Stabilný rast poháňaný cestovným ruchom a investíciami
Očakáva sa, že rast zostane v roku 2026 silný, poháňaný rovnakými faktormi ako v roku 2025. Cestovný ruch zostane najsilnejším z nich, poháňaný čoraz početnejšou skupinou bohatých európskych klientov zo Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Portugalska, medzi inými, ktorých príchod by malo uľahčiť otvorenie nových leteckých liniek.
K rastu prispejú aj investície. V rámci Strategického plánu udržateľného rozvoja na roky 2022–2026, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2026 50 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, prebiehajú viaceré projekty elektrifikácie, najmä vo vidieckych oblastiach, a projekty na rozšírenie kapacity výroby elektrickej energie prebiehajú v rámci Strategického plánu udržateľného rozvoja na roky 2022–2026, ktorého cieľom je dosiahnuť 50 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe do roku 2030 a 100 % do roku 2050. Medzi projekty patrí rozšírenie veterného parku na ostrove Santiago, ktorého kapacita sa zvýši z 9 MW na 22 MW, a výstavba ôsmich nových solárnych elektrární, z ktorých sa niektoré začnú stavať už v roku 2026. Kapverdy budú tiež naďalej investovať do dopravnej infraštruktúry medzi ostrovmi, napríklad do rozšírenia prístavu Santo Antão. Tieto investície sú financované hlavne multilaterálnymi partnermi (MMF prostredníctvom svojho nástroja RSF, Svetová banka, EIB, Africká rozvojová banka). Výstavba veľkých turistických komplexov – vrátane ubytovacích zariadení, reštaurácií a golfových ihrísk – je financovaná priamymi zahraničnými investíciami (Portugalsko, Španielsko, Holandsko, Francúzsko, USA a Čína). Tieto investície však neumožnia diverzifikáciu ekonomiky, ktorá zostáva citlivá na možné spomalenie rastu v Európe.
Vzhľadom na to, že kapverdský escudo je viazaný na euro, zhodnocovanie európskej meny voči doláru a zmiernenie cien komodít by mali v roku 2026 prispieť k spomaleniu inflácie. Táto situácia v kombinácii s rastúcimi príjmami z cestovného ruchu, zvýšenými prevodmi peňazí od emigrantov a redistribučnými sociálnymi politikami – z ktorých niektoré sú zamerané na znižovanie chudoby – by mala prispieť k zrýchleniu súkromnej spotreby.
Primárny prebytok pomáha znižovať zadlženosť
Očakáva sa, že verejný deficit bude v roku 2026 naďalej klesať. Príjmy vzrastú vďaka vyšším daniam z príchodov turistov, tabaku a alkoholu, zníženiu colných výnimiek na určité dovážané výrobky (spotrebný tovar a polospracované potravinárske výrobky) a rozšíreniu daňového základu prostredníctvom obmedzenia daňových medzier a boja proti daňovým únikom. Investície do energetickej infraštruktúry budú čiastočne financované zavedením uhlíkovej dane a cielenými daňovými stimulmi pre obnoviteľné zdroje energie a elektrické vozidlá. Zároveň sa očakáva nárast sociálnych transferov na podporu deklarovaného cieľa odstrániť extrémnu chudobu do roku 2026, hoci sa to javí ako ťažko dosiahnuteľné. V súlade s odporúčaniami MMF vláda plánuje tiež obmedziť výdavky na mzdy vo verejnom sektore ako podiel na HDP, postupne znižovať dotácie verejným podnikom a reštrukturalizovať niektoré z nich prostredníctvom čiastočnej privatizácie a verejno-súkromných partnerstiev.
Verejné výdavky by sa preto zvyšovali pomalším tempom ako príjmy, čo by viedlo k miernemu primárnemu prebytku a umožnilo by to pokračovať v znižovaní verejného dlhu, z ktorého dve tretiny držia zahraniční veritelia, hlavne multilaterálne inštitúcie, ako sú Svetová banka, Africká rozvojová banka a MMF, vo forme zvýhodnených úverov. Približne pätinu vonkajšieho dlhu držia bilaterálni veritelia, ako sú Portugalsko, Čína a Kuvajt, zatiaľ čo necelú štvrtinu držia komerční veritelia, medzi ktorými prevládajú portugalské banky. Kapverdy tiež ťažia z inovatívneho mechanizmu na konverziu dlhu na investície do boja proti zmene klímy. Už teraz bolo 12 miliónov EUR v štátnych dlhopisoch, ktoré vlastní Portugalsko, prevedených na financovanie ochrany životného prostredia a výstavby infraštruktúry odolnej voči zmene klímy. V konečnom dôsledku by sa všetky portugalské pohľadávky v celkovej výške približne 140 miliónov EUR mohli previesť v rámci toho istého mechanizmu. Posilnenie tohto mechanizmu spolu s otvorením osobitných ekonomických zón v roku 2026 by malo viesť k ďalšiemu zrýchleniu zahraničných investícií.
