Nemecko
Taliansko
Bosna a Hercegovina
Slovinsko
Maďarsko
RakúskoPokračujúci silný rast v roku 2025
V roku 2025 sa očakáva, že rast zostane robustný a prekoná priemer eurozóny. Bude podporený jednak nedávnym vstupom do schengenského priestoru a zavedením eura v roku 2023, ako aj pokračujúcim čerpaním fondov EÚ (10 miliárd EUR na obdobie 2021–2026, čo predstavuje približne 12 % HDP, z čoho bolo doteraz využitých len 30 %). Súkromná spotreba by mala naďalej predstavovať významný motor rastu, podporená silným trhom práce (miera nezamestnanosti dosiahla v novembri 2024 úroveň 5 %). Hoci spomaľujúca sa inflácia posilňuje kúpnu silu domácností, očakávaný nárast cien energie na začiatku roka by mohol zmierniť rast reálnych príjmov. Cestovný ruch (25 % HDP) sa bude naďalej posilňovať vďaka rozširovaniu leteckých spojení, najmä zavedením ôsmich nových medzinárodných liniek spoločnosťou Croatia Airlines. Fiškálna politika prijatá na rok 2025 bude rozhodne expanzívna a bude sa opierať o 10,2 % nárast výdavkov, ktorých cieľom je stimulovať rast a posilniť sociálnu a demografickú politiku. Hoci sa európska menová politika uvoľňuje, jej vplyv na hospodársku činnosť sa podľa očakávaní naplno prejaví až od roku 2026.
Rast budú podporovať aj investície, najmä do výstavby turistických komplexov, dopravnej infraštruktúry, diverzifikácie energetických zdrojov a výroby automobilových dielov. Chorvátsko plánuje v priebehu desiatich rokov investovať 6 miliárd EUR do modernizácie polovice svojej železničnej siete. Tento rozsiahly projekt stimuluje hospodárstvo zlepšením dostupnosti a podporou udržateľnejšej dopravy. Oživenie spracovateľského priemyslu (20 % HDP) podporí projekt Rimac Campus v Kerestinci pri Záhrebe. Investícia spoločnosti Rimac Automobili vo výške 300 miliónov EUR vytvorí významný komplex na vývoj a výrobu elektrických áut, ktorý zamestná 2 500 ľudí. Partnerstvo so spoločnosťou BMW v oblasti vysokonapäťových batérií poukazuje na silný potenciál v špičkovom odvetví elektromobilov v nadchádzajúcich rokoch. Krajina však čelí nepriaznivému demografickému vývoju a nízkej úrovni investícií do výskumu a vývoja, čo by mohlo ohroziť jej dlhodobé vyhliadky na rast.
Sociálne výdavky a verejné investície zvyšujú deficit
Po miernom deficite zaznamenanom v roku 2023 sa očakáva, že stav verejných financií sa v rokoch 2024–2025 bude naďalej zhoršovať, a to hlavne v dôsledku zvýšených verejných investícií, sociálnych výdavkov a zavedenia mzdovej reformy vo verejnom sektore. Napriek tomuto vývoju by mal verejný dlh naďalej klesať vďaka robustnému rastu a optimálnemu využívaniu európskych fondov. Vláda plánuje od roku 2025 zaviesť opatrenia na fiškálnu konsolidáciu prostredníctvom postupného rušenia energetických dotácií a opätovného zavedenia zdravotných príspevkov pre mladých zamestnancov.
Saldo bežného účtu by malo zostať blízko rovnováhy. Štruktúra bežného účtu odhaľuje výrazný chronický obchodný deficit, ktorý je kompenzovaný silným prebytkom v oblasti služieb vďaka príjmom z cestovného ruchu. Priame zahraničné investície (PZI), najmä z Európskej únie, zostávajú základným pilierom vonkajšieho financovania, pričom sa výrazne sústreďujú na finančné služby (25 %), spracovateľský priemysel (18 %) a nehnuteľnosti (17 %). Krajina je menej citlivá ako ostatné krajiny EÚ na pravdepodobné zvýšenie amerických ciel na európsky vývoz v roku 2025. Je to spôsobené malým podielom vývozu tovaru určeného do USA a skutočnosťou, že sektor služieb má na raste oveľa väčší podiel ako priemyselný sektor. Od vstupu do eurozóny v roku 2023 Chorvátsko ťaží z prístupu k spoločným devízovým rezervám ECB, čo výrazne posilnilo jeho finančnú kapacitu.
Napätá miestna politická situácia
V parlamentných voľbách v apríli 2024 si stredopravicová konzervatívna strana Chorvátska demokratická únia (HDZ) na čele s premiérom Andrejom Plenkovičom udržala dominantnú pozíciu napriek miernemu poklesu počtu kresiel (61 kresiel v porovnaní s predchádzajúcimi 66 z možných 151). HDZ vytvorila koalíciu s krajne pravicovým Vlasteneckým hnutím (14 kresiel), aby udržala Plenkoviča pri moci už tretie volebné obdobie, zatiaľ čo stredoľavá opozícia zaznamenala zisky v kontexte vysokej volebnej účasti. Politická situácia bude naďalej napätá v dôsledku drvivého znovuzvolenia Zorana Milanoviča za prezidenta republiky 12. januára 2025, keď získal 75 % hlasov. Toto drvivé víťazstvo svedčí o polarizácii krajiny a o zložitom spolunažívaní medzi Milanovičom zo Sociálnodemokratickej strany, ktorý zastáva populistické a nacionalistické postoje kritické voči EÚ a NATO, a Plenkovičom, ktorý je rozhodne proeurópsky. Úloha prezidenta však zostáva obmedzená a má skôr reprezentatívny ako výkonný charakter. Ich ideologické rozdiely, najmä v oblasti zahraničnej politiky a podpory Ukrajiny, sa prejavujú častými verejnými nezhodami. Najbližšie parlamentné voľby sú naplánované na rok 2028, pokiaľ nedôjde k predčasnému rozpusteniu parlamentu.
V sociálnej oblasti čelí krajina závažným demografickým výzvam v podobe rýchlo starnúceho obyvateľstva a výraznej emigrácie kvalifikovaných mladých ľudí. Vláda ohlásila opatrenia na podporu pôrodnosti, vrátane zdvojnásobenia rodinných prídavkov. V oblasti zahraničnej politiky má Chorvátsko hraničné spory s viacerými susednými štátmi, najmä so Slovinskom ohľadom Piranského zálivu a so Srbskom ohľadom hranice pozdĺž Dunaja. Krajina je tiež naďalej rozdelená, pokiaľ ide o jej zapojenie do podpory Ukrajiny, pričom prezident Milanovič nedávno odmietol schváliť účasť Chorvátska na výcvikovej misii NATO pre Ukrajinu.