Litva

Trvalý solídny rast v roku 2025

V roku 2025 sa očakáva, že rast zostane silný, výrazne nad priemerom eurozóny. Je to do veľkej miery podporené pokračujúcim čerpaním prostriedkov z fondov EÚ (10,2 mld. EUR na obdobie 2021 – 2027, čo predstavuje približne 15 % HDP, pričom do konca roka 2024 bolo pridelených 45 % a vyplatených menej ako 10 %). Prevažne na export orientovaný priemyselný sektor (strojárstvo, elektrické a elektronické zariadenia, chemický priemysel), ktorý predstavuje 46 % HDP, sa prispôsobil strate ruského trhu a naďalej pozitívne prispieva k hospodárstvu. Nedávne výzvy na posilnenie nearshoringu ako súčasť rastúcich snáh o reshoring v reakcii na Čínu by mohli priniesť prospech aj litovským spoločnostiam. Členstvo krajiny v eurozóne uľahčuje tok priamych zahraničných investícií (PZI), čo bude túto dynamiku podporovať. Služby (63 % HDP) zostanú kľúčovým pilierom ekonomiky, najmä rozvíjajúce sa odvetvia, ako sú finančné služby a technologický outsourcing, u ktorých sa očakáva rast vďaka stúpajúcemu globálnemu dopytu po digitalizácii a cloudových službách. Napriek strate obchodu s Ruskom a Bieloruskom zostáva doprava rastúcim sektorom po dokončení vysokorýchlostných dopravných koridorov sever–juh cez pobaltské štáty (Rail Baltica). Očakáva sa tiež zlepšenie cestných spojení s Poľskom a zvyškom EÚ.

Pokračujúci rast reálnych miezd a pretrvávajúce znižovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) poskytujú dodatočnú podporu súkromnej spotrebe (60 % HDP). Napriek vysokej miere nezamestnanosti (6,3 % v apríli 2025) je situácia na trhu práce naďalej napätá v dôsledku výraznej štrukturálnej zložky nezamestnanosti, ktorá spôsobuje nedostatok pracovnej sily v kľúčových odvetviach. Prílev ukrajinských utečencov tento tlak zmiernil len okrajovo a dočasne. Inflácia však prudko zrýchľuje (4,1 % v apríli 2025 oproti 0,7 % v roku 2024) v dôsledku menej priaznivého porovnávacieho základu cien energií než v roku 2024 a pokračujúceho rastu cien služieb, ktorý je sám o sebe poháňaný rastom miezd. Silný spotrebiteľský dopyt tiež prispieva k inflačným tlakom, rovnako ako plánované zvýšenie DPH na ubytovanie, dopravu a kultúru, ktoré v januári 2026 vzrastie z 9 % na 12 %. Okrem toho značné investície z nahromadených podnikových úspor dodávajú hospodárskej činnosti ďalší impulz, pričom sa zlepšuje dôvera podnikateľov.

Rozpočet pod tlakom kvôli výdavkom na obranu

Rozpočet zostane v roku 2025 v deficite v dôsledku prudkého nárastu vojenských výdavkov (zvýšených na 3 % HDP) a oživenia strategických projektov v oblasti infraštruktúry, vrátane určitých zložiek iniciatívy Rail Baltica. Na strane príjmov vláda počíta so zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 15 % na 16 % v januári 2025, ako aj s predĺžením (schváleným v apríli 2024) výnimočnej dane z bankových ziskov, ktorá v roku 2023 priniesla 256 miliónov EUR. V roku 2026 bude vláda naďalej zvyšovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb (z 16 % na 17 %). Tieto opatrenia však nedokážu vyvážiť rozsah nových výdavkov. Okrem toho sa očakáva, že reforma dane z príjmov (január 2025), ktorá oslobodzuje od dane príjemcov minimálnej mzdy, zníži daňový základ, hoci to bude čiastočne kompenzované vyššími daňovými sadzbami pre vyššie príjmy. Napriek kombinovanej stratégii financovania (domáce fiškálne zdroje, európske transfery a pôžičky) sa verejný dlh zvýši (hoci zostane na miernej úrovni) v dôsledku uprednostňovania bezpečnostných priorít a udržania úrovne verejných investícií.

