Kambodža

Spomalenie hospodárskeho rastu

V roku 2025 sa hospodársky rast spomalil v dôsledku neistoty ohľadom amerických ciel, korekcie na trhu s nehnuteľnosťami a obnovených napätí so susedným Thajskom. Boje na hraniciach a vysídľovanie ľudí žijúcich v blízkosti bojových zón ovplyvnili kambodžské hospodárstvo viacerými spôsobmi. Po prvé, prostredníctvom toku tovaru. Hoci Thajsko nie je významným vývozným trhom (v roku 2024 predstavovalo 3 % celkového vývozu), je dôležitým zdrojom dovozu (12 %), najmä pokiaľ ide o určité potravinárske výrobky (nápoje, cukor) a automobily. Slúži tiež ako tranzitný bod pre časť kambodžského vývozu, najmä poľnohospodárskych produktov. Okrem toho konflikt narušil tok remitencií od emigrantov z Thajska (hlavnej destinácie), z ktorých sa mnohí vrátili do krajiny. Remitencie predstavovali v roku 2024 celkovo 6 % HDP. Napokon konflikt ovplyvnil aj cestovný ruch (9 % HDP). Strata dôvery medzi zahraničnými turistami a závislosť tohto odvetvia od Thajska – hlavného zdroja príchodov zahraničných turistov (32 %) v roku 2024 – prispeli k poklesu počtu príchodov zahraničných turistov o takmer 6 % v prvých ôsmich mesiacoch roku 2025.

Očakáva sa, že spomalenie bude pokračovať aj v roku 2026, pričom rast zostane výrazne pod úrovňou spred pandémie, ktorý v rokoch 2015 až 2019 dosahoval v priemere 8 %. Súkromná spotreba (60 % HDP) by po očakávanom miernom poklese v roku 2025 mala pozitívne prispievať k rastu. Napriek miernej a klesajúcej inflácii, ktorá je priaznivá pre kúpnu silu, však tento príspevok zostane obmedzený. Masový návrat kambodžských pracovníkov z Thajska – takmer jeden milión v roku 2025 – by mohol viesť k dlhodobému poklesu remitencií a zhoršeniu situácie na domácom trhu práce, čo by následne mohlo oslabiť silu dopytu domácností. Súkromné investície by mohli rásť miernejším tempom ako v roku 2025. Toto spomalenie možno pripísať pretrvávajúcemu poklesu na trhu s nehnuteľnosťami, ako aj nárastu prílevu priamych zahraničných investícií, ktorý začal v treťom štvrťroku 2024 a pokračoval aj v prvej polovici roku 2025, čo pravdepodobne súvisí s čiastočným presunom hodnotových reťazcov v odvetví odevného priemyslu z Bangladéša do Kambodže. Len tieto dva sektory predstavovali v roku 2024 takmer dve tretiny tokov priamych zahraničných investícií (PZI), čo predstavovalo takmer celkový objem súkromných investícií.

Vývoz (143 % HDP) zostane hlavným zdrojom rastu. Keďže takmer 50 % tvorí odevný, obuvnícky a kožiarsky tovar, rast v týchto odvetviach bude naďalej silný. Zavedenie 19 % colnej sadzby zo strany USA – hlavného vývozného trhu, na ktorý pripadá 37 % kambodžského vývozu tovaru – by nemalo výrazne ohroziť konkurencieschopnosť krajiny. Táto sadzba zostáva porovnateľná s sadzbami uplatňovanými na iných ázijských výrobcov v tomto sektore, ako sú India (50 %), Bangladéš (20 %) a Vietnam (19 %), alebo je dokonca nižšia.

Nízke riziko vyplývajúce z dvojitého deficitu

Po tom, čo v rokoch 2023 a 2024 prakticky zmizol, sa očakáva, že deficit bežného účtu sa v rokoch 2025 a 2026 prehĺbi v dôsledku rastúceho obchodného deficitu. Hoci vývoz tovaru naďalej rastie, očakáva sa, že oživenie výrobnej činnosti povedie k výraznejšiemu nárastu dovozu, najmä textilných surovín, ako sú tkaniny, chemické vlákna a bavlna. Okrem toho by dlhodobý pokles remitencií v dôsledku masového návratu kambodžských pracovníkov z Thajska mohol znížiť prebytok sekundárnych príjmov. Naopak, bilancia služieb (cestovný ruch) zostane kladná, avšak vývoj prebytku bude čiastočne závisieť od udržateľnosti prímeria podpísaného s Thajskom v októbri 2025. Napriek tomuto trendu a očakávanému spomaleniu tokov zahraničných investícií sa predpokladá, že deficit bežného účtu bude naďalej financovaný prílevom kapitálu. V roku 2024 predstavovali čisté priame zahraničné investície (PZI) 9,4 % HDP, čo umožnilo, aby devízové rezervy zostali na komfortnej úrovni, zodpovedajúcej 7,5 mesiacom dovozu v júni 2025. Okrem toho vzhľadom na vysoký stupeň dolárizácie kambodžskej ekonomiky oslabenie amerického dolára v kontexte pretrvávajúcej neistoty ohľadom obchodnej politiky Washingtonu znížilo potrebu Kambodžskej národnej banky zasahovať na devízovom trhu predajom meny s cieľom stabilizovať riel, ako to robila v predchádzajúcich rokoch. Postupné uvoľňovanie menovej politiky USA, ktoré začalo v septembri 2025, by malo naďalej zmierňovať tento tlak.

Pokiaľ ide o rozpočtovú situáciu, napriek konsolidačným snahám vlády sa očakáva, že verejný deficit sa v roku 2025 mierne zhoršil. Tento pokles možno pripísať spomaleniu hospodárskej aktivity, ktoré negatívne ovplyvnilo výber daňových príjmov, ako aj zvýšeným kapitálovým výdavkom a platom štátnych zamestnancov. Ak parlament schváli návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý na konci októbra 2025 schválila Rada ministrov, očakáva sa, že verejné výdavky vzrastú v porovnaní s predchádzajúcim fiškálnym rokom takmer o 8 %, pričom dôraz bude kladený na vzdelávanie, infraštruktúru, obranu a zdravotníctvo. Pokiaľ ide o príjmy, vláda plánuje od 1. januára 2026 zaviesť daň z kapitálových ziskov s cieľom rozšíriť daňový základ. Daňové príjmy predstavovali v roku 2024 približne 12 % HDP, čo je menej ako priemer regiónu Ázie a Tichomoria v roku 2023, ktorý bol 19,5 %. Očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP zostane na miernej úrovni. Okrem toho mala Kambodža v marci 2025 fiškálne rezervy vo výške 11,9 % HDP a jej dlhový profil obmedzuje riziká. Hoci je kambodžský dlh takmer výlučne zahraničný, naďalej má prevažne zvýhodnené podmienky, pričom splatnosti sú sústredené v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Riziká spojené s dlhom sú viac sústredené v súkromnom sektore, pričom nesplatené domáce úvery súkromnému sektoru predstavujú v roku 2024 približne 125 % HDP. Keďže takmer jedna tretina súvisí s realitným sektorom, ktorý sa nachádza v ťažkostiach, súkromný dlh zaťažuje bankový sektor krajiny, ktorý musel čeliť nárastu podielu nesplácaných úverov (z 5,1 % v roku 2023 na 7,2 % v roku 2024).

Napätie s Thajskom narastá

Po takmer štyroch desaťročiach pri moci Hun Sen, bývalý vojenský veliteľ Červených Kmérov, v júli 2023 oficiálne odovzdal moc svojmu synovi Hun Manetovi. Hun Manet bol nasledujúci mesiac po hlasovaní o dôvere v parlamente slávnostne uvedený do funkcie premiéra na päťročné funkčné obdobie. Išlo však z veľkej časti o formalitu, keďže Kambodžská ľudová strana (CPP) pod vedením rodiny Hunovcov má v parlamente takmer úplný monopol a obsadzuje 120 zo 125 kresiel po tom, čo bola hlavná opozičná strana vylúčená z posledných volieb. Hoci sľúbil modernizáciu štátu a presadzovanie transparentnosti, jeho vláda bola podľa organizácie Human Rights Watch obvinená z tvrdého potláčania občianskych slobôd. Navyše Hun Sen, napriek tomu, že odstúpil z výkonných funkcií, naďalej zohráva kľúčovú politickú úlohu, keďže si ponechal funkciu predsedu CPP a predsedu Senátu.

S cieľom prilákať zahraničné investície premiér Manet nasmeroval kambodžskú diplomaciu k diverzifikovanejšiemu a vyváženejšiemu prístupu. Kambodža, ktorá sa dlho sústreďovala na Čínu, sa teraz otvára novým partnerom, najmä na Západe, na Blízkom východe a v Afrike. V roku 2025 boli vzťahy s USA poznačené napätými obchodnými rokovaniami o clách uvalených Washingtonom. V nadväznosti na iniciatívu „Deň oslobodenia“, ktorá bola spustená v apríli, bola na Kambodžu uvalená rekordná clá vo výške 49 %, čo je najvyššia sadzba spomedzi krajín, na ktoré sa táto iniciatíva zameriavala. Toto opatrenie súviselo s prebytkom bežného účtu vo výške 13 miliárd USD v roku 2024, čo predstavovalo 98 % hodnoty dovozu USA z Kambodže. Prostredníctvom série bilaterálnych rokovaní sa Phnom Penhu podarilo znížiť túto sadzbu na 19 %, čo nadobudlo účinnosť 7. júla 2025. Bilaterálna obchodná dohoda podpísaná v októbri 2025 potvrdila tento nový colný režim. Na regionálnej úrovni sa Kambodža naďalej aktívne podieľa na činnosti ASEAN napriek diplomatickým napätiam s Thajskom. Už viac ako sto rokov sa tieto dve krajiny sporujú o spoločnú hranicu, ktorá bola stanovená dohodou medzi Thajskom (vtedy Kráľovstvom Siam) a Francúzskom. Skryté napätie sa v máji 2025 prudko vyhrotilo po tom, čo v tejto oblasti zahynul kambodžský vojak. Po oznámení prímeria v júli a pod tlakom Donalda Trumpa, ktorý údajne hrozil pozastavením prebiehajúcich obchodných rokovaní s oboma krajinami, ak sa nedosiahne kompromis, bola v októbri podpísaná formálna mierová dohoda. Napriek tomu napätie v teréne pretrváva, pričom Kambodža a Thajsko sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, obťažovania civilistov a dokonca aj z páchania násilných činov, najmä voči kambodžským štátnym príslušníkom, ktorí sa pokúšajú prekročiť hranicu s cieľom nájsť si prácu v Thajsku. Dva týždne po podpísaní dohody Thajsko verejne oznámilo pozastavenie prímeria.

Napriek svojmu diverzifikovanému prístupu k zahraničnej politike si krajina naďalej udržiava úzke vzťahy s Čínou. Peking je jej hlavným obchodným partnerom a v roku 202 predstavoval 47 % celkového dovozu tovaru, ako aj jej hlavným investorom a poskytovateľom finančnej pomoci. Sila tohto vzťahu je zrejmá aj vo vojenskej sfére: od roku 2016 obe krajiny pravidelne organizujú spoločné cvičenia s názvom „Golden Dragon“, čím demonštrujú svoju spoluprácu v oblasti obrany. Ďalším symbolom tohto strategického partnerstva je modernizácia námornej základne Ream na južnom pobreží Kambodže zo strany Číny. Tento projekt, ktorý poskytuje Pekingu privilegovaný prístup k Thajskému zálivu, vyvolal obavy vo Washingtone, kde sa obávali, že zariadenie budú využívať výlučne čínske sily. Napriek tomu tam však zastavili aj japonské a vietnamské vojenské plavidlá. Niektoré aspekty týchto vzťahov by však mohli byť zdrojom napätia. Prítomnosť čínskych zločineckých sietí v Kambodži, ktoré sa zaoberajú praním špinavých peňazí a kybernetickými podvodmi, by mohla destabilizovať bilaterálne vzťahy. Navyše Peking nevyjadril výslovnú podporu Kambodži počas jej konfliktu s Thajskom.

Posledná aktualizácia: november 2025