Chorvátsko

Rast naďalej poháňa dvojitý motor v podobe fondov EÚ a cestovného ruchu

Očakáva sa, že rast zostane v roku 2027 stabilný, podobne ako v roku 2026, hoci by sa mal po niekoľkých rokoch silného rozmachu postupne spomaľovať. Dopyt domácností zostane hlavným motorom hospodárskej aktivity, podporovaný napätým trhom práce, ktorý tlačí mzdy nahor. Miera nezamestnanosti patrí naďalej medzi najnižšie v EÚ (3,8 % v apríli 2026), zatiaľ čo nominálne mzdy naďalej rastú stabilným tempom (+8,4 % medziročne v marci 2026). Sprísnenie úverových podmienok v dôsledku nedávnych makroprudenciálnych opatrení (strop pomeru splátok dlhu k príjmu na úrovni 45 % a limit pomeru výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti na úrovni 90 %) spolu s neistým globálnym hospodárskym prostredím by však mohli v druhej polovici roku 2026 a v roku 2027 postupne zmierniť tempo rastu. Inflácia zostane relatívne vysoká (5,8 % medziročne v apríli 2026), a to najmä v dôsledku rastúcich cien energie (+17,8 %), keďže Chorvátsko je naďalej vysoko závislé od dovozu uhľovodíkov. Očakáva sa však, že vládne opatrenia na obmedzenie cien energie a cielené programy podpory čiastočne zmiernia dopad na domácnosti a podniky v roku 2026.

Investície zostanú druhým pilierom rastu, podporované pokračujúcim čerpaním fondov EÚ. Chorvátsko patrí medzi členské štáty s najlepšími výsledkami pri využívaní Nástroja na oživenie a odolnosť (RRF), keďže je príjemcom balíka vo výške takmer 10 mld. EUR, čo predstavuje približne 12 % HDP. Krajina už získala takmer tri štvrtiny týchto prostriedkov, vrátane ôsmej tranže vo výške 897 miliónov EUR v marci 2026, a očakáva sa, že takmer všetky zostávajúce sumy čerpá ešte pred termínom v auguste 2026. Tieto prostriedky budú naďalej podporovať investície do dopravnej infraštruktúry, najmä modernizáciu železničnej siete, digitálnu transformáciu, infraštruktúru zdravotníctva a diverzifikáciu energetiky. Rozšírenie terminálu skvapalneného zemného plynu (LNG) v Krku a investície do obnoviteľných zdrojov energie by mali tiež posilniť energetickú bezpečnosť a znížiť zraniteľnosť voči vonkajším šokom. Očakávané pristúpenie k OECD do konca roka 2026 by mohlo ďalej zvýšiť atraktívnosť krajiny pre zahraničných investorov, ktorú už posilnilo jej vstup do schengenského priestoru a prijatie eura v roku 2023.

Cestovný ruch zostane jedným z hlavných hnacích motorov hospodárskej činnosti. Investície do hotelovej infraštruktúry, ako je projekt Pical Resort v Poreči v hodnote 200 miliónov EUR, spolu s rozširovaním kapacity letísk a spustením nových medzinárodných leteckých liniek – najmä v Dubrovníku v roku 2026 – budú naďalej podporovať posun tohto odvetvia smerom k vyššej kategórii. Pokles počtu vydaných stavebných povolení, pravdepodobne spôsobený rastúcimi stavebnými nákladmi, by však mohol viesť k spomaleniu aktivity v rezidenčnom sektore. Navyše, po silnom oživení pozorovanom po pandémii sa očakáva, že rast počtu návštevníkov sa bude postupne spomaľovať v dôsledku pretrvávajúcich kapacitných obmedzení – najmä v Splite, Zadare a Dubrovníku – a rastúcich cien.

