Litva

Trvalý solídny rast v roku 2025

V roku 2025 by mal rast zostať silný, výrazne nad priemerom eurozóny. Je to do veľkej miery podporené pokračujúcim čerpaním fondov EÚ (10,2 mld. EUR na obdobie 2021 – 2027, čo predstavuje približne 15 % HDP, pričom do konca roka 2024 bolo pridelených 45 % a vyplatených menej ako 10 %). Prevažne na export orientovaný priemyselný sektor (strojárstvo, elektrické a elektronické zariadenia, chemický priemysel), ktorý tvorí 46 % HDP, sa prispôsobil strate ruského trhu a naďalej pozitívne prispieva k hospodárstvu. Nedávne výzvy na posilnenie nearshoringu ako súčasť rastúcich snáh o reshoring v reakcii na Čínu by mohli priniesť prospech aj litovským spoločnostiam. Členstvo krajiny v eurozóne uľahčuje tok priamych zahraničných investícií (PZI), čo bude túto dynamiku podporovať. Služby (63 % HDP) zostanú kľúčovým pilierom ekonomiky, najmä rozvíjajúce sa odvetvia, ako sú finančné služby a technologický outsourcing, u ktorých sa očakáva rast vďaka zvyšujