Spojené štáty americké
Európa
Rusko
Island
Kanada
Čína
Brazília
JapanNávrat k rastu, ktorý vo veľkej miere závisí od americkej ekonomiky
Jamajská ekonomika upadla do recesie v roku 2024, keď hurikán Beryl (júl) a búrka Rafael (november) spôsobili pokles súkromnej spotreby a zhoršenie čistého vývozu. V treťom štvrťroku bol obzvlášť zasiahnutý ťažobný priemysel v dôsledku poklesu vývozu oxidu hlinitého (-20 % medziročne) a bauxitu (-28 %).
Hospodárska aktivita sa v roku 2025 opäť oživí, a to vďaka oživeniu súkromnej spotreby, ktorú podporí dynamický rozvoj cestovného ruchu (22 % HDP v roku 2024), predvolebné výdavky a dezinflácia. Po dosiahnutí vrcholu na úrovni 6,5 % v auguste 2024 v dôsledku cenového nárastu spôsobeného hurikánom sa inflácia na konci roka 2024 zmiernila na 5 %, čo predstavuje stred cieľového rozpätia Jamajskej centrálnej banky (BoJ) (4,0 % – 6,0 %). BoJ postupne znižovala svoju kľúčovú sadzbu od augusta 2024 (z 7 % na 6,75 %) až na 6 % v marci 2025. Spotreba bude tiež ťažiť zo silného trhu práce, pričom nezamestnanosť je na historicky najnižšej úrovni (3,5 % v októbri 2024 v porovnaní s 5,4 % v 1. štvrťroku). Spomalenie rastu v USA by však mohlo negatívne ovplyvniť cestovný ruch (50 % príchodov v roku 2024) a remitencie (17,4 % HDP; 65 % z USA v roku 2024). Prísnejšia migračná politika Trumpovej administratívy a hrozba, ktorú predstavuje pre Jamajčanov žijúcich v USA (1 milión ľudí, z toho 5 100 je ohrozených deportáciou), by tiež mohli obmedziť tieto remitencie. Okrem toho bude verejná spotreba obmedzená opatreniami fiškálnej konsolidácie. Zahraničné a domáce súkromné investície zostanú na vysokej úrovni, a to vďaka prebiehajúcim projektom v oblasti cestovného ruchu a opatreniam, ktoré vláda oznámila v novembri 2024. Patria medzi ne daňová úľava na investície v oblastiach s nízkymi príjmami a vytvorenie fondu určeného na projekty infraštruktúry v rámci verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Vývoz poľnohospodárskych produktov sa v roku 2025 opäť oživí, zatiaľ čo ťažobný priemysel (43 % celkového vývozu v roku 2023) bude profitovať z obnovenia prevádzky v hliníkovom závode JAMALCO a bauxitovom závode WINDALCO. Jamajka však bude čeliť novým obchodným bariéram, ktoré zaviedla Trumpova administratíva. Aj keby sa 25 % clo uvalené na hliník v marci 2025 nevzťahovalo na bauxit a hliník, 10 % clo uplatňované od začiatku apríla na ostatný dovoz na ostrov predstavuje riziko vzhľadom na závislosť Jamajky od USA (jej hlavného odberateľa, na ktorého pripadalo 47 % vývozu v roku 2023). Hlavnými produktmi vyvážanými do USA sú hliník (96 % produkcie je určených pre USA), ako aj cukor (79 % sa vyváža do USA), káva a banány.
Úsporné opatrenia v rozpočte budú pokračovať
V rozpočtovom roku 2024–2025 sa verejný prebytok zlepšil vďaka kontrole výdavkov a vyšším nedanovým príjmom vyplývajúcim z transakcie sekuritizácie letiskových aktív spoločnosti NMIA. Vláda sa zaviazala vyrovnať rozpočet na finančný rok 2025–2026, ktorý bude v porovnaní s rokom 2023–2024 nižší o 810 miliónov USD. Po prvé, výdavky klesnú v rokoch 2025–2026 na 30,5 % HDP, v porovnaní s 30,7 % v rokoch 2024–2025, pričom tento pokles je spôsobený najmä znížením nákladov na obsluhu dlhu (29 % celkových výdavkov v rokoch 2024–2025 v porovnaní s 35 % v rokoch 2025–2026). Prioritou bude reforma verejného sektora (39,5 % výdavkov) zahájená v roku 2022, ktorá sa týka transformácie systému odmeňovania a zjednodušenia platových stupníc. Kapitálové výdavky (5 % výdavkov) budú slúžiť na financovanie už prebiehajúcich infraštruktúrnych projektov (projekt južnej pobrežnej diaľnice, obchvat Montego Bay atď.). Zároveň príjmy poklesnú (30,6 % HDP v rokoch 2025–2026) v dôsledku poklesu nedanových príjmov po ich vysokej úrovni v rokoch 2024–2025. Rozpočet obsahuje opatrenia na podporu domácností a podnikov. Napríklad prahová hodnota pre daň z príjmov sa bude postupne zvyšovať v priebehu troch rokov. Pre rezidentných odberateľov sa zavedie zníženie sadzby dane zo spotreby elektrickej energie. Plánujú sa aj ďalšie opatrenia, ako napríklad zníženie dane z bežných dividend pre nerezidentné spoločnosti a fyzické osoby.