Dvojitý deficit bude naďalej pod tlakom

Po tom, čo sa verejný deficit od roku 2024 prehlboval, sa očakáva, že sa v rokoch 2026 a 2027 stabilizuje na úrovni približne 3 % HDP, čo je prahová hodnota EÚ. Výdavky zostanú na vysokej úrovni, a to v dôsledku rastu miezd vo verejnom sektore, dôchodkových platieb, sociálnych dávok a potrieb v oblasti obrany. Rast daňových príjmov – podporovaný spotrebou domácností a cielenými opatreniami, vrátane posilnenej dane z nehnuteľností na druhé bydliská v roku 2024 – by však mal zabrániť akémukoľvek ďalšiemu zhoršovaniu deficitu. Okrem toho sa veľká časť investícií do infraštruktúry, energetickej transformácie a digitalizácie bude naďalej financovať prostredníctvom európskych mechanizmov. Napriek pokračujúcej expanzívnej fiškálnej politike sa očakáva, že pomer dlhu k HDP bude naďalej klesať, a to vďaka robustnému hospodárskemu rastu a priaznivým podmienkam financovania od vstupu do eurozóny.

Chorvátsko má výrazný štrukturálny obchodný deficit, ktorý je dôsledkom jeho závislosti od dovozu kapitálových tovarov, priemyselných výrobkov a uhľovodíkov. Hoci cestovný ruch generuje značný prebytok v oblasti služieb, už nedokáže plne kompenzovať deficit v oblasti tovarov. Silný domáci dopyt, poháňaný najmä investíciami, bude naďalej podporovať dovoz, zatiaľ čo vývoz tovaru (potravinárske výrobky, priemyselné medziprodukty, elektrické zariadenia, odev, drevo a lieky) bude naďalej brzdí mierny rast jeho kľúčových obchodných partnerov, najmä Nemecka, Talianska, Slovinska a Bosny a Hercegoviny. Očakáva sa tiež, že vyššie náklady na energiu dočasne zvýšia dovozné náklady v roku 2026, pričom v roku 2027 dôjde k ich zmierneniu. Priame zahraničné investície (PZI), pochádzajúce hlavne z Európskej únie, spolu s fondmi EÚ, zostanú hlavným zdrojom vonkajšieho financovania, pričom sa výrazne sústreďujú na finančné služby (25 %), spracovateľský priemysel (18 %) a nehnuteľnosti (17 %).

Trvalo napätá situácia v domácej politike

V parlamentných voľbách v apríli 2024 si Chorvátska demokratická únia (HDZ), konzervatívna stredopravá strana na čele s premiérom Andrejom Plenkovičom, udržala svoju dominantnú pozíciu napriek miernemu poklesu svojho zastúpenia v parlamente (61 kresiel v porovnaní s predchádzajúcimi 66 z celkového počtu 151 v Saboru). HDZ vytvorila koalíciu s Hnutím za vlasť (DP, 14 kresiel), čo jej umožnilo zabezpečiť si tretie po sebe idúce volebné obdobie, zatiaľ čo stredoľavá opozícia (zastúpená hlavne SDP) zaznamenala zisky pri vysokej volebnej účasti. Politická situácia pravdepodobne zostane napätá po drvivom znovuzvolení Zorana Milanoviča (bývalý člen SDP) za prezidenta v januári 2025, keď získal 74,7 % hlasov. Tento výsledok potvrdzuje polarizovanú politickú scénu a niekedy náročnú spoluprácu medzi Zoranom Milanovičom – ktorý často kritizuje určité postoje EÚ a NATO – a Andrejom Plenkovičom, ktorý je rozhodným zástancom Európy. Obmedzené právomoci prezidenta však znižujú riziko inštitucionálnej patovej situácie a očakáva sa, že vláda si zachová dostatočnú stabilitu až do nasledujúcich parlamentných volieb naplánovaných na rok 2028.

V sociálnej oblasti čelí krajina závažným demografickým výzvam, medzi ktoré patrí rýchle starnutie obyvateľstva a výrazná emigrácia mladých kvalifikovaných pracovníkov. Vláda ohlásila opatrenia na zvýšenie pôrodnosti, vrátane zdvojnásobenia rodinných prídavkov.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Chorvátsko má hraničné spory s viacerými susedmi, najmä so Slovinskom ohľadom Piranského zálivu a so Srbskom ohľadom spoločnej hranice pozdĺž Dunaja. Krajina je tiež naďalej rozdelená, pokiaľ ide o jej zapojenie do podpory Ukrajiny, pričom prezident Milanovič nedávno vetoval účasť Chorvátska na výcvikovej misii NATO pre Ukrajinu.

Posledná aktualizácia: jún 2026