Investície a súkromná spotreba zostávajú hnacou silou stabilného rastu
Grécka ekonomika si v roku 2026 zachová solídny rast a bude naďalej prekonávať priemer eurozóny. Očakáva sa, že rast zostane dynamický vďaka odolnému domácemu dopytu. Po prvé, spotrebu domácností bude naďalej poháňať rast reálnych príjmov, podporený daňovými reformami a zmiernením inflácie. Od apríla 2026 sa plánuje ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy, pričom cieľom je dosiahnuť v roku 2027 úroveň 950 EUR (v porovnaní s 880 EUR v roku 2025). Vyšší než očakávaný primárny prebytok (t. j. bez úrokov) poskytne dodatočný rozpočtový priestor, zameraný hlavne na podporu kúpnej sily domácností. V septembri 2025 premiér oznámil nové expanzívne opatrenia, vrátane zníženia sadzieb dane z príjmov. Okrem toho sa trh práce naďalej vyvíja pozitívne; počet pracovných miest rastie a miera nezamestnanosti klesla v 3. štvrťroku 2025 na 8,2 %, čo bola najnižšia úroveň od roku 2008. Ďalej sa očakáva zrýchlenie investícií, najmä vďaka čerpaniu európskych fondov, a to predovšetkým v stavebníctve. Nástroj na oživenie a odolnosť (hlavný nástroj programu NextGenerationEU), ktorý Grécku prideľuje 36 miliárd EUR, rovnomerne rozdelených medzi granty a úvery, zabezpečí trvalý dopyt v odvetviach, ako je výstavba infraštruktúry, telekomunikácie a obnoviteľné zdroje energie, a zároveň vytvorí pozitívne externality, ktoré posilnia potenciálny výstup. Po schválení šiestej žiadosti o platbu v októbri 2025 vo výške 2,1 miliardy EUR vo forme grantov bude mať Grécko po jej prijatí k dispozícii 65 % týchto prostriedkov, pričom zvyšná časť bude vyplatená do konca platnosti plánu na oživenie v roku 2026. Podobne aj významný pokrok dosiahnutý pri zavádzaní štrukturálnych reforiem v oblasti daní, flexibility trhu, znižovania byrokracie a konsolidácie podnikových bilancií prispel k stabilizácii dôvery investorov.
Okrem toho by mal vývoz tovaru (ropa, poľnohospodárske a farmaceutické výrobky), najmä do európskych krajín (takmer 60 %), opäť nabrať na sile vďaka postupnému oživeniu zahraničného dopytu. Keďže Grécko má len malú priamu expozíciu voči americkému trhu, riziká spojené s dodatočnými clami spočívajú skôr v oživení jeho hlavných európskych partnerov, ktorí čelia väčšej expozícii, najmä Talianska a Nemecka. V oblasti služieb bude hospodárstvo naďalej ťažiť z odolnosti odvetvia cestovného ruchu, ktoré v roku 2025 naďalej prekonávalo rekordy. V konštantných cenách vzrástli príjmy z cestovného ruchu v období od januára do augusta 2025 v porovnaní s rokom 2024 o 8,9 %, a to napriek miernejšiemu rastu počtu zahraničných návštevníkov (4,1 % v porovnaní s priemerným rastom 16 % za rovnaké obdobie v roku 2024). Grécko je navyše svetovým lídrom v oblasti prekládky tovaru a s regionalizáciou dodávateľských reťazcov sa úloha východného Stredozemia ako uzla regionálneho obchodu ešte zintenzívni. V novembri 2025 Húti oznámili pozastavenie svojich útokov v Červenom mori v nadväznosti na prímerie v Gaze. Uvoľňovanie napätia v regióne by mohlo viesť k postupnému návratu námornej dopravy cez Suezský prieplav, čo by prospelo gréckej lodnej doprave, ktorá bola v posledných rokoch ovplyvnená obchádzaním lodí okolo Mysu dobrej nádeje. Stabilita situácie v Červenom mori však zostáva mimoriadne krehká, čo v krátkodobom horizonte spomaľuje návrat k pôvodnému stavu lodnej dopravy.