Očakáva sa, že bežný účet zostane v roku 2025 vo všeobecnosti stabilný s miernym deficitom. Prispieva k tomu odolnosť vývozu služieb a transfery z Európskej únie (EÚ). Na bežný účet však pôsobí niekoľko negatívnych faktorov: zvýšený dovoz vojenského vybavenia a závislosť od dovozu energie, investičného tovaru a medziproduktov. Hoci je vývoz do USA obmedzený (približne 4 % z celkového objemu), odvetvia nábytku a strojov by mohli utrpieť v dôsledku slabšieho globálneho dopytu. Okrem toho je Litva v dôsledku nepriamej expozície prostredníctvom európskych hodnotových reťazcov citlivá na zvýšenie amerických ciel.

Krehká koalícia v napätom geopolitickom kontexte

Stredoľavicová Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) vyhrala voľby v októbri 2024 a zvýšila svoje zastúpenie v parlamente z 13 na 52 kresiel. Neskôr vytvorila trojstranovú koalíciu s Úniou ľavicových demokratov – Za Litvu (DSVL, umiernená ľavica, 14 kresiel) a novou populistickou stranou Úsvit Nemunasu (PPNA, 20 kresiel). Spolu má koalícia pohodlnú väčšinu 86 zo 141 kresiel. Jej koalícia však zostáva krehká, najmä kvôli nejasnej ideológii strany PPNA a kontroverziám okolo jej lídra Remigijusa Žemaitaitisa, proti ktorému prebiehalo vyšetrovanie pre antisemitské publikácie a ktorý bol v apríli 2024 donútený vzdať sa svojho kresla v Seimase. Začlenenie strany PPNA do vlády vyvolalo kritiku zo strany prezidenta Gitanasa Nausėdu, ktorý bol v máji 2024 znovuzvolený na druhé päťročné funkčné obdobie, ako aj zo strany viacerých západných partnerov. Okrem toho je premiér v súčasnosti predmetom vyšetrovania, keďže spoločnosť, v ktorej vlastní 49-percentný podiel, mohla neoprávnene profitovať z dotovanej verejnej pôžičky. Riziko vnútorného napätia zostáva vysoké. Napriek týmto treniciam si nová vláda zachováva proeurópsky a pro-podnikateľský postoj. V sociálnej oblasti sa zameriava na zvýšenie rodinných prídavkov, indexáciu dôchodkov podľa inflácie, posilnenie boja proti nelegálnej práci a zlepšenie konkurencieschopnosti trhu s elektrickou energiou. Realizáciu týchto reforiem by však mohla spomaliť slabá koaličná disciplína a byrokratická neefektívnosť, ktoré sa prejavili už počas predchádzajúceho volebného obdobia.

Na medzinárodnej scéne Litva naďalej pevne zastáva euroatlantické pozície. Bezpečnostná spolupráca s Nemeckom sa v decembri 2023 prehĺbila podpísaním dvojstrannej dohody, ktorá umožňuje trvalé umiestnenie nemeckej brigády (4 800 vojakov) na litovskom území od roku 2025. Brigáda bola aktivovaná v apríli 2025, čo znamenalo významný krok v posilňovaní východného krídla NATO. Táto spolupráca dopĺňa už vybudovaný hraničný plot s Bieloruskom, ktorý Rusko využíva ako nástroj vplyvu v hybridnej vojne. Vzťahy s Moskvou a Minskom zostávajú veľmi nepriateľské, zatiaľ čo vzťahy s Čínou sa tiež zhoršili od otvorenia taiwanského zastupiteľského úradu vo Vilniuse koncom roku 2021. V reakcii na to Peking uvalil neoficiálne obchodné embargo, ktoré platí aj v roku 2025 a obmedzuje bilaterálnu výmenu. Napriek týmto napätým vzťahom Litva pokračuje v úsilí o diverzifikáciu svojich dodávok energie prostredníctvom terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Klaipėde (národný) a Inkoo (Fínsko), ktoré využíva v spolupráci s ostatnými pobaltskými štátmi.

Posledná aktualizácia: jún 2025