Gruzínsko

Spomaľovanie rastu po troch rokoch silnej expanzie

Po troch po sebe idúcich rokoch rýchleho rastu sa predpokladá, že gruzínska ekonomika sa v rokoch 2025 a 2026 postupne vráti k svojmu rastovému potenciálu. Reálny HDP v roku 2024 vzrástol o 9,4 %, čo bolo podporené silnou spotrebou domácností a verejnej správy. V rokoch 2025 a 2026 sa očakáva spomalenie rastu. Súkromná spotreba (71 % HDP) zostáva hlavným motorom rastu, podporená silnou zamestnanosťou, spotrebiteľskými úvermi a pokračujúcim rastom reálnych miezd. Mimoriadny impulz dopytu vyplývajúci z prílevu ruských prisťahovalcov a peňazí v rokoch 2022 – 2023 však slabne, čím sa odstraňuje jeho dočasná podpora domáceho dopytu. Dôležité je, že toky remitencií (6,3 % HDP v roku 2024), ktoré podporovali príjmy domácností, by sa mali ďalej oslabovať vzhľadom na stagnáciu ruskej ekonomiky a sprísnenie migračných kanálov. Tým sa odstráni priaznivý vplyv, ktorý podporuje spotrebu v Gruzínsku. Podobne sa môžu v dôsledku politickej neistoty oslabiť aj investície zo zahraničia. Vláda však uprednostňuje investície do dopravy, logistiky, energetiky a digitálnej infraštruktúry s cieľom posilniť svoju úlohu v rámci Stredného koridoru spájajúceho Čínu a Európu. Okrem toho by verejné a súkromné investície v stavebnom sektore mali viesť k zásadnému stimulovaniu rastu, najmä v súvislosti s cestovným ruchom.

V zahraničnej oblasti pravdepodobne vývoz stratí časť svojej dynamiky. Príjmy z cestovného ruchu by mali zostať pilierom, keďže Gruzínsko sa vrátilo na úroveň počtu turistov spred pandémie. Vyhliadky na vývoz tovaru sú zmiešané; pomalší rast u kľúčových obchodných partnerov (EÚ, Turecko) a hospodárska slabosť Ruska by mohli oslabiť dopyt po gruzínskych produktoch, ako sú kovy, poľnohospodárske výrobky, potraviny a nápoje. Navyše „boom reexportu“ (napr. ojazdených áut a strojov, ktoré sú oficiálne určené na niektoré eurázijské trhy, ale zostávajú v Rusku), ktorý podporoval nedávne obchodné údaje, nemusí pretrvať v prípade zmeny regulačných podmienok súvisiacich so sankciami USA a EÚ voči Rusku (ktoré Gruzínsko oficiálne uplatňuje od roku 2023).

Dynamika inflácie sa po neobvykle nízkej úrovni v roku 2024 zmenila. Priemerná inflácia spotrebiteľských cien klesla v roku 2024 na iba 1,1 % vďaka silnej mene a lacnejšiemu dovozu, avšak na začiatku roku 2025 opäť vzrástla. Očakáva sa, že inflácia bude v roku 2025 dosahovať v priemere okolo 4 %, než sa v roku 2026 opäť stabilizuje smerom k 3-percentnému cieľu Gruzínskej národnej banky, k čomu prispejú stabilné a primerané očakávania. Gruzínska národná banka pravdepodobne zachová svoj konzervatívny postoj v menovej politike. Keďže inflácia sa blíži k cieľu, môže opatrne uvoľniť menovú politiku, ak to vonkajšie podmienky dovolia, avšak akékoľvek uvoľnenie bude obmedzené, aby sa zabránilo cenovým tlakom spôsobeným oslabujúcim lari: polovica spotrebného koša pochádza z dovozu. Stabilná inflácia na úrovni okolo 3 % bude tiež podporovať reálne príjmy a pomôže udržať dôveru spotrebiteľov a investorov.

Zdravé verejné financie

Verejné financie zostávajú pod kontrolou. Orgány signalizovali svoj záväzok dodržiavať fiškálne pravidlo. Nepredpokladá sa teda žiadna významná fiškálna odchýlka. Deficit verejných financií dosiahol v roku 2024 úroveň 2,1 % HDP, čo je menej, ako sa očakávalo, a bol podporený silným rastom príjmov z daní z príjmov, spotreby a novo zavedených odvodov, ako sú napríklad dane z hazardných hier. Výdavky vzrástli v dôsledku výdavkov súvisiacich s voľbami, celková fiškálna politika však zostala obozretná. V rokoch 2025 a 2026 by mali deficity zostať výrazne pod zákonným stropom 3 %, čo znamená, že vládne výdavky nebudú hlavným motorom rastu. Verejný dlh klesol v roku 2024 na 36,1 % HDP a očakáva sa, že tento pomer sa ešte mierne zníži, čím sa upevní zotavenie po pandemickom šoku. Profil dlhu zostáva priaznivý, avšak vysoký podiel denominovaný v cudzej mene (75 %) vystavuje štátnu bilanciu kurzovým rizikám.

