Spojene kralovstvo
Rusko
Kazachstan
Uzbekistan
Hongkong
Čína
EurópaSpomalenie rastu peňažných prevodov od migrantov
Rast bol silný až do roku 2025 a podporovali ho rastúce prevody od kirgizských emigrantov v Rusku. V tomto roku sa rast výrazne spomalil, keďže sa tieto toky normalizovali. Napriek tomu zostáva stále robustný, keďže prevody naďalej podporujú spotrebu domácností, zatiaľ čo investície a vývoz zlata rastú. Zlatý sektor, ktorého produkcia sa v tomto roku zotavuje, zostáva významnou, hoci nestabilnou zložkou HDP. Kumtor, najväčší zlatý banský závod v krajine (ktorý predtým vlastnila spoločnosť Centerra Gold a ktorý bol v roku 2022 znárodnený), sa v roku 2025 podieľal na celkovej ťažbe zlata 46 % a predstavoval takmer 8 % HDP. Štátu priniesol približne 546 miliónov USD na daniach a dividendách, čo zodpovedá 27 % rozpočtových príjmov. Kolísanie cien zlata však spôsobuje vysokú nestálosť tak vývozu (35 % celkového vývozu v roku 2025 a 66 % v roku 2026), ako aj verejných príjmov. Rast je poháňaný aj stavebnou činnosťou (+60 % medziročne v 1. štvrťroku 2026), najmä v energetickom sektore, čo ilustrujú kaskády vodných elektrární Suusamyr-Kokomeren (3,3 mld. USD) a Kazarman (6 mld. USD), projekt priehrady Kambarata-1 (4,5 mld. USD) a uvedenie do prevádzky trinástich malých vodných elektrární v roku 2026. Pokračuje aj výstavba železničnej trate Čína – Kirgizsko – Uzbekistan.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine v roku 2022 je rast podporovaný aj nárastom reexportu do Ruska, predovšetkým čínskeho tovaru, ale aj európskych výrobkov. Vzhľadom na členstvo v Eurázijskej colnej únii tieto toky úrady oficiálne nezaznamenávajú. Predpokladá sa, že Kirgizsko týmto spôsobom obchádza západné sankcie. Odhaduje sa, že približne 40 % dovozu (s výnimkou palív), pochádzajúceho prevažne z Číny, sa reexportuje do Ruska, čo generuje priamu činnosť (označovanie, montáž) a nepriame prínosy (colné príjmy a dopravné služby). V rámci mechanizmu proti obchádzaniu sankcií však Európska únia v apríli 2026 sprísnila obmedzenia na určité tovary dvojakého použitia, ako sú rádiové zariadenia a zariadenia na diaľkové ovládanie. Očakáva sa preto oslabenie príjmov súvisiacich s vývozom, čo prispeje k tohtoročnému spomaleniu rastu.
Súkromná spotreba zostáva kľúčovým motorom rastu (približne +24 % v roku 2025), podporovaná rastom reálnych miezd (odhaduje sa na približne 18 %), rýchlym rastom úverov (+49 % pre súkromný sektor v roku 2025) a trvalo zvýšeným prílevom remitencií. Očakáva sa však, že spotreba sa tento rok zmierni v dôsledku vyšších cien energie a prísnejšej menovej politiky. Domáce ceny, ktoré sú veľmi citlivé na vonkajšie podmienky kvôli veľkej podiele dovozu v spotrebiteľskom koši a silnému domácemu dopytu, rastú. Očakáva sa, že inflácia zostane na vysokej úrovni počas rokov 2026 a 2027. V reakcii na to Národná banka Kirgizskej republiky (NBKR) zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 100 bázických bodov, z 11 % na 12 %. Vzhľadom na obmedzený prenos kľúčových úrokových sadzieb sa však centrálna banka spolieha predovšetkým na prísnejšie riadenie likvidity. Zároveň, napriek značným devízovým intervenciám zameraným na stabilizáciu somu, medzinárodné rezervy prudko vzrástli vďaka akumulácii zlata a ziskom z oceňovania, pričom v júli 2026 dosiahli ekvivalent približne siedmich mesiacov dovozu.