Verejné financie sa naďalej zotavujú, vonkajšie nerovnováhy však zostávajú vysoké
Hoci je miera zadlženosti Grécka stále najvyššia v Európskej únii, vykazuje klesajúci trend a v strednodobom horizonte predstavuje obmedzené riziká financovania. Priaznivá štruktúra dlhu (ktorý je z väčšej časti v rukách verejných veriteľov, s nízkymi fixnými úrokovými sadzbami a dlhými splatnosťami) zmiernila v posledných rokoch dopad sprísňovania menovej politiky a znížila rozdiely vo výnosoch v porovnaní s inými štátnymi dlhopismi. V marci 2025 bola agentúra Moody’s poslednou z veľkých ratingových agentúr, ktorá zvýšila úverový rating Grécka na investičný stupeň, čím ho po prvýkrát od roku 2010 vyňala zo špekulatívnej kategórie, na rozdiel od ostatných popredných agentúr, ktoré tento krok urobili už v roku 2023. Okrem toho krajina dosahuje od roku 2022 primárny prebytok, ktorý by mal v roku 2026 prekročiť 2 % HDP po tom, čo vláda revidovala odhad na rok 2025 smerom nahor na 3,6 % HDP. Nadpriemerný vývoj príjmov umožnili najmä reformy zamerané na zníženie daňových podvodov a zvýšenie príspevkov na sociálne zabezpečenie v súvislosti s dynamikou trhu práce. Očakáva sa, že tento pozitívny vývoj bude pokračovať napriek slabšiemu rozpočtovému saldu v dôsledku zavedenia expanzívnych opatrení zameraných predovšetkým na podporu kúpnej sily domácností, ktorých odhadované náklady v roku 2026 dosiahnu 1,8 mld. EUR (0,7 % HDP). Zároveň značné hotovostné rezervy vlády (predstavujúce viac ako 15 % HDP) jej umožnili predčasne splatiť úvery z Európskeho mechanizmu stability, a to 10 rokov pred pôvodným termínom splatnosti v roku 2041 stanoveným v prvom záchrannom pláne. Zníženie jej finančných potrieb (pod 8 % HDP v roku 2025) a nízke refinancovacie riziko zmierňujú riziko likvidity. Okrem toho sa bankový systém blíži ku koncu dlhého procesu hojenia rán, ktoré zanechala kríza eura. Podiel nesplácaných úverov (NPL), ktorý na konci roka 2020 dosiahol 30 %, sa od konca roka 2024 drží pod hranicou 3 % a postupne sa približuje k európskemu priemeru 2 %.
Očakáva sa, že deficit bežného účtu sa bude postupne znižovať, ale zostane na vysokej úrovni v dôsledku silnejších investícií (verejných aj priamych zahraničných investícií), čo povedie k zvýšenému dovozu. Silný domáci dopyt, a to tak v oblasti spotreby, ako aj investícií, bude udržiavať obchodný deficit (15 % HDP v roku 2024) vzhľadom na závislosť krajiny od dovozu priemyselných výrobkov. Prevládajúce zníženie nákladov na dovoz surovín, postupné oživenie európskych ekonomík a kumulované zisky v konkurencieschopnosti za posledné desaťročie by však mali prispieť k zlepšeniu obchodnej bilancie. Okrem toho krajina ťaží z prebytku v bilancii služieb (takmer 10 % HDP v roku 2024), ktorý je poháňaný zvýšenými príjmami z cestovného ruchu, avšak čiastočne znižovaný činnosťami v oblasti námornej dopravy, ktoré naďalej ovplyvňujú narušenia premávky v Červenom mori.
Politická stabilita a prebiehajúci dialóg s Tureckom, napätie však pretrváva
Premiér Kyriakos Mitsotakis si vo voľbách v júni 2023 zabezpečil druhé funkčné obdobie a pohodlnú väčšinu. Jeho stredopravicová, liberálna strana Nová demokracia (ND) zvíťazila so ziskom 40,6 % hlasov a 158 z 300 kresiel v parlamente vďaka 50 dodatočným kreslám prideleným väčšine. Opozičné strany zostali oslabené a roztrieštené, najmä ľavicová strana Syriza, ktorá zaznamenala najslabší výsledok hlavnej opozičnej strany v dejinách modernej gréckej demokracie (17,8 % hlasov). Hoci ND nedosiahla očakávané výsledky, jej dominantné postavenie na gréckej politickej scéne sa potvrdilo v európskych voľbách v júni 2024, keď si vybudovala náskok viac ako 13 % pred svojím hlavným súperom, stranou Syriza. Napriek odhaleniu korupčného škandálu týkajúceho sa sprenevery európskych poľnohospodárskych dotácií v rokoch 2016 až 2023 umožní absencia dôveryhodnej opozície vláde zostať pri moci až do nasledujúcich parlamentných volieb, ktoré sú naplánované na polovicu roka 2027. Vláda tak bude môcť pokračovať v realizácii reformného a modernizačného programu podporovaného EÚ (elektrifikácia vozového parku, digitalizácia verejných služieb, zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, energetická efektívnosť v bývaní). Železničná nehoda v Tempi v roku 2023 a následné rozsiahle požiare spôsobili, že zlepšenie infraštruktúry a riadenie civilnej ochrany sa stali dvoma z jej priorít. Okrem toho by sa vláda mala zamerať na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva, aby reagovala na obavy svojich občanov.
Na geopolitickej scéne sa zavádzajú diplomatické iniciatívy zamerané na zmiernenie napätia s Tureckom prostredníctvom pravidelných stretnutí medzi lídrami a politikmi. Rokovania sa týkajú dlhotrvajúcich územných sporov v Egejskom mori a vo východnom Stredozemí, ktoré sú bohaté na nevyužité energetické zdroje. Rýchla humanitárna pomoc Grécka Turecku po smrtiacom zemetrasení vo februári 2023 prispela k obnoveniu vzťahov medzi oboma krajinami. Turecko nasledovalo tento príklad a ponúklo Grécku pomoc pri boji s ničivými požiarmi počas leta 2024. Táto ochota spolupracovať sa prejavila už v decembri 2023 pri návšteve tureckého prezidenta v Aténach, ktorá vyvrcholila podpísaním bilaterálnych dohôd v viacerých oblastiach, vrátane cestovného ruchu (predĺženie platnosti tureckých turistických víz), ekonomiky (záväzok zdvojnásobiť objem obchodu na 10 miliárd USD) a migrácie. Spoločné členstvo v NATO a teplejšie vzťahy s USA na oboch stranách obmedzujú riziko konfliktu. Napriek prebiehajúcemu dialógu medzi oboma krajinami je pokrok naďalej postupný a pretrvávajú napätia v súvislosti s opakovanými nárokmi Turecka na ťažbu plynových zdrojov vo východnom Stredozemí a na oddelenie Tureckej republiky severného Cypru od Cyperskej republiky, ktorá je jediným štátom uznávaným medzinárodným spoločenstvom. Okrem toho by konflikt na Blízkom východe mohol ohroziť zbližovanie vzhľadom na škálu odlišných postojov. Odhodlanie Grécka realizovať projekt „Great Sea Interconnector“, projekt námorného prepojenia elektrickej siete s Cyprom a neskôr s Izraelom, opäť podnietilo turecké nároky vo východnom Stredozemí. Stretnutie grécko-tureckej Rady pre spoluprácu na vysokej úrovni, pôvodne naplánované na začiatok roka 2025, bolo niekoľkokrát odložené.

Taliansko
Nemecko
Cyprus
Bulharsko
Spojené štáty americké
Čína
Irak
Netherlands