Filipíny

Oživenie rastu po energetickej kríze v roku 2026

Dopad závislosti Filipín od Perzského zálivu v oblasti dodávok ropy (98 % dovozného objemu a 30 % energetického mixu v roku 2025), ktorý sa ešte zhorší vojnou na Blízkom východe a blokádou Hormuzského prielivu v roku 2026, povedie k potenciálnemu oživeniu hospodárskeho rastu od roku 2027, za predpokladu, že bude pokračovať zmierňovanie napätia medzi Iránom a USA. Súkromná spotreba – hlavný motor ekonomiky (76 % HDP v roku 2025) – by v dôsledku toho mala profitovať z relatívneho zníženia cien energie, hoci riziko silného javu El Niño by naopak mohlo spôsobiť nárast cien základných potravín, ako je ryža. Prospelo by jej tiež zvýšenie remitencií od filipínskych pracovníkov v zahraničí, ktoré predstavujú významný zdroj príjmov pre mnohé domácnosti (6,5 % HDP v roku 2025).

Očakáva sa, že pokles inflácie vo všeobecnosti podnieti Bangko Sentral ng Pilipinas (BSP) k postupnému uvoľňovaniu menovej politiky po viacerých sprísňujúcich opatreniach v roku 2026. To by podporilo oživenie investícií domácností a podnikov, pričom tento trend by ešte posilnili daňové stimuly prijaté koncom roka 2024 na základe zákona CREATE MORE. Napriek krehkej fiškálnej situácii by k rastu mali prispieť aj verejné investície – najmä do infraštruktúry, ako sú energetika, doprava a telekomunikácie, hoci skôr v menšom rozsahu – a to vďaka podpore zo strany subjektov súkromného sektora a uvoľneniu finančných prostriedkov, ktoré bolo oneskorené posilnením protikorupčných opatrení. Program „Build Better More“ je hlavným pilierom vládnej stratégie, ktorá sa opiera o takmer 200 kľúčových projektov v celkovej hodnote približne 150 mld. USD, ktoré budú čiastočne financované štátnym investičným fondom (Maharlika Investment Fund) založeným v roku 2023.

Z odvetvového hľadiska je rast súostrovia poháňaný predovšetkým sektorom služieb (63 % HDP v roku 2025) – Filipíny sú dôležitou destináciou pre outsourcing podnikových procesov, pričom sa očakáva, že tento sektor si zachová svoju dynamiku – a v menšej miere na spracovateľskom priemysle (28 % HDP), keďže sa predpokladá, že vládne snahy o prilákanie väčšieho množstva priamych zahraničných investícií (PZI), najmä do spracovateľského sektora, prinesú ovocie. V tomto smere sa krajina môže spoľahnúť na svoj elektronický priemysel, najmä na polovodiče, ktoré tvoria hlavnú exportnú kategóriu súostrovia (53 % v roku 2025). Naopak, príspevok poľnohospodárstva (20 % celkovej zamestnanosti v roku 2025) bude pravdepodobne obmedzenejší v dôsledku očakávaných výkyvov počasia spôsobených návratom javu El Niño.

Fiškálna konsolidácia sa oneskorila v dôsledku prudkého rastu cien energie

Fiškálna konsolidácia, ktorú v roku 2026 spomalil ropný šok, by sa mala obnoviť už v roku 2027. Pokles štátnych príjmov (20,5 % HDP v roku 2025), ktorý bol čiastočne spôsobený spomalením rastu, v kombinácii so zvýšenými výdavkami (24,3 %) na zmiernenie zaťaženia domácností čeliacich rastúcim cenám energie vo forme podpory verejnej dopravy a pozastavenia spotrebných daní z LPG a petroleja, viedol v roku 2026 k stagnácii deficitu. Táto situácia podnietila filipínsku vládu k prehodnoteniu trajektórie znižovania deficitu, pričom do roku 2030 zvýšila pôvodný ročný cieľ približne o 0,5 percentuálneho bodu. Napriek tomu by zníženie neprioritných prevádzkových výdavkov a v menšej miere aj zlepšenie výberu príjmov vďaka snahám o modernizáciu daňovej správy mali pomôcť opäť naštartovať dynamiku fiškálnej konsolidácie od roku 2027. A to napriek obmedzenému fiškálnemu priestoru v dôsledku prevládajúceho podielu bežných výdavkov (najmä splácania dlhu a transferov miestnym samosprávam), ako aj investícií do ľudského kapitálu, poľnohospodárstva a infraštruktúry. V dôsledku toho sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2027 stabilizuje po miernom náraste v predchádzajúcom roku. Jeho priaznivý profil splatnosti v kombinácii s nízkou vonkajšou závislosťou – vonkajší dlh predstavuje iba 33 % celkového nesplateného dlhu – obmedzuje riziká udržateľnosti.

Podobne sa očakáva, že deficit bežného účtu sa v roku 2027 zníži po výraznom zhoršení v roku 2026 spôsobenom prudkým nárastom cien ropy, ktorý zvýšil hodnotu dovozu a následne negatívne ovplyvnil obchodnú bilanciu. Očakáva sa, že postupná normalizácia cien energie a rast vývozu, poháňaný silou elektronického sektora, tento trend v roku 2027 zvrátia, hoci rast vývozu nevyrieši štrukturálny obchodný deficit. Zároveň by konsolidácia prebytku v bilancii služieb – podporená silnými aktivitami v oblasti outsourcingu podnikových procesov a pokračujúcim oživením cestovného ruchu od čias pandémie, ako aj zvýšenými prevodmi peňazí od filipínskych pracovníkov v zahraničí – mala prispieť k zníženiu deficitu bežného účtu. Devízové rezervy, hoci sa znížili v dôsledku oslabenia pesa, zostávajú na uspokojivej úrovni a v druhom štvrťroku 2026 stále pokrývali sedem mesiacov dovozu.

Rastúca fragmentácia politickej scény

Na domácej scéne je filipínska politická scéna polarizovaná medzi dvoma súperiacimi tábormi – táborom prezidenta Ferdinanda „Bongbonga“ Marcosa ml. (syna rovnomenného diktátora, ktorý vládol krajine v rokoch 1965 až 1986) a táborom viceprezidentky Sary Duterteovej (dcéra bývalého prezidenta Rodriga Duterteho). Hoci boli vo voľbách v roku 2022 zvolení ako súčasť tej istej koalície, dedičia dvoch hlavných politických dynastií súostrovia vedú čoraz intenzívnejší boj o moc v období pred prezidentskými voľbami v roku 2028. V máji 2026 Snemovňa reprezentantov, ktorá je z veľkej časti lojálna voči prezidentovi, hlasovala za obžalobu Sary Duterteovej už po druhýkrát za niečo vyše roka na základe obvinení, že sa pokúsila zavraždiť Ferdinanda Marcosa Jr. Prvý návrh na obžalobu neprešiel z procesných dôvodov. Žiadna zo strán nemá v Senáte jednoznačnú prevahu, čo robí výsledok procesu o obžalobe viceprezidentky neistejším než jej schválenie v Snemovni reprezentantov. Rozkol medzi oboma tábormi ešte viac prehĺbilo zatknutie Rodriga Duterteho Medzinárodným trestným súdom (ICC), ktorý je podozrivý zo zločinov proti ľudskosti počas svojej „vojny proti drogám“ – zatknutie, ktoré umožnila filipínska vláda. Spor medzi klanmi Marcosovcov a Duterteovcov narúša tvorbu politík a oslabuje efektívnosť vlády, a to práve v čase, keď sa Filipíny v júli 2026 zaradili do kategórie ekonomík s vyšším stredným príjmom.

Od nástupu prezidenta Ferdinanda Marcosa ml. do úradu v roku 2022 sa Filipíny v kontexte čoraz napätejších vzťahov s Čínou snažia posilniť svoje historické väzby s USA. Títo dvaja spojenci rozšírili svoju dohodu o vzájomnej obrane, pričom Manila poskytla americkým ozbrojeným silám prístup k štyrom ďalším vojenským zariadeniam, okrem pôvodných piatich základní. Pre Filipíny má tento krok posilniť bezpečnosť v čase, keď sa napätie s Pekingom v súvislosti s otázkami suverenity v Juhočínskom mori stupňuje, a zároveň zachovať obchodné vzťahy s ich najväčším obchodným partnerom. Zároveň Manila rozvíja vzťahy aj s ďalšími krajinami v ázijsko-tichomorskom regióne, ktoré sú na strane USA, ako sú Japonsko, Južná Kórea a Austrália, čím preukazuje odhodlanie diverzifikovať svoje hospodárske partnerstvá.

Posledná aktualizácia: júl 2026