Rastúce výdavky a nižšie príjmy zo zlata prehlbujú nerovnováhu
Očakáva sa, že fiškálne saldo sa tento rok vráti do deficitu v dôsledku slabších príjmov zo zlata, zrýchľujúcich sa investičných výdavkov (35 % verejných výdavkov) a rastu miezd. Úpravy platov dosiahli až 50 % v prípade niektorých profesií, vrátane učiteľov, lekárov a štátnych zamestnancov, čo zvýšilo mzdové náklady na 37 % celkových výdavkov. Napriek relatívne nízkej daňovej záťaži sa krajina naďalej potýka s veľmi rozsiahlou neformálnou ekonomikou, ktorej podiel sa odhaduje na 19 % HDP a ktorá zamestnáva 65 % pracovnej sily. Formalizovaný systém je nevyhnutný na rozšírenie daňového základu, hoci daňové príjmy už v roku 2025 dosiahli približne 22 % HDP.
Obchodná bilancia vykazuje veľký deficit, ktorý zaťažuje bežný účet a odráža obmedzenú diverzifikáciu ekonomiky. Kirgizsko vyváža hlavne zlato, drahé kamene a rafinované ropné produkty. Vývoz zlata v roku 2025 prudko poklesol a v období od novembra 2025 do mája 2026 nebol zaznamenaný žiadny vývoz zlata. Rast vývozu je obmedzovaný vnútrozemskou polohou krajiny a horským terénom. Kyrgyzstan zároveň naďalej výrazne závisí od dovozu priemyselných výrobkov, ktoré tvoria takmer 70 % celkového dovozu, najmä strojov, vozidiel a spotrebného tovaru pochádzajúceho hlavne z Číny, ako aj ropných produktov dovážaných z Ruska, Kazachstanu a Uzbekistanu. Očakáva sa, že dovoz v rokoch 2026 aj 2027 mierne vzrastie. Bilancia služieb pravdepodobne zostane mierne záporná, keďže príjmy z cestovného ruchu, dopravy a regionálneho obchodu len čiastočne kompenzujú platby za zahraničné služby. Príjmy zo zahraničia od emigrantov vzrástli v roku 2025 o 16 %, čiastočne vďaka posilneniu rubľa. Deficit bežného účtu sa financuje prostredníctvom zahraničných pôžičiek, obchodných úverov a inštitucionálneho financovania, zatiaľ čo priame zahraničné investície zostávajú na skromnej úrovni približne 1,5 % HDP. Napokon, napriek značnému predaju amerických dolárov na podporu somu sa devízové rezervy výrazne zvýšili vďaka akumulácii zlata a cenovému zhodnoteniu, čím v júli 2026 dosiahli úroveň pokrývajúcu približne sedem mesiacov dovozu. Pretrvávanie fiškálnych a vonkajších deficitov vedie k vyššiemu zadlženiu. Náročné podnikateľské prostredie obmedzuje prílev priamych zahraničných investícií, ktoré pozostávajú hlavne z čínskych a ruských investícií alebo projektov zameraných na zlatý sektor.
Domáci dlh, ktorý predstavuje 40 % celkového verejného dlhu, sa v rokoch 2024 až 2025 zvýšil z 11 % HDP na 16 % prostredníctvom emisie cenných papierov v miestnej mene, ktoré nakúpili domáce komerčné banky. Medzitým krajina v roku 2025 vydala svoj prvý štátny eurobond (700 miliónov USD), po ktorom nasledoval eurobond v hodnote 300 miliónov USD vydaný štátnou bankou Eldik Bank. Financovanie je prevažne zahraničné. Zahraničný verejný dlh pozostáva hlavne z multilaterálnych zvýhodnených úverov (34 % drží Ázijská rozvojová banka) a bilaterálnych úverov. Čínski veritelia držia 28 % celkového zahraničného dlhu. Náklady na obsluhu dlhu rastú a v roku 2025 predstavovali približne 12 % verejných príjmov.