Bežný účet je v pluse od roku 2024 vďaka prebytku v bilancii služieb, ktorý je výsledkom pokračujúceho rastu cestovného ruchu. Tento prebytok kompenzuje veľmi veľký obchodný deficit, ktorý by sa mal v roku 2026 ešte zhoršiť v dôsledku dovozu súvisiaceho s výstavbou infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu a energetiky. Očakáva sa však, že saldo bežného účtu zostane kladné vďaka remitenciám od diaspóry a vyplateným prostriedkom z MMF v rámci jeho programov pomoci (ECF a RSF). Táto situácia umožnila Kapverdám splatiť časť svojho dlhu a zvýšiť devízové rezervy, ktoré dosahujú úroveň 6,8 mesiaca dovozu.
V roku 2026 je pravdepodobná politická zmena
Kapverdy patria medzi niekoľko stabilných demokracií v Afrike. V posledných parlamentných voľbách v apríli 2021 si Hnutie za demokraciu (MPD, stredopravé) udržalo absolútnu väčšinu (38 kresiel zo 72) a opätovne zvolilo Ulissesa Correia e Silvu, ktorý bol premiérom od roku 2016. Prezidentské voľby v októbri toho istého roka však v prvom kole vyhral José Maria Neves, člen hlavnej opozičnej strany, Africkej strany za nezávislosť Kapverdských ostrovov (PAICV, ľavica). V tomto polo-parlamentnom systéme jeho víťazstvo znamenalo začiatok obdobia de jure koabitácie, hoci v skutočnosti má prezident oveľa menej dôležitú úlohu ako premiér a má len malý vplyv na tvorbu politiky. Víťazstvo PAICV v komunálnych voľbách v decembri 2024 (15 z 22 obcí), ktoré viedlo k reorganizácii vlády, však predznamenáva zmenu vlády v parlamentných voľbách v apríli 2026. Tento výsledok odráža nespokojnosť obyvateľstva so sociálno-ekonomickými výsledkami politiky strany MPD, ktorej sa napriek volebným sľubom nepodarilo podstatne zlepšiť životné podmienky (odstrániť extrémnu chudobu) ani zabezpečiť prístup k základným službám (zdravotná starostlivosť, vzdelávanie atď.).
Kapverdy, ktoré sú blízke svojej bývalej koloniálnej veľmoci Portugalsku, udržiavajú veľmi dobré vzťahy aj s ďalšími portugalsky hovoriacimi africkými krajinami, t. j. s Angolou, Mozambikom a Guineou-Bissau. Tieto vzťahy sa odrážajú v bilaterálnych dohodách v oblasti vzdelávania, námornej bezpečnosti a obchodu. Kapverdy pravidelne spolupracujú s týmito krajinami v rámci CPLP (Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín), pričom podporujú hospodársku výmenu, vzájomné investície a spoločné diplomatické iniciatívy, najmä v otázkach regionálnej bezpečnosti a udržateľného rozvoja.
Na medzinárodnej scéne zaujíma Kapverdy prevažne prozápadný postoj. Očakáva sa, že USA zostanú dôležitým politickým partnerom, čo potvrdila aj návšteva amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena v januári 2024, ktorej cieľom bolo posilniť spoluprácu medzi oboma krajinami s ohľadom na zabezpečenie regionálnej bezpečnosti a boj proti pirátstvu. To isté platí aj pre Európu, pokiaľ ide o bezpečnosť (boj proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi), cestovný ruch – najmä Spojené kráľovstvo, z ktorého pochádza viac ako štvrtina návštevníkov – a priame zahraničné investície. Kapverdy a EÚ sa tiež dohodli na predĺžení dohody o rybolove do roku 2029, ktorá umožňuje prístup do výsostných vôd súostrovia výmenou za odmenu (3,9 milióna EUR za dané obdobie). Čína zostane aj naďalej strategickým partnerom a bude pokračovať v investíciách do sektorov zdravotníctva a cestovného ruchu, ako aj do rozvoja osobitnej ekonomickej zóny zameranej na modrú ekonomiku.

Európa
Spojene kralovstvo
Angola
Turecko
Spojené Arabské Emiráty
Čína