Srbsko
Európa
Bosna a Hercegovina
Švajčiarsko
Kosovo
Čína
TureckoRast trvalo podporovaný cestovným ruchom
Očakáva sa, že v roku 2025 sa rast mierne spomalí, ale naďalej bude podporovaný silným domácim dopytom a stabilným cestovným ruchom. Súkromná spotreba, ktorá tvorí 72 % HDP, naďalej zohráva kľúčovú úlohu, hoci stráca na dynamike pod vplyvom rastúcej inflácie (3,4 % v apríli 2025), ktorú poháňajú najmä ceny potravín a bývania. Kúpnu silu domácností však posilnila iniciatíva „Europe Now 2“, ktorá nadobudla účinnosť v októbri 2024 a zvýšila minimálnu mzdu z 450 EUR na 700 EUR, pričom zároveň znížila príspevky na sociálne zabezpečenie. Cestovný ruch, kľúčové odvetvie predstavujúce 25 % HDP, naďalej významne prispieva k hospodárskej aktivite, pričom počet zahraničných návštevníkov zostáva nad úrovňou spred pandémie (+12 % v roku 2024 v porovnaní s rokom 2019). Rast sa však spomaľuje (+1 % v rokoch 2023 až 2024) a brzdia ho obmedzenia v oblasti infraštruktúry a kapacity, ako aj nedostatok pracovnej sily, a to napriek štrukturálne vysokej (10 % v marci 2025), hoci klesajúcej, miere nezamestnanosti. V súčasnosti prebieha viacero projektov zameraných na udržanie tohto trendu v cestovnom ruchu, vrátane rozšírenia prestížneho prístavu Porto Montenegro a pokračujúceho rozvoja komplexu jachtového prístavu Lustica Bay.
Zároveň verejné investície zostávajú kľúčovým motorom rastu, najmä v oblasti infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov energie, a sú príjemcom medzinárodného financovania. Napríklad výstavba úseku Mateševo – Andrijevica (22 km v hodnote 600 miliónov EUR) diaľnice spájajúcej Bar (na pobreží Jadranského mora) a Boljare (na srbskej hranici) využíva úver vo výške 200 miliónov EUR, ktorý v marci 2025 poskytla EBRD, doplnený o 200 miliónov EUR od Európskej komisie. Krajina tiež naďalej priťahuje priame zahraničné investície, hlavne v oblasti nehnuteľností (60 % celkových priamych zahraničných investícií), ktoré sa sústreďujú v pobrežných oblastiach Kotor, Budva a Tivat, s výrazným dôrazom na rezidenčný a turistický segment. Hoci priemyselné odvetvia zostávajú nedostatočne zastúpené a priame zahraničné investície v bankovom sektore v roku 2024 klesli o viac ako 13 %, integrácia krajiny do jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) v novembri 2024 ju urobí ešte atraktívnejšou pre európsky kapitál. Napokon by uvoľnenie menovej politiky zo strany ECB v kombinácii s fiškálnymi stimulačnými opatreniami malo podporiť postupné oživenie investícií miestnych podnikov a domácností.
Dvojitý deficit bude naďalej pod tlakom
V roku 2024 rozpočtový deficit prudko vzrástol pod vplyvom výrazného nárastu výdavkov na podporu hospodárskej činnosti. Udržiavanie tohto fiškálneho kurzu zvýrazní deficit v roku 2025, a to v dôsledku nárastu sociálnych transferov, pokračujúcich verejných investícií a nižších povinných odvodov z príjmov. Očakáva sa, že vzostupný trend verejného dlhu bude pokračovať, pričom budú potrebné významné (re)finančné prostriedky. Verejný dlh je z 90 % zahraničný a denominovaný prevažne v eurách, pričom 45 % tvoria eurobondy a 17 % pôžička od čínskej Eximbanky na financovanie výstavby prvého úseku diaľnice medzi Barom a srbskou hranicou.