Konsolidácia prezidentskej moci a pretrvávajúca závislosť od Ruska a Číny
Na začiatku tohto desaťročia bol Kirgizsko často vykresľované ako demokratický vzor v regióne. Séria revolučných udalostí v rokoch 2005, 2010 a 2020 však odzrkadľuje pretrvávajúcu nespokojnosť verejnosti s opakujúcimi sa autoritárskymi tendenciami. V roku 2020 odstúpil prezident Sooronbaj Jeenbekov pod tlakom demonštrácií protestujúcich proti údajne zmanipulovaným výsledkom parlamentných volieb. Prezidentské voľby, ktoré sa konali v januári 2021, následne vyhral Sadyr Japarov. V apríli 2021 novelizoval ústavu s cieľom posilniť prezidentské právomoci na úkor parlamentu a umožniť prezidentovi uchádzať sa o znovuzvolenie, pričom nahradil predchádzajúce jediné šesťročné funkčné obdobie dvoma možnými päťročnými funkčnými obdobiami. Odvtedy sa snaží upevniť svoju kontrolu nad politickým životom zavádzaním legislatívy obmedzujúcej slobodu médií a prenasledovaním opozičných aktivistov a novinárov. Predčasné parlamentné voľby 30. novembra 2025 sa vyznačovali volebnou účasťou iba 36 % a absenciou akejkoľvek významnej opozície a vyústili do drvivého víťazstva pro-prezidentských kandidátov, ktorí získali 83 z 90 kresiel. Všeobecne sa očakáva, že Japarov vyhrá prezidentské voľby v januári 2027 po odstúpení svojho dlhoročného spojenca Kamčybeka Tašijeva, ktorý bol odsúdený za pokus o štátny prevrat.
Kirgizsko je členom troch hlavných regionálnych organizácií: Eurázijskej ekonomickej únie (EAEU), Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) pod vedením Ruska a Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), hospodárskej a bezpečnostnej organizácie, v ktorej dominujú Čína a Rusko. Členstvo v týchto organizáciách odzrkadľuje úzke väzby krajiny s Pekingom aj s Moskvou. Ako bývalá sovietska republika je Kirgizsko naďalej vo veľkej miere závislé od Ruska, pokiaľ ide o remitencie a dodávky paliva. Rusko si zároveň udržiava významný kultúrny a vojenský vplyv prostredníctvom svojej leteckej základne neďaleko Biškeku a svojho trvania na zachovaní postavenia ruského jazyka. Zároveň sa spolupráca s Čínou naďalej prehlbuje prostredníctvom iniciatív zameraných na posilnenie prepojiteľnosti a obchodu, čím sa zvyšuje hospodárska a politická závislosť Kirgizska. V decembri 2025 dosiahol železničný projekt Čína – Kirgizsko – Uzbekistan, ktorý je vlajkovou loďou koridoru v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“, významný míľnik podpísaním dohody o financovaní vo výške 2,3 miliardy USD, čo je súčasť celkových nákladov projektu odhadovaných na 4,7 miliardy USD.
Naopak, vzťahy so západnými krajinami sú pomerne chladnejšie. Európska únia sa snažila posilniť vzťahy s Biškekom prostredníctvom Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci (EPCA) podpísanej v roku 2024. V rámci nového balíka sankcií proti Rusku však EÚ zaviedla opatrenia, ktoré priamo postihujú kirgizské subjekty a sú zamerané na kirgizskú banku, platformy pre kryptomeny a niekoľko spoločností podozrivých z napomáhania obchádzaniu sankcií. Napokon Kirgizsko udržiava úzke hospodárske vzťahy s Kazachstanom a Uzbekistanom, ktoré prijímajú kirgizských migrujúcich pracovníkov a stali sa dôležitými dodávateľmi paliva. Vzťahy s Tadžikistanom boli v minulosti napätejšie kvôli opakovaným hraničným sporom vo Ferganovej doline. Očakáva sa však, že dohoda podpísaná v marci 2025 prinesie definitívne vyriešenie otázky vymedzenia spoločnej hranice oboch krajín.