudí žijúcich v blízkosti bojových zón ovplyvnili kambodžské hospodárstvo viacerými spôsobmi. Po prvé, prostredníctvom toku tovaru. Hoci Thajsko nie je významným vývozným trhom (v roku 2024 predstavovalo 3 % celkového vývozu), je dôležitým zdrojom dovozu (12 %), najmä pokiaľ ide o určité potravinárske výrobky (nápoje, cukor) a automobily. Slúži tiež ako tranzitný bod pre časť kambodžského vývozu, najmä poľnohospodárskych produktov. Okrem toho konflikt narušil tok remitencií od emigrantov z Thajska (hlavnej destinácie), z ktorých sa mnohí vrátili do krajiny. Remitencie predstavovali v roku 2024 celkovo 6 % HDP. Napokon konflikt ovplyvnil aj cestovný ruch (9 % HDP). Strata dôvery medzi zahraničnými turistami a závislosť tohto odvetvia od Thajska – hlavného zdroja príchodov zahraničných turistov (32 %) v roku 2024 – prispeli k poklesu počtu príchodov zahraničných turistov o takmer 6 % v prvých ôsmich mesiacoch roku 2025.
Očakáva sa, že spomalenie bude pokračovať aj v roku 2026, pričom rast zostane výrazne pod úrovňou spred pandémie, ktorý v rokoch 2015 až 2019 dosahoval v priemere 8 %. Súkromná spotreba (60 % HDP) by po očakávanom miernom poklese v roku 2025 mala pozitívne prispievať k rastu. Napriek miernej a klesajúcej inflácii, ktorá je priaznivá pre kúpnu silu, však tento príspevok zostane obmedzený. Masový návrat kambodžských pracovníkov z Thajska – takmer jeden milión v roku 2025 – by mohol viesť k dlhodobému poklesu remitencií a zhoršeniu situácie na domácom trhu práce, čo by následne mohlo oslabiť silu dopytu domácností. Súkromné investície by mohli rásť miernejším tempom ako v roku 2025. Toto spomalenie možno pripísať pretrvávajúcemu poklesu na trhu s nehnuteľnosťami, ako aj nárastu prílevu priamych zahraničných investícií, ktorý začal v treťom štvrťroku 2024 a pokračoval aj v prvej polovici roku 2025, čo pravdepodobne súvisí s čiastočným presunom hodnotových reťazcov v odevnom sektore z Bangladéša do Kambodže. Len tieto dva sektory predstavovali v roku 2024 takmer dve tretiny tokov priamych zahraničných investícií (PZI), čo predstavovalo takmer celú sumu súkromných investícií.
Vývoz (143 % HDP) zostane hlavným zdrojom rastu. Keďže takmer 50 % tvorí odevný, obuvnícky a kožiarsky tovar, rast v týchto odvetviach bude naďalej silný. Zavedenie 19 % colnej sadzby zo strany USA – hlavného vývozného trhu, na ktorý pripadá 37 % kambodžského vývozu tovaru – by nemalo výrazne ohroziť konkurencieschopnosť krajiny. Táto sadzba je porovnateľná s sadzbami uplatňovanými na iných ázijských výrobcov v tomto sektore, ako sú India (50 %), Bangladéš (20 %) a Vietnam (19 %), alebo je dokonca nižšia.
Nízke riziko vyplývajúce z dvojitého deficitu
Po tom, čo v rokoch 2023 a 2024 prakticky zmizol, sa očakáva, že deficit bežného účtu sa v rokoch 2025 a 2026 prehĺbi v dôsledku rastúceho obchodného deficitu. Hoci vývoz tovaru naďalej rastie, očakáva sa, že oživenie výrobnej činnosti povedie k výraznejšiemu nárastu dovozu, najmä textilných surovín, ako sú tkaniny, chemické vlákna a bavlna. Okrem toho by dlhodobý pokles remitencií v dôsledku masového návratu kambodžských pracovníkov z Thajska mohol znížiť prebytok sekundárnych príjmov. Naopak, bilancia služieb (cestovný ruch) zostane kladná, avšak vývoj prebytku bude čiastočne závisieť od udržateľnosti prímeria podpísaného s Thajskom v októbri 2025. Napriek tomuto trendu a očakávanému spomaleniu tokov zahraničných investícií sa predpokladá, že deficit bežného účtu bude naďalej financovaný prílevom kapitálu. V roku 2024 predstavovali čisté priame zahraničné investície (PZI) 9,4 % HDP, čo umožnilo, aby devízové rezervy zostali na komfortnej úrovni, čo v júni 2025 zodpovedalo 7,5 mesiacom dovozu. Okrem toho vzhľadom na vysoký stupeň dolárizácie kambodžskej ekonomiky oslabenie amerického dolára v kontexte pretrvávajúcej neistoty ohľadom obchodnej politiky Washingtonu znížilo potrebu Kambodžskej národnej banky zasahovať na devízovom trhu predajom meny na stabilizáciu rielu, ako to robila v predchádzajúcich rokoch. Postupné uvoľňovanie menovej politiky USA, ktoré sa začalo v septembri 2025, by malo naďalej zmierňovať tento tlak.
Pokiaľ ide o rozpočet, napriek konsolidačným snahám vlády sa očakáva, že verejný deficit sa v roku 2025 mierne zhoršil. Tento pokles možno pripísať spomaleniu hospodárskej aktivity, ktoré negatívne ovplyvnilo výber daňových príjmov, ako aj zvýšeným kapitálovým výdavkom a platom štátnych zamestnancov. Ak parlament schváli návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2026, ktorý koncom októbra 2025 schválila Rada ministrov, očakáva sa, že verejné výdavky vzrastú v porovnaní s predchádzajúcim fiškálnym rokom takmer o 8 %, pričom dôraz bude kladený na vzdelávanie, infraštruktúru, obranu a zdravotníctvo. Na strane príjmov vláda plánuje od 1. januára 2026 zaviesť daň z kapitálových ziskov s cieľom rozšíriť daňový základ. Daňové príjmy predstavovali v roku 2024 približne 12 % HDP, čo je menej ako priemer regiónu Ázie a Tichomoria v roku 2023, ktorý dosiahol 19,5 %. Očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP zostane na miernej úrovni. Okrem toho mala Kambodža v marci 2025 fiškálne rezervy vo výške 11,9 % HDP a jej dlhový profil obmedzuje riziká. Hoci je kambodžský dlh takmer výlučne zahraničný, naďalej má prevažne zvýhodnené podmienky a splatnosti sú sústredené v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Riziká spojené s dlhom sa viac sústreďujú v súkromnom sektore, pričom nesplatené domáce úvery súkromnému sektoru predstavujú v roku 2024 približne 125 % HDP. Keďže takmer jedna tretina súvisí s realitným sektorom, ktorý sa nachádza v ťažkostiach, súkromný dlh zaťažuje bankový sektor krajiny, ktorý musel čeliť nárastu podielu nesplácaných úverov (z 5,1 % v roku 2023 na 7,2 % v roku 2024).
Napätie s Thajskom narastá
Po takmer štyroch desaťročiach pri moci Hun Sen, bývalý vojenský veliteľ Červených Kmérov, v júli 2023 oficiálne odovzdal moc svojmu synovi Hun Manetovi. Hun Manet bol nasledujúci mesiac po hlasovaní o dôvere v parlamente slávnostne uvedený do funkcie premiéra na päťročné funkčné obdobie. Išlo však z veľkej časti o formalitu, keďže Kambodžská ľudová strana (CPP) pod vedením rodiny Hunovcov má v parlamente takmer úplný monopol a obsadzuje 120 zo 125 kresiel po tom, čo bola hlavná opozičná strana vylúčená z posledných volieb. Hoci sľúbil modernizáciu štátu a presadzovanie transparentnosti, jeho vláda bola podľa organizácie Human Rights Watch obvinená z tvrdého potláčania občianskych slobôd. Navyše Hun Sen, napriek tomu, že odstúpil z výkonných funkcií, naďalej zohráva kľúčovú politickú úlohu, keďže si ponechal funkciu predsedu CPP a predsedu Senátu.
S cieľom prilákať zahraničné investície premiér Manet nasmeroval kambodžskú diplomaciu k diverzifikovanejšiemu a vyváženejšiemu prístupu. Kambodža, ktorá sa dlho sústreďovala na Čínu, sa teraz otvára novým partnerom, najmä na Západe, na Blízkom východe a v Afrike. V roku 2025 boli vzťahy s USA poznačené napätými obchodnými rokovaniami o clách uvalených Washingtonom. V nadväznosti na iniciatívu „Deň oslobodenia“, ktorá bola spustená v apríli, bola na Kambodžu uvalená rekordná clá vo výške 49 %, čo je najvyššia sadzba spomedzi cieľových krajín. Toto opatrenie súviselo s prebytkom bežného účtu vo výške 13 miliárd USD v roku 2024, čo predstavovalo 98 % hodnoty dovozu USA z Kambodže. Prostredníctvom série bilaterálnych rokovaní sa Phnom Penhu podarilo znížiť túto sadzbu na 19 %, čo nadobudlo účinnosť 7. júla 2025. Bilaterálna obchodná dohoda podpísaná v októbri 2025 potvrdila tento nový colný režim. Na regionálnej úrovni sa Kambodža naďalej aktívne podieľa na činnosti ASEAN napriek diplomatickým napätiam s Thajskom. Už viac ako sto rokov sa tieto dve krajiny sporia o spoločnú hranicu, ktorá bola stanovená dohodou medzi Thajskom (vtedy Kráľovstvom Siam) a Francúzskom. Skryté napätie prudko eskalovalo v máji 2025 po tom, čo v tejto oblasti zahynul kambodžský vojak. Po oznámení prímeria v júli a pod tlakom Donalda Trumpa, ktorý údajne hrozil pozastavením prebiehajúcich obchodných rokovaní s oboma krajinami, ak sa nedosiahne kompromis, bola v októbri podpísaná formálna mierová dohoda. Napriek tomu napätie v teréne pretrváva, pričom Kambodža a Thajsko sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, obťažovania civilistov a dokonca z páchania násilných činov, najmä voči kambodžským občanom, ktorí sa pokúšajú prekročiť hranicu s cieľom nájsť si prácu v Thajsku. Dva týždne po podpísaní dohody Thajsko verejne oznámilo pozastavenie prímeria.
Napriek diverzifikovanému prístupu v zahraničnej politike si krajina naďalej udržiava úzke vzťahy s Čínou. Peking je jej hlavným obchodným partnerom a v roku 202 predstavoval 47 % celkového dovozu tovaru, ako aj jej hlavným investorom a poskytovateľom finančnej pomoci. Sila tohto vzťahu je zrejmá aj vo vojenskej sfére: od roku 2016 obe krajiny pravidelne organizujú spoločné cvičenia s názvom „Golden Dragon“, čím demonštrujú svoju spoluprácu v oblasti obrany. Ďalším symbolom tohto strategického partnerstva je modernizácia námornej základne Ream na južnom pobreží Kambodže zo strany Číny. Tento projekt, ktorý poskytuje Pekingu privilegovaný námorný prístup do Thajského zálivu, vyvolal obavy vo Washingtone, kde sa obávali, že zariadenie budú využívať výlučne čínske sily. Napriek tomu tam však zastavili aj japonské a vietnamské vojenské plavidlá. Niektoré aspekty tohto vzťahu by však mohli byť zdrojom napätia. Prítomnosť čínskych zločineckých sietí v Kambodži, ktoré sa zaoberajú praním špinavých peňazí a kybernetickými podvodmi, by mohla destabilizovať bilaterálne vzťahy. Navyše Peking nevyjadril výslovnú podporu Kambodži počas jej konfliktu s Thajskom.

Spojené štáty americké
Európa
Vietnam
Čína
Japan
Thajsko
Indonézia
Singapur