Česko (Česká republika)

Česká ekonomika sa zotavuje napriek náročnému vonkajšiemu prostrediu

Po niekoľkých rokoch, počas ktorých zaostávala za ostatnými krajinami v regióne, vstúpila česká ekonomika do fázy rastu. Oživenie prebieha napriek pretrvávajúcej stagnácii v Nemecku (kľúčovom obchodnom partnerovi) a fiškálnej konsolidácii. Hlavným motorom tohto zrýchlenia bolo oživenie súkromnej spotreby. Domácnosti znížili mieru úspor – ktorá však naďalej zostáva nad úrovňou spred pandémie – a zároveň ťažia z rastúcich reálnych miezd. Okrem toho skorý začiatok cyklu uvoľňovania menovej politiky výrazne posilnil výdavkovú schopnosť spotrebiteľov. Postupne sa zotavujú aj hrubé investície do fixného kapitálu, pričom v posledných štvrťrokoch zaznamenali kladný príspevok k rastu HDP. Toto oživenie je podložené predovšetkým silným nárastom stavebnej produkcie, najmä v oblasti inžinierskych stavieb. Hoci bola Českej republike v rámci Nástroja na oživenie a odolnosť (RRF) pridelená jedna z najnižších súm v regióne strednej a východnej Európy, predstavujúca približne 9 % HDP, pri čerpaní týchto prostriedkov bola veľmi efektívna, čo podporilo nedávne oživenie investícií. Vzhľadom na vysokú exportnú zložku českého hospodárstva dlhotrvajúca stagnácia v Nemecku a eskalujúce globálne obchodné napätia naďalej brzdia rast a vyvíjajú tlak na priemyselný sektor.

Pokiaľ ide o rok 2026, očakáva sa ďalšie zrýchlenie hospodárskeho rastu, podporené silnou súkromnou spotrebou a rastúcim príspevkom investícií. Domácnosti si naďalej udržiavajú relatívne vysokú mieru úspor, čo naznačuje ďalší priestor na zvýšenie výdavkov. Ďalší priaznivý vplyv môže prísť zo strany investícií. Hoci Česko efektívne čerpá prostriedky z fondov EÚ (z celkovej sumy 30 mld. EUR pridelených v rámci politiky súdržnosti a Návratného a oživeného fondu (RRF) bolo doteraz vyplatených približne 11 mld. EUR), podstatná časť týchto prostriedkov ešte zostáva nevyčerpaná pred termínom do konca roka 2026. V kombinácii s plánovaným zvýšením verejných výdavkov by sa investície mali stať kľúčovým motorom rastu v nadchádzajúcom roku. Znepokojujúcim vývojom je však nedávny nárast nezamestnanosti, ktorý možno do veľkej miery pripísať slabosti vo výrobnom sektore. Ak sa tento trend nestabilizuje, hrozí, že podkopá dôveru spotrebiteľov.

Po ukončení cyklu uvoľňovania menovej politiky sa Česká národná banka (ČNB) zdržala ďalšieho znižovania úrokových sadzieb a udržuje svoju kľúčovú dvojtýždňovú repo sadzbu na úrovni 3,50 %. Viceguvernér ČNB Jan Frait uviedol, že súčasný postoj menovej politiky je voči hospodárskej aktivite v podstate neutrálny. Celková inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien (CPI) je stabilná a pohybuje sa blízko 2 % cieľa ČNB. Nedávno oznámené zníženie regulovaných cien energie a maloobchodných taríf za plyn však spolu s pokračujúcim posilňovaním českej koruny pravdepodobne stlačia infláciu v roku 2026 pod hranicu 2 %. Tento dezinflačný impulz by mohol vytvoriť priestor pre opätovné uvoľnenie menovej politiky. Kľúčovým rizikom pre výhľad inflácie zostáva miera fiškálnej expanzie. Niekoľko členov Rady pre menovú politiku výslovne poukázalo na možnosť, že uvoľnenejší fiškálny postoj by mohol udržiavať vyššiu jadrovú infláciu, a tým skomplikovať alebo oddialiť budúce zníženia úrokových sadzieb. ČNB preto v nadchádzajúcom období pravdepodobne zachová opatrný prístup závislý od údajov.

Odklon od predchádzajúcej fiškálnej konsolidácie

Česká republika prechádza od roku 2023 fiškálnou konsolidáciou, čo viedlo k zníženiu verejného deficitu z 3,7 % v roku 2023 na odhadovanú úroveň pod 2 % v roku 2025. K konsolidácii došlo napriek nárastu vojenských výdavkov. V nadchádzajúcom roku bude rozpočet výsledkom vzájomného pôsobenia ambícií novej vlády a inštitucionálnych faktorov. Súčasná koaličná dohoda počíta so znížením dane z príjmov právnických osôb na 19 % (čím sa zruší jej zvýšenie na 21 % v roku 2024), so zavedením hypotekárnych dotácií a s obnovením určitých daňových úľav. Zároveň sa dohoda zameriava na udržanie deficitu pod hranicou 3 %. V dôsledku toho sa fiškálna politika zmení z reštriktívnej na mierne expanzívnu. Ďalším faktorom na strane príjmov bude postupné rušenie mimoriadnej dane pre energetické spoločnosti. Teoreticky by vnútroštátne pravidlá mali v roku 2026 znížiť deficit pod 1,75 %, avšak vzhľadom na politické ambície vlády budú s najväčšou pravdepodobnosťou zmiernené.

Pretrvávajúca stagnácia nemeckého hospodárstva naďalej negatívne ovplyvňuje český vývoz vzhľadom na silnú integráciu krajiny do nemeckých dodávateľských reťazcov. Napriek tomu sa českým vývozcom podarilo úspešne diverzifikovať časť svojich aktivít smerom k alternatívnym trhom, najmä do Spojeného kráľovstva, Francúzska a Poľska. Na začiatku roka 2025 zaznamenal vývoz výrazný nárast v dôsledku vytvárania zásob americkými spoločnosťami v očakávaní zavedenia nových ciel. Po prvých troch štvrťrokoch roka 2025 sa stav bežného účtu normalizoval a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vykazoval len minimálny rast. Pokiaľ ide o budúcnosť, očakáva sa, že prebiehajúce oživenie – podporené zlepšujúcou sa investičnou aktivitou a miernou fiškálnou expanziou – bude v nadchádzajúcom roku hnacou silou rastu dovozu, čo pravdepodobne čiastočne zníži prebytok bežného účtu. Okrem toho, v súvislosti s prebiehajúcimi snahami Európskej únie o remilitarizáciu, je obranný priemysel pripravený zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri formovaní exportného profilu Českej republiky.

Strana ANO pod vedením Babiša sa vracia k moci, čo signalizuje zmenu smerovania politiky

Ako sa očakávalo, parlamentné voľby v Českej republike v októbri 2025 priniesli jednoznačné víťazstvo pravicovému a euroskeptickému hnutiu ANO, ktoré pod vedením bývalého premiéra Andreja Babiša získalo 34,5 % hlasov, čím sa skončilo funkčné obdobie stredopravicovej, proeurópskej koalície Spolu na čele s odstupujúcim premiérom Petrom Fialom. Kampaň hnutia ANO sa zameriavala na odmietnutie ďalších opatrení fiškálnej konsolidácie a na zaujatí asertívnejšieho postoja voči Európskej únii a politike voči Ukrajine. Keďže ANO nezískalo absolútnu väčšinu, vytvorilo vládnu koalíciu s krajne pravicovou, euroskeptickou stranou Sloboda a priama demokracia (SPD) a populistickou stranou Motoristi, čím nová vláda získala väčšinu 108 z 200 kresiel v Poslaneckej snemovni.

Novovytvorená koalícia dosiahla konsenzus o všeobecných politických usmerneniach zameraných na premenu hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácie krajiny. Kľúčovým bodom jej programu je rozhodný odpor voči vybraným iniciatívam Európskej únie, vrátane Zeleného dohovoru, navrhovaného zákazu spaľovacích motorov a migračného paktu, čo poukazuje na širší euroskeptický trend. V ekonomickej oblasti sa koalícia zaväzuje ukončiť prebiehajúce úsilie o fiškálnu konsolidáciu, upustiť od zavedenia eura a zrušiť nedávne zvýšenia daní s cieľom zmierniť tlak na podniky a domácnosti. Pokiaľ ide o sociálne reformy, majú v úmysle obmedziť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, čím zvrátia reformy predchádzajúcej vlády, ktoré by v nasledujúcich desaťročiach umožnili jeho postupné zvyšovanie. S cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť energie – kľúčovú súčasť volebnej kampane – bude vláda presadzovať zníženie distribučných a prenosových poplatkov a zavedie dotácie na obnoviteľné zdroje.

Vytvorenie novej koaličnej vlády pravdepodobne prinesie aj výrazné zmeny v zahraničnej politike a medzinárodných vzťahoch Českej republiky. Andrej Babiš je už dlho veľkým zástancom Vyšehradskej skupiny – regionálneho združenia na spoluprácu, ktoré tvoria Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko. S návratom Babiša k moci po boku Viktora Orbána v Maďarsku a Roberta Fica na Slovensku môžu tieto tri krajiny čoraz viac zosúlaďovať svoje postoje, ktoré sa vyznačujú skepticizmom voči ďalšej centralizácii právomocí EÚ a reštriktívnejším prístupom k otázkam, ako je migračná politika a vojenská či finančná podpora Ukrajiny. Babiš však počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia vo funkcii premiéra (2017–2021) preukázal značnú mieru pragmatizmu, čo naznačuje, že dokáže populistickú rétoriku zmierniť praktickými úvahami.

Platba

České právo obmedzuje hotovostné platby na maximálnu sumu 270 000 CZK (približne 10 000 EUR). Kupujúci, ktorí chcú uskutočniť platbu presahujúcu tento limit, musia celú sumu uhradiť bankovým prevodom. Bankové prevody sú zďaleka najpoužívanejším spôsobom platby. Systém SWIFT je v Českej republike plne funkčný a poskytuje jednoduchší, rýchlejší a lacnejší spôsob vybavovania medzinárodných platieb. Česká republika je súčasťou systému SEPA, čo zjednodušuje bankové prevody v rámci európskeho regiónu.

Šeky sa pri domácich transakciách príliš nepoužívajú. Ako zabezpečovacie nástroje sa bežne používajú zmenky a dlžobné úpisy, ktoré kupujúcemu poskytujú možnosť využiť zrýchlené konanie na nariadenie platby súdom (za určitých zákonných podmienok). Elektronické faktúry sú široko akceptované.

Vymáhanie pohľadávok

Aby bolo možné zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v prípade neplatenia, veritelia by si mali uchovávať všetku dokumentáciu súvisiacu s transakciou. Patrí sem originál (písomnej) zmluvy, všetky dokumenty súvisiace s transakciou (napr. faktúry a potvrdené dodacie listy), jednotlivé objednávky a akákoľvek ďalšia relevantná dokumentácia a/alebo korešpondencia. Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi účinnosť vymáhania pohľadávok sú vek pohľadávky (čím skôr sa začne vymáhanie, tým väčšia je šanca na úspešné vymáhanie) a dôvod neuhradenia.

Mimosúdna fáza

Odporúča sa mimosúdne vymáhanie pohľadávok, pretože je pre veriteľa lacnejšie v porovnaní so súdnym konaním. Mimosúdne dohody sú tiež vymáhateľné na súde.

Súdne konanie

Zrýchlené konanie / Platobný príkaz

Platební rozkaz je praktické a pomerne krátke konanie, upravené v § 172–175 Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád, CCP). Sudca, ak je presvedčený o opodstatnenosti pohľadávky a bez konania pojednávania, vydá platobný rozkaz, ktorý sa doručí žalovanému, ktorý ho môže buď prijať, alebo proti nemu podať námietku do pätnástich dní od doručenia. Ak dlžník namieta proti pohľadávke, konanie pokračuje ako bežné súdne konanie.

Ak žaloba riadne opisuje a odôvodňuje pohľadávku veriteľa, súd môže vydať platobný príkaz, aj keď veriteľ o takýto príkaz nepožiadal. Vydanie rozhodnutia trvá v priemere tri mesiace, pričom lehota sa pohybuje od minimálne dvoch mesiacov do maximálne šiestich mesiacov.

Bežné konanie

Bežné konanie prebieha v prípade, ak žalovaný spochybnil pohľadávku v rámci konania o platobnom príkaze alebo podaním námietky priamo na súde. Bežné konanie prebieha čiastočne písomne (strany podávajú podania spolu so všetkými podpornými dokumentmi k veci) a čiastočne ústne (veritelia aj dlžníci prezentujú svoje stanoviská počas hlavného pojednávania). V praxi bežné konanie zvyčajne trvá jeden až tri roky, kým súd vynesie právoplatný a vykonateľný rozsudok.

Dňa 1. júla 2009 (zákon č. 7/2009 Z. z.) bol Občiansky súdny poriadok novelizovaný s cieľom zaviesť viac digitálnych možností do súdneho konania, a tým znížiť zaťaženie sudcov a zabrániť zdržaniam v konaní. Od tohto novelizovania sa všetka korešpondencia českých orgánov adresovaná právnickým osobám doručuje elektronicky prostredníctvom registrovaných dátových schránok, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy (zákon č. 300/2008 Z. z., účinný od 1. júla 2009).

0

Vymáhanie právoplatného rozhodnutia

Súdne vymáhanie je vyhradené iba pre veci výslovne uvedené v zákone. Peňažné pohľadávky vyplývajúce z obchodných vzťahov vymáha súdny exekútor podľa zákona č. 120/2001 Z. z. (exekučný poriadok). Vymáhanie prostredníctvom súdneho exekútora sa považuje za účinnejšie, pretože exekútor je subjektom súkromného sektora, ktorého odmeny závisia od úspešného vymáhania. Uplatňuje sa osobitný sadzobník odmien založený na sume, ktorej sa exekúcia týka.

V rámci EÚ bude vymáhanie zahraničných rozsudkov vydaných členským štátom EÚ prebiehať za výhodných podmienok, ako je napríklad platobný príkaz EÚ alebo európske konanie o drobných pohľadávkach. Zahraničné rozsudky vydané krajinami mimo EÚ môžu byť uznané a vykonané za predpokladu, že prešli konaním o exekvátore podľa českého zákona o medzinárodnom súkromnom práve a konaní.

Insolvenčné konanie

Návrh na začatie konkurzného konania môžu podať buď samotní dlžníci, alebo ich veritelia, avšak veriteľ musí na podporu svojej pohľadávky predložiť jednoznačný dôkaz v podobe jednej z nasledujúcich foriem:

potvrdenie o dlhu (s overeným podpisom dlžníka alebo jeho zástupcu);

vykonateľný rozsudok;

vykonateľná notárska listina;

vykonateľný exekútorský úkon;

Veriteľ musí navyše preukázať existenciu ďalších veriteľov. Veritelia ručia za škody spôsobené podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade, ak neboli splnené podmienky platobnej neschopnosti.

Všetky návrhy na vyhlásenie platobnej neschopnosti sa zaznamenávajú do registra platobnej neschopnosti (insolvenční rejstřík), ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti a v ktorom sa zverejňujú všetky dôležité informácie o konaniach o platobnej neschopnosti. To zároveň umožňuje zachovať transparentnosť konaní o platobnej neschopnosti.

Insolvenčný zákon zavádza nové metódy a rýchlejší proces v rámci jediného konania, v ktorom súd rozhoduje o troch konkrétnych riešeniach:

REORGANIZÁCIA

Reorganizácia je spôsob riešenia platobnej neschopnosti, ktorého cieľom je zachovať podnik dlžníka a zároveň uspokojiť veriteľov. Konanie môžu iniciovať platobne neschopní dlžníci, návrhy na reštrukturalizáciu dlhu však musí schváliť súd, pričom veritelia pravidelne kontrolujú ich plnenie. Vedenie si zachováva právo riadiť podnik.

0

KONKURZ

Konkurz je súdom nariadená metóda riešenia platobnej neschopnosti, ktorej cieľom je speňažiť všetky aktíva dlžníka a takto získaný výnos rozdeľovať medzi veriteľov, ktorí v konaní uplatnili svoje pohľadávky. Oprávnenie nakladať s majetkom dlžníka a tento majetok predávať je udelené konkurznému správcovi, ktorého vymenuje súd. V tomto momente už podnik, ktorý bol vyhlásený za v konkurze, nesmie samostatne vykonávať obchodnú činnosť.

0

VYROVNANIE DLHOV

Túto metódu riešenia platobnej neschopnosti, ktorá predstavuje alternatívu k vyhláseniu konkurzu, využívajú hlavne fyzické osoby (nepodnikatelia). Platobne neschopný dlžník vyrovná svoje dlhy, avšak pod dohľadom súdu je povinný uhradiť len znížené percento z celkovej výšky dlhov.

LIKVIDÁCIA

Likvidačné konanie sa začína v okamihu, keď sa rozhodne o zrušení spoločnosti. Vedenie spoločnosti alebo súd vymenuje likvidátora, ktorý je zodpovedný za likvidáciu majetku spoločnosti a vymáhanie pohľadávok. Veritelia musia svoje pohľadávky prihlásiť do 90 dní od zverejnenia rozhodnutia súdu, aby mohli byť uspokojení v rámci likvidačného konania. Všetky pohľadávky veriteľov musia byť v likvidačnom konaní uspokojené v plnej výške. Je dôležité poznamenať, že likvidačné konanie sa v českom práve nepovažuje za spôsob platobnej neschopnosti: v prípade, že likvidátor zistí, že majetok nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok počas likvidácie, je povinný podať návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti. V tomto momente sa likvidácia mení na konanie o platobnej neschopnosti, čo je samostatné konanie.

Posledná aktualizácia: december 2025