V oblasti vonkajšej bilancie by mal bežný účet v roku 2025 naďalej vykazovať výrazný deficit. Tento deficit je poháňaný trvalým nárastom dovozu v dôsledku kombinovaného vplyvu rastúcich miezd, ktoré stimulujú dopyt po dovážanom tovare, a zvýšených potrieb elektrickej energie súvisiacich s odstavením uhoľnej elektrárne v Pljevli (40 % výroby elektrickej energie) od apríla 2025 na obdobie minimálne siedmich mesiacov. Vývoz je obmedzený, pričom nediverzifikovaná výrobná základňa sa sústreďuje na niekoľko produktov (hliník, drevo, rudy) a trhov (predovšetkým európskych). Nedávne 10-percentné zvýšenie ciel zo strany USA nebude mať priamy vplyv na krajinu, mohlo by však mať nepriame dôsledky u jej hlavných obchodných partnerov (Srbsko, Slovinsko, Taliansko a Nemecko). Prebytok v oblasti služieb, ktorý je poháňaný hlavne cestovným ruchom, kompenzuje deficit v obchode s tovarom len z polovice, čo vedie k veľkému štrukturálnemu deficitu bežného účtu. Na strane verejného sektora je tento deficit financovaný prostredníctvom eurobondov, multilaterálnych pôžičiek (EBRD, Svetová banka, EIB) a bilaterálneho európskeho financovania. V súkromnom sektore sú hlavným zdrojom financovania priame zahraničné investície, pričom zahraničný dlh čiernohorských bánk a nefinančného sektora (približne 57 % celkového zahraničného dlhu) sa už ďalej nezvyšuje.
Väčšia, ale krehká väčšina
Od októbra 2023 vedie Čiernu Horu nesúrodá koalícia na čele s centristickou, proeurópskou stranou „Europe Now!“ (PES), s Milojkom Spajicom vo funkcii premiéra. Po reorganizácii vlády v júli 2024 sa koalícia rozšírila o Novú srbskú demokraciu (NSD), Ľudovej demokratickej strany (DPP) a Bosnianskej strany (BS), čím získala rozšírenú väčšinu 49 kresiel z 81 v parlamente, posilnenú dohodami o parlamentnej podpore s menšími stranami. Vláda tak disponuje dvojtretinovou väčšinou, naďalej je však náchylná na vnútorné napätie v dôsledku hlbokých ideologických rozdielov medzi jej členmi, najmä medzi proeurópskymi stranami (ako je PES) a prosrbskými a proruskými zoskupeniami (NSD, DPP). Reorganizácia vlády tiež skomplikovala riadenie štátu, keďže počet ministrov sa zvýšil na viac ako 30, čo zvyšuje riziko patovej situácie. Vzhľadom na súčasnú situáciu je pravdepodobné, že súčasná vláda bude rozpustená ešte pred parlamentnými voľbami naplánovanými na jún 2027. Opozícia, v ktorej dominuje Demokratická strana socialistov (DPS), vedie v prieskumoch verejnej mienky od polovice roka 2024, avšak aj ona by mala ťažkosti s vytvorením koherentnej väčšiny, keby sa dostala k moci.
V inštitucionálnej oblasti vláda naďalej čelí kritike týkajúcej sa efektívnosti, čo ilustruje kontroverzné riešenie masovej streľby (12 mŕtvych) v Cetinje a Bajice v januári 2025, ktorá vyvolala výzvy na odstúpenie vysokopostavených úradníkov, avšak bez úspechu. K tejto kritike sa pridávajú otázky týkajúce sa správy vecí verejných, ktoré ešte viac zdôraznilo urýchlené schválenie dohody parlamentom s investorom zo Spojených arabských emirátov o rozvoji divokej časti pobrežia na turistické účely, čo vyvoláva obavy o dodržiavanie európskych noriem v oblasti verejného obstarávania a životného prostredia. Okrem toho bolo hlasovanie o rozpočte na rok 2025 možné až vo februári po zdržaniach spôsobených blokádami v súvislosti s menovaním sudcov Ústavného súdu. Napriek týmto prekážkam premiér Spaji? naďalej presadzuje ambiciózny proeurópsky kurz s cieľom dosiahnuť členstvo do roku 2028. Čierna Hora (spolu s Albánskom) zostáva najpokročilejšou krajinou západného Balkánu v procese integrácie do EÚ, jej tempo pokroku však závisí od vnútornej politickej stability. Prítomnosť nacionalistických a sektárskych strán v koalícii vyvoláva pochybnosti o pokračovaní reforiem. To môže obmedziť diplomatický manévrovací priestor krajiny. Krajina sa naďalej pridŕža európskych sankcií voči Rusku, pričom si zachováva úzke vzťahy so Srbskom a vplyvnou Srbskou pravoslávnou cirkvou, čo môže obmedziť jej manévrovací priestor v diplomatických a sociálnych otázkach.