Mierny rast závislý od americkej ekonomiky
Rast sa v roku 2025 mierne zrýchlil, a to vďaka nárastu súkromnej spotreby (83 % HDP), ktorú podporil prudký nárast remitencií od emigrantov (+27 % medziročne) na 12,2 mld. USD, čo predstavuje 31 % HDP. Tento cyklický nárast možno vysvetliť sprísnením imigračnej politiky USA po zrušení dočasného chráneného statusu (TPS) pre 70 000 honduraských prisťahovalcov v roku 2025 a nadobudnutím účinnosti 1. januára 2026 dane vo výške 1 % z peňažných prevodov z USA. Vyhliadka na tieto opatrenia podnietila emigrantov, aby na konci roka zvýšili svoje prevody. Z hľadiska odvetví bol obzvlášť dynamický sektor služieb, ktorý ťahali financie, poistenie a nehnuteľnosti. K hospodárskej aktivite pozitívne prispela aj relatívna stabilizácia problémového odvetvia elektrickej energie. Očakáva sa, že v roku 2026 sa rast mierne spomalí v dôsledku poklesu kúpnej sily spôsobeného nižším objemom peňažných prevodov od emigrantov.
Spotreba ťaží z nižšej inflácie, ktorá sa v súčasnosti nachádza v rámci cieľového rozpätia Honduranskej centrálnej banky (BCH) na úrovni 4,0 % ± 1,0 percentuálneho bodu. BCH môže v priebehu roka 2026 znížiť svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, ktorá je od konca roka 2024 nastavená na úrovni 5,75 %, o 25 až 50 bázických bodov. Pokiaľ ide o plávajúci kurz voči doláru, BCH v roku 2025 rozšírila rozsah kolísania a umožnila oslabenie lempiry s cieľom podporiť konkurencieschopnosť vývozu a udržať devízové rezervy. Očakáva sa, že túto politiku bude pokračovať aj v roku 2026, pričom sa bude snažiť obmedziť volatilitu.
Plány nového prezidenta v oblasti liberálnej hospodárskej politiky by mohli mať pozitívny vplyv na zahraničné súkromné investície. Naznačuje to lepšie podmienky pre podnikanie a malo by to ukončiť fázu znárodňovania, ku ktorej došlo za predchádzajúcej vlády, najmä zabavenie súkromnej elektrárenskej spoločnosti BELCO štátnou energetickou spoločnosťou Empresa Nacional de Energía Eléctrica (ENEE) v máji 2024. Okrem toho je Honduras v súčasnosti zapojený do konaní pred ICSID s investormi v zóne voľného obchodu Próspera v dôsledku zrušenia zón pre zamestnanosť a hospodársky rozvoj (ZEDE) Kongresom v roku 2022, čo viedlo k neistote ohľadom statusu týchto zón. Krajina následne v roku 2024 vystúpila z ICSID. Očakáva sa, že verejné investície – zamerané na energetickú infraštruktúru a sektor zdravotníctva – zostanú v roku 2026 v reálnych hodnotách stabilné na úrovni 4 % HDP, pod podmienkou schválenia rozpočtu Kongresom, keďže nový prezident zameral svoj program na znižovanie verejných výdavkov. Podpísanie investičného projektu v oblasti vodnej energie v hodnote 525 miliónov USD v partnerstve s Čínou, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, by mohla nová vláda takisto spochybniť.
Dočasné zlepšenie vonkajších účtov
Bežný účet sa v roku 2025 výrazne posilnil, a to predovšetkým vďaka mimoriadnemu nárastu remitencií zo zahraničia. Očakáva sa, že to prinesie mierne kladné saldo po prvýkrát od roku 2021, než sa v roku 2026 opäť prepadne do deficitu v dôsledku štrukturálneho obchodného deficitu. Deficit obchodu s tovarom sa znížil len nepatrne na 20 % HDP (z 23 % v roku 2024), a to vďaka rozmachu vývozu kávy poháňanému vyššími cenami (+192 % v porovnaní s rokom 2024), čo čiastočne kompenzoval silný rast dovozu súvisiaci s oživenou spotrebou. Tento priaznivý vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v roku 2026, k čomu prispejú nižšie ceny energie (energia predstavuje približne 13 % dovozu tovaru). Očakáva sa, že v roku 2026 sa zlepší aj vývoz poľnohospodárskych produktov – kávy, banánov, kreviet a palmového oleja, keďže rast v USA vyzerá odolnejší, než sa pôvodne predpokladalo, hoci tento sektor naďalej podlieha rizikám spojeným s počasím. Odolnosť amerického trhu, ktorý absorbuje približne 50 % honduraského vývozu, by mohla po dvoch rokoch stagnácie podporiť aj textilnú výrobu v maquiladoras – ktorá predstavuje asi 44 % celkového vývozu. V dôsledku bezprecedentného prebytku bežného účtu vzrástli devízové rezervy BCH a k januáru 2026 pokrývali 6,2 mesiaca dovozu (oproti 4,3 mesiaca v septembri 2024).
