Filipíny

Stabilný a solídny rast napriek neistým vyhliadkam v oblasti exportu

Hospodársky rast by mal v roku 2025 zostať prakticky nezmenený, a teda aj na nižšej úrovni ako v rokoch pred pandémiou (v priemere 6,5 % v rokoch 2015 až 2019), a to na pozadí oslabenia svetovej ekonomiky. Súkromná spotreba (75 % HDP) by mala profitovať z výrazne nižšej inflácie a úrokových sadzieb, čo vykompenzuje fiškálnu konsolidáciu. Uvoľňovanie menovej politiky zo strany Bangko Sentral ng Pilipinas (BSP) by malo tiež podporiť súkromné investície, zatiaľ čo verejné investície by mali profitovať z infraštruktúrnych projektov. Okrem toho by mohlo prilákať zahraničný kapitál niekoľko opatrení zameraných na odstránenie prekážok pre zahraničné investície, ako aj vyradenie Filipín zo šedého zoznamu FATF vo februári 2025. V oblasti zahraničných vzťahov sú vyhliadky pochmúrne vzhľadom na narastajúce obchodné a geopolitické napätie. Vplyv by však mal byť zmiernený relatívne malým podielom vývozu na hospodárstve (približne 12 % HDP).

Vzhľadom na svoj relatívne malý podiel na obchodnom deficite USA zaznamenávajú Filipíny po Singapure najmenší nárast recipročných ciel (17 %) v rámci ASEAN. Vďaka rozdielom v clách by vývozcovia mohli profitovať z vyššej konkurencieschopnosti na americkom trhu (16 % celkového vývozu). Na druhej strane však nadhodnotené dovozné ceny na americkom trhu spôsobené clami môžu viesť k poklesu objemu filipínskeho vývozu. Navyše sa štruktúra vývozu líši od ostatných krajín ASEAN, pričom Filipíny sa oveľa viac zameriavajú na vývoz služieb, najmä na outsourcing podnikových procesov (BPO). V dôsledku toho nebude ľahké nahradiť svojich regionálnych konkurentov na americkom trhu bez podstatných investícií. Okrem negatívneho vplyvu na vývoz by oslabenie čínskej a americkej ekonomiky, zhoršené obchodnou vojnou, mohlo spomaliť tok remitencií.

Inflácia (celková aj jadrová) od dosiahnutia vrcholu na úrovni 8 % v roku 2022 po vypuknutí napätia medzi Ukrajinou a Ruskom postupne klesala a v máji 2025 dosiahla úroveň 1,2 %. Inflčné tlaky sa do veľkej miery rozptýlili, hoci rastúce geopolitické napätie, najmä medzi Iránom a Izraelom, by mohlo tlačiť nahor ceny dovážanej energie. V dôsledku toho sa menová politika BSP uvoľnila a od augusta 2024 došlo k viacerým zníženiam úrokových sadzieb. Vzhľadom na nízke inflačné tlaky a potrebu podporiť domáci dopyt bude BSP pravdepodobne pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky.

Žiadne významné riziká súvisiace s dvojitým deficitom

Filipíny realizujú stratégiu postupnej fiškálnej konsolidácie. Deficit ako podiel na HDP klesá od svojho vrcholu v roku 2021. Pokračujúci robustný hospodársky rast a snahy o zvýšenie výberu daní a nedanových príjmov by v roku 2025 posilnili verejné príjmy. Vláda očakáva zvýšenie príjmov vďaka digitalizácii daňového systému a zmenám v daňovej politike, hoci konkrétne reformy neboli v rozpočtovom rozčlenení opísané. Výdavky budú smerovať hlavne do vzdelávania, infraštruktúry, obrany a sociálnych služieb. V dôsledku toho sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP v roku 2025 mierne klesne. Profil rizika zadlženosti je obmedzený relatívne nízkym podielom financovania v cudzej mene (približne 32 %).

Pokiaľ ide o vonkajšie účty, deficit bežného účtu by sa mal mierne znížiť. Deficit obchodnej bilancie by však mal zostať značný, keďže je nepravdepodobné, že by sa vývoz výrazne oživil, keďže krajina je závislá od dovozu spotrebného a investičného tovaru. Medzitým sa predpokladá nárast prebytku v oblasti služieb vďaka silnej činnosti v oblasti BPO a postupnému oživeniu cestovného ruchu. K zmierneniu deficitu bežného účtu by mali prispieť aj silné remitencie. Zahraničné investície, prevažne vo forme priamych zahraničných investícií z Japonska, USA a Singapuru, pravdepodobne úplne nepokryjú súčasný deficit, a tým vyvinú tlak na medzinárodné rezervy. Tie však zostávajú na komfortnej úrovni a v apríli 2025 predstavujú osem mesiacov dovozu.

Rozpadajúca sa koalícia

Filipínska politická scéna je v nepokoji kvôli treniciam v koalícii medzi prezidentom Ferdinandom „Bongbongom“ Marcosom Juniorom (synom diktátora, po ktorom je krajina pomenovaná a ktorý vládol krajine 20 rokov od roku 1965) a táborom viceprezidentky Sary Duterteovej (dcéra bývalého prezidenta Rodriga Duterteho). Snemovňa reprezentantov v februári 2025 hlasovala za obžalobu Sary Duterteovej za údajné sprisahanie s cieľom spáchať atentát na Marcosa Jr., korupciu a zneužitie finančných prostriedkov. V júni 2025 sa v Senáte (hornej komore Kongresu) ešte nekonalo žiadne súdne konanie a Sara Duterteová je zatiaľ stále viceprezidentkou. Zatknutie Rodriga Duterteho Medzinárodným trestným súdom (ICC) pre podozrenie zo zločinov proti ľudskosti počas jeho krvavej „vojny proti drogám“ opäť roznietilo napätie medzi oboma tábormi. Marcos síce predtým odmietol jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC), zatknutie však verejne nebránil, čo viedlo niektorých Duterteho stúpencov k špekuláciám, že Marcos ticho súhlasil so zásahom ICC. Na tomto pozadí boli májové voľby v roku 2025 (v dolnej aj hornej komore Kongresu) zástupnou vojnou medzi tábormi Marcosa a Duterteho.

Hoci Marcosovi spojenci majú väčšinu v Snemovni reprezentantov, ani jeden z táborov v súčasnosti nemá jasnú väčšinu v Senáte, čo hrá v prospech Sary Duterteovej, pokiaľ ide o jej možné odvolanie z funkcie. Navyše, napriek tomu, že Rodrigo Duterte bol zadržaný Medzinárodným trestným súdom (ICC), bol v miestnych voľbách zvolený za primátora mesta Davao a jeho syn Sebastian je viceprimátorom. Celkovo si Marcos a jeho spojenci zachovávajú silnejšiu inštitucionálnu a výkonnú moc, avšak víťazstvá tábora Duterteho v Senáte a v miestnych voľbách im zabezpečujú konkurencieschopnosť. Ďalším dôvodom napätia by mohla byť zmena Marcosovej zahraničnej politiky, ktorá sa odkláňa od Číny smerom k krajinám ako Japonsko a USA. Hoci sa Rodrigovi Duterteovi podarilo zlepšiť diplomatické vzťahy krajiny s Pekingom, napätie medzi oboma krajinami sa od Marcosovho zvolenia v kontexte zintenzívneného súperenia medzi USA a Čínou ešte zhoršilo.

Posledná aktualizácia: jún 2025