Nech už budú výsledky volieb akékoľvek, udržaním vysokého primárneho prebytku (6 % HDP v roku 2024/25) bude vláda naďalej odhodlaná dosiahnuť cieľ znížiť pomer verejného dlhu pod 60 % HDP do rokov 2027–2028. Podiel rozpočtu venovaný na úrokové platby sa tak znížil (14 % celkových výdavkov v rokoch 2025–2026 v porovnaní s 19 % v rokoch 2021–2022). Zahraničný dlh predstavuje 63 % celkového dlhu (február 2024), z čoho 95 % je denominovaných v USD. Súkromní veritelia, hlavne držitelia dlhopisov, vlastnia 55 %, zatiaľ čo multilaterálni veritelia vlastnia 37 %.
Prebytok bežného účtu sa v roku 2024 znížil. Klimatické udalosti viedli k poklesu počtu turistov a k nárastu obchodného deficitu (23,5 % HDP v roku 2024). Okrem dovozu súvisiaceho s obnovou došlo k poklesu vývozu v ťažobnom a poľnohospodárskom sektore. Remitencie zo zahraničia mierne klesli (-0,4 % v porovnaní s rokom 2023), čím zaznamenali tretí rok poklesu v rade, avšak zostali nad úrovňou spred pandémie. Napriek očakávanému poklesu výdavkov na energiu a odolnosti cestovného ruchu – hoci ten bude pravdepodobne ovplyvnený spomalením hospodárskeho rastu v USA – sa prebytok bežného účtu v roku 2025 opäť zníži. Oslabenie dopytu v USA bude brzdou vývozu, zatiaľ čo prevody zo zahraničia pravdepodobne utrpia nielen v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie v USA, ale aj v dôsledku prísnejšej migračnej politiky. Devízové rezervy zostanú na komfortnej úrovni, pokrývajúcej 5,5 mesiaca dovozu. V roku 2024 vzrástli takmer o 825 miliónov USD a na konci roka dosiahli 5,6 miliardy USD.
Nárast opozície a pretrvávajúca kriminalita v období pred voľbami
Napriek rekordnej volebnej neúčasti (63 %) získala stredopravá Labouristická strana (JLP), ktorá je pri moci od roku 2016 a vedie ju premiér Andrew Holness, vo všeobecných voľbách v septembri 2020 49 z 63 kresiel. Vzhľadom na to, že ďalšie všeobecné voľby sú naplánované na september 2025, vyhliadky na znovuzvolenie JLP sa javia ako neisté. Zdá sa, že na sile naberá Ľudová národná strana (PNP), hlavná stredoľavá opozičná strana na čele s Markom Goldingom. Podľa prieskumu verejnej mienky z januára 2025, ktorý uskutočnil miestny inštitút Don Anderson, PNP získala 35,4 % zamýšľaných hlasov, zatiaľ čo JLP dosiahla 30,7 %. Navyše v komunálnych voľbách vo februári 2024 si JLP opäť zabezpečila kontrolu nad vyhľadávanou samosprávou Kingston a St. Andrew. Za oslabujúcu podporu vlády môže viacero faktorov, medzi ktorými vyniká najmä inflácia, ktorá naďalej živí nespokojnosť. Predovšetkým však naďalej vyvoláva veľké obavy neistota v oblasti bezpečnosti. Hoci celkový počet vrážd klesol z 1 399 v roku 2023 na 1 139 v roku 2024, Jamajka má stále jednu z najvyšších mier vrážd na svete (40 na 100 000 obyvateľov). Úrady prijali drastické opatrenia, vrátane vyhlásenia výnimočného stavu (november 2022) na veľkej časti ostrova a zavedenia prísnejších trestov za držbu strelných zbraní. Tieto opatrenia boli posilnené po prestrelkách medzi gangmi v auguste 2024, čo viedlo k zavedeniu nočného zákazu vychádzania na 14 dní. S cieľom reagovať na nárast bojov medzi gangmi boli podniknuté aj regionálne snahy o ich potlačenie (Karibské spoločenstvo, CARICOM a Organizácia amerických štátov).
V oblasti zahraničnej politiky si Jamajka zachováva silné väzby s USA, svojím hlavným obchodným partnerom. Táto spolupráca sa prejavuje v úzkej spolupráci v boji proti pašovaniu zbraní a drog. Protekcionistické opatrenia Trumpovej administratívy a prísna migračná politika by však mohli ovplyvniť bilaterálne vzťahy. Okrem toho Jamajka naďalej rozvíja svoje hospodárske vzťahy s Čínou po tom, čo sa v roku 2019 pripojila k iniciatíve „Nové hodvábne cesty“, vďaka čomu krajina môže ťažiť z čínskych investícií, najmä do infraštruktúry.