Gruzínsko naďalej vykazuje deficit bežného účtu, hoci sa tento deficit zúžil z roku 2023 (-5,6 %) na rok 2024 (4,6 %) vďaka silnému vývozu služieb a oživeniu vývozu tovaru, ako sú kovy a reexportované automobily. Predpokladá sa však, že deficit bežného účtu sa mierne zvýši na úroveň okolo -5 % HDP, keďže dovoz sa zrýchli v dôsledku domácich investičných potrieb, zatiaľ čo rast vývozu sa ustáli. Financovanie bude závisieť od priamych zahraničných investícií a iných prílevov kapitálu, avšak aj tu sú viditeľné riziká: priame zahraničné investície v roku 2024 poklesli v dôsledku politickej neistoty a pokiaľ sa neobnovia reformy, vonkajšie financovanie by mohlo zostať na nízkej úrovni. Devízové rezervy sú navyše skromné a dosahujú iba približne 2,6 až 3 mesiace dovozu, čo vedie k častým intervenciám Národnej banky s cieľom zabrániť volatilite na plytkých devízových trhoch. Hrubý zahraničný dlh okrem toho dosahuje 75 % HDP, pričom podiel verejného sektora predstavuje 32,1 % HDP. Za súkromným zahraničným dlhom stoja hlavne banky s podielom 24,7 % HDP, zatiaľ čo nebankové podniky tvoria 14,8 %. Domácnosti sú voči zahraničnému zadlženiu vystavené len v malej miere. Ich devízová expozícia je prevažne domáca, a to prostredníctvom úverov od gruzínskych bánk denominovaných v cudzej mene.

Vnútroštátna polarizácia a neistota ohľadom pristúpenia k EÚ

Gruzínsko čelí zvýšeným politickým rizikám v dôsledku hlbokej vnútornej polarizácie a sporných demokratických štandardov. Parlamentné voľby v októbri 2024 vyvolali krízu legitimity. Kým vládna strana Gruzínsky sen (GD) vyhlásila víťazstvo, opozícia obvinila vládu z podvodu a bojkotuje parlament, čo vyvolalo masové protesty a oslabilo inštitucionálnu stabilitu. Pretrvávajú obavy týkajúce sa správy vecí verejných, vrátane pokusov obmedzovať médiá a občiansku spoločnosť, ako aj pokračujúceho vplyvu oligarchických aktérov. Okrem toho legislatíva zavedená v roku 2025 uľahčuje zákaz opozičných strán, pričom udeľuje Ústavnému súdu právomoci rozpúšťať politické zoskupenia, hoci zatiaľ neboli prijaté žiadne konečné zákazy. Hoci EÚ udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny koncom roka 2023, reformy uviazli a vláda dokonca pozastavila snahy súvisiace s EÚ až do roku 2028, čo vyvoláva pochybnosti o integračnej ceste krajiny. Verejná mienka v Gruzínsku zostáva silne proeurópska a akýkoľvek dojem ustupovania od tohto smeru riskuje ďalšiu polarizáciu. Takmer 50-percentný podiel, ktorý si strana GD zabezpečila vo voľbách v roku 2024, bol však výsledkom roztrieštenej a oslabené opozície, oficiálneho proeurópskeho postoja strany v kombinácii s posolstvom „mier na prvom mieste“ a rozšírených obáv verejnosti z provokovania Ruska.

Geopolitické prostredie zostáva krehké. Rusko naďalej okupuje 20 % medzinárodne uznaného gruzínskeho územia, vrátane Abcházska a Južného Osetska. Pravidelné incidenty na hraniciach podčiarkujú neustálu hrozbu eskalácie. Hoci je obnovenie rozsiahlej vojny nepravdepodobné, pokiaľ je Rusko zapojené do konfliktu na Ukrajine, odložené konflikty zostávajú prostriedkom nátlaku a prekážkou členstva v NATO.

Posledná aktualizácia: september 2025