Verejný deficit sa v roku 2025 mierne prehĺbil, keďže nízka elasticita daňových príjmov voči vývozu nedokázala kompenzovať obmedzený nárast sociálnych výdavkov. Naďalej však zodpovedá cieľu MMF na úrovni –1,5 % HDP. Očakáva sa, že deficit bude v roku 2026 čiastočne absorbovaný v dôsledku stagnácie verejných investícií a pravdepodobného poklesu sociálnych výdavkov. K zvýšeniu príjmov by mohlo prispieť aj vypršanie platnosti určitých zvýhodnených daňových režimov, najmä dočasného dovozného režimu (RIT) – mechanizmu, ktorý oslobodzuje vstupy používané exportnými spoločnosťami od cla – ak nebude obnovený. Takzvaný návrh zákona o „daňovej spravodlivosti“, ktorý počítal s rozšírením daňového základu a zvýšeným dohľadom nad verejnými výdavkami a proti ktorému sa postavili konzervatívne sily, však bude pravdepodobne stiahnutý. Fiškálna konsolidácia je súčasťou trojročného programu podpísaného s MMF v auguste 2023 a financovaného prostredníctvom rozšírenej úverovej facility a rozšíreného úverového mechanizmu v celkovej výške 822 miliónov USD, z ktorých bolo do apríla 2025 vyplatených 485 miliónov USD. Napokon sa pomer verejného dlhu v roku 2025 znížil a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2026. Zahraničný verejný dlh predstavuje 52 % celkového verejného dlhu, z čoho 66 % držia multilaterálni partneri, najmä Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), za preferenčných podmienok týkajúcich sa úrokových sadzieb, splatnosti a možností reštrukturalizácie. Tento zahraničný verejný dlh predstavuje 67 % celkového zahraničného dlhu, pričom zvyšok zodpovedá záväzkom spojeným s maquiladami.
Sporné všeobecné voľby uvrhli krajinu do politickej neistoty
Prezidentské voľby z 30. novembra 2025 boli mimoriadne napäté a zverejnenie výsledkov sa oneskorilo o niekoľko týždňov. Nasry Asfura, kandidát konzervatívnej Národnej strany (PNH), bol 24. decembra vyhlásený za víťaza so ziskom 40,26 % hlasov, čím tesne porazil svojho hlavného súpera a favorita, bývalého viceprezidenta Salvadora Nasrallu zo stredopravicovej Liberálnej strany (PLH), ktorý získal 39,55 %. Obaja kandidáti skončili s výrazným náskokom pred Rixim Moncadu, kandidátom ľavicovej Strany slobody a obnovy (Libre), ktorá zastáva prezidentský úrad od zvolenia Xiomary Castrovej v roku 2021. Voľby sprevádzalo zapojenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý oficiálne podporil Nasryho Asfuru a udelil milosť bývalému prezidentovi Juanovi Orlandovi Hernándezovi (2014–2022), dlhoročnému vodcovi PNH, ktorého americký súd v roku 2024 odsúdil na 45 rokov väzenia za obchodovanie s drogami. Odchádzajúci prezident a pán Nasralla odsúdili to, čo označili za zasahovanie USA, spochybnili výsledky a vyzvali na prepočítanie hlasov. Národná volebná rada (CNE) túto žiadosť zamietla ako nezákonnú a Asfurovo víťazstvo bolo oficiálne potvrdené. Do úradu bol uvedený 27. januára. Parlamentné voľby, ktoré sa konali v ten istý deň, priniesli PNH relatívnu väčšinu so 49 zo 128 kresiel v Kongrese, za ňou nasledovali PLH (41 kresiel) a Libre (34 kresiel). Prebiehajúce rokovania naznačujú, že sa vytvára koalícia medzi PNH a PLH, ktoré by spolu zabezpečili absolútnu väčšinu. Nová vláda sa bude musieť vyrovnať aj s neposlušným súdnictvom v prostredí zvýšeného politického napätia uprostred pretrvávajúcich obvinení voči novozvolenému prezidentovi zo sprenevery verejných prostriedkov počas jeho funkčného obdobia ako primátora Centrálneho okresu. Krajina sa navyše od novembra 2022 nachádza v stave núdze a naďalej čelí zvýšenej miere neistoty. Napriek 11-percentnému poklesu v roku 2025 zostáva miera vražednosti v Hondurase najvyššia v Strednej Amerike. Zdá sa, že práve tento problém spolu s korupciou bol rozhodujúcim faktorom posunu voličov doprava – pravdepodobne inšpirovaného salvádorským modelom.
Na medzinárodnej scéne by voľba Nasryho Asfuru mala znamenať zbližovanie so Spojenými štátmi, ktoré sú hlavným zdrojom remitencií. Nový honduraský prezident naznačil obnovenie diplomatických vzťahov s Izraelom a oživenie bilaterálnej spolupráce v oblasti vodného hospodárstva a poľnohospodárstva. Mohol by tiež zvrátiť prerušenie diplomatických vzťahov s Taiwanom, ku ktorému došlo v roku 2023. Dohoda o voľnom obchode s Čínou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje a ktorej uzavretie bolo pôvodne plánované na rok 2025, by sa mohla odložiť. Pravdepodobne sa tiež posilní spolupráca s Washingtonom v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a pašovaniu drog. Začali sa rokovania o obchodných otázkach, ktoré by mohli viesť k zníženiu amerických colných sadzieb. Honduras však naďalej zostáva zraniteľný voči prísnejšej imigračnej politike USA.

Spojené štáty americké
Európa
Guatemala
Salvádor
Nikaragua
Čína
Mexiko