Silný rast poháňaný rozmachom cestovného ruchu, súkromnou spotrebou a investíciami
Napriek nepredvídateľným medzinárodným vplyvom a miernemu spomaleniu zostane cyperský rast v roku 2026 silný a výrazne nad európskym priemerom. Opäť ho bude podporovať najmä spotreba domácností, ktorých kúpna sila sa bude naďalej zlepšovať vďaka vyšším reálnym príjmom stimulovaným priaznivou situáciou na trhu práce. Miera nezamestnanosti naďalej klesá a v 3. štvrťroku 2025 dosiahla 4,1 %, čo je najnižšia úroveň od finančnej krízy, pričom v roku 2015 sa pohybovala okolo 18 %. Spotreba bude tiež ťažiť z predĺženia oslobodenia od DPH na základné tovary do konca roku 2026, a to napriek absencii inflácie v roku 2025. Vláda tiež v apríli 2025 znížila DPH na domácu elektrickú energiu z 19 % na 9 % na obdobie jedného roka. Okrem toho bude hospodárstvo naďalej poháňané cestovným ruchom (14 % HDP v roku 2019), ktorý naďalej dosahuje rekordné výsledky. V roku 2025 sa počet zahraničných návštevníkov zvýšil o 12 % v porovnaní s rokom 2024 a je o 14 % vyšší ako predpandemická úroveň. Tento ostrovný štát sa tak podarilo prekonať stratu ruského trhu (20 % príchodov v roku 2019) vďaka nárastu počtu návštevníkov zo západnej Európy (hlavne zo Spojeného kráľovstva, Poľska a Nemecka) a z Izraela. Príjmy z cestovného ruchu sa v období od januára do novembra 2025 zvýšili o 15 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024. Na druhej strane sú sektory odborných a finančných služieb silne závislé od miestnych dcérskych spoločností ruských firiem, na ktoré sa vzťahujú sankcie.
S uvoľňovaním finančných podmienok by sa mali zlepšiť vyhliadky pre investície, bude to však veľmi postupný proces. Mal by ho poháňať najmä nárast stavebníctva, ktorý je podporovaný priamymi zahraničnými investíciami a programom „pobyt za investície“, pričom podľa Asociácie veľkých investičných projektov existuje množstvo veľkých projektov v hodnote presahujúcej 8 miliárd EUR, ktoré sa týkajú infraštruktúry, nových prístavov, komerčných a rezidenčných nehnuteľností a sú poháňané miestnym aj medzinárodným dopytom atď. Hoci krajina dostáva značnú európsku pomoc vo forme prostriedkov z NGEU (5 % HDP z roku 2019), harmonogram vyplácania týchto prostriedkov sa spomalil v dôsledku nesplnenia termínov pri zavádzaní reforiem. Do začiatku roka 2026 získal Cyprus len 43 % zo schválených prostriedkov na oživenie v hodnote 1,2 miliardy EUR (1 miliarda EUR vo forme grantov a 200 miliónov EUR vo forme pôžičiek). Termín na podávanie žiadostí o financovanie z európskeho plánu na oživenie, stanovený na august 2026, by mohol urýchliť vyplácanie a čerpanie prostriedkov.
Zdravá fiškálna trajektória, ale vysoký obchodný deficit
Kombinácia silného nominálneho rastu HDP a postupných rozpočtových prebytkov bude naďalej viesť k poklesu pomeru dlhu k HDP. Táto klesajúca trajektória už v roku 2025 znížila pomer dlhu k HDP pod prah 60 % HDP stanovený európskymi rozpočtovými pravidlami. Napriek pokračovaniu zníženia sadzby DPH a 5 % nárastu primárnych výdavkov, vrátane vyšších výdavkov na sociálne zabezpečenie, zostane rozpočet v prebytku vďaka silným hospodárskym podmienkam. Príjmy budú naďalej podporované cestovným ruchom, napätým trhom práce vedúcim k rastu miezd a robustnou spotrebou. Vďaka zvládnuteľným finančným potrebám (odhadovaným na 3 % HDP ročne), dostatočným likviditným rezervám predstavujúcim 11 % HDP a viac ako dvom tretinám nesplateného dlhu s pevnými úrokovými sadzbami je štátne riziko primerane pod kontrolou. Zdravie bankového systému, hoci stále nesie niektoré stopy po kríze eurozóny, sa tiež vyvíja pozitívne. Platí to na strane aktív, kde podiel nesplácaných úverov (NPL) v októbri 2025 dosiahol 4,2 %, ako aj na strane pasív, kde pomer kapitálu CET 1 dosiahol 26,1 %.
Deficit bežného účtu bude naďalej vysoký v dôsledku deficitov v obchode s tovarom a primárnych príjmoch. Závislosť krajiny od dovozu, ktorú ešte zhoršuje silný domáci dopyt tak v oblasti spotreby, ako aj investícií, sa odráža v obrovskom deficite obchodu s tovarom (v roku 2024 predstavoval 24 % HDP). Okrem toho prosperita zahraničných spoločností poskytujúcich služby, ktorých počet na ostrove neustále rastie, vedie k zvýšenému odlevu ziskov a spôsobuje výrazný deficit príjmov (9 %). Toto je čiastočne kompenzované prebytkom v oblasti služieb (24 %), čo potvrdí stabilný vývoz služieb, najmä v cestovnom ruchu, finančnom sektore a v oblasti IT. Napriek tomu sa očakáva, že deficit bežného účtu sa bude postupne znižovať v súlade s miernym poklesom cien komodít, normalizáciou ziskovosti zahraničných finančných inštitúcií a rastúcim prebytkom v oblasti služieb. Okrem toho tento deficit bežného účtu nepredstavuje veľký dôvod na obavy, keďže je financovaný hlavne prílevom priamych zahraničných investícií (12 % HDP v roku 2024), najmä v oblasti nehnuteľností, čiastočne financovaných reinvestovaním ziskov. Okrem toho činnosti mnohých subjektov so špeciálnym účelom so sídlom na Cypre, najmä v lodnej doprave a vo finančnom sektore, skresľujú vonkajšie štatistiky prostredníctvom svojich investícií (lode, licencie atď.), ktoré sú financované prevažne zo zahraničných zdrojov. Tieto subjekty, ktoré majú len minimálne prepojenie s domácim hospodárstvom, sú z našej analýzy do veľkej miery vylúčené.
Roztrieštená politická scéna a pretrvávajúce napätie s Tureckom
Podľa prieskumov verejnej mienky (január 2026) sa očakáva, že parlamentné voľby v máji 2026 potvrdia rozdelenie parlamentu. Politická fragmentácia sa už zvýšila počas európskych volieb v júni 2024, keď dve hlavné strany podporujúce vládu – centristická Demokratická strana (Diko) a stredoľavé Sociálnodemokratické hnutie (Edek) – dosiahli slabé výsledky a spolu získali len 15 % hlasov. Od svojho zvolenia vo februári 2023 je nezávislý prezident Níkos Christodoulídes nútený vládnuť s menšinovou vládou v parlamente (ktorá disponuje iba 17 kreslami z 56). Hoci sa zákony schvaľujú prípad od prípadu ad hoc väčšinami, tieto výsledky pravdepodobne tento proces ešte viac sťažia. Cyprus, sužovaný týmito problémami v oblasti správy vecí verejných, pomaly využíva fondy EÚ kvôli oneskoreniam pri plnení reformných cieľov – týkajúcich sa výberu daní, energetiky, zdravotníctva, školstva a dopravnej infraštruktúry –, ktoré sú nevyhnutné na získanie prideleného podielu. To ďalej komplikuje dosiahnutie politického konsenzu o rozdelení ostrova.
Ostrov Cyprus je rozdelený na Cyperskú republiku (CR), spojenú s Gréckom a členku eurozóny, ktorá kontroluje južnú polovicu ostrova, a Tureckú republiku severného Cypru (TRNC), ktorú uznáva iba Turecko. Hoci od roku 1974 platí prímerie, v rámci ktorého bola vytvorená zelená línia a sú prítomné sily OSN, medzi Gréckom, Cyprom a EÚ na jednej strane a Tureckom na strane druhej pretrvávajú napätia. Námorné nároky Turecka a TRNC vo východnom Stredozemí, vrátane prieskumu veľkých ložísk zemného plynu, predstavujú kľúčový zdroj napätia. Od roku 2018 Turecko opakovane vysiela do sporných vôd prieskumné plavidlá eskortované vojenskými loďami. Cyperská republika zostáva kľúčovým členom fóra EastMed Gas Forum, aliancie s Egyptom, Gréckom, Izraelom, Talianskom, Jordánskom a Palestínou, ktorej cieľom je podpora regionálneho plynárenského priemyslu. Cyprus by mohol využiť svoje predsedníctvo v Rade EÚ v prvej polovici roku 2026 a pozvať tureckého prezidenta na neformálne zasadnutie Rady, ktoré sa uskutoční na Cypre v apríli 2026. Dosiahnutie trvalého riešenia je v tejto fáze nepravdepodobné. Cyperská republika a EÚ usilujú o federáciu, zatiaľ čo turecký prezident trvá na dvoch štátoch. V tomto prípade by Turecko bolo proti federácii aj keby súčasný prezident TRNC s ňou súhlasil.

Líbya
Grécko
Libanon
Spojene kralovstvo
Izrael
Taliansko
Čína
Nemecko
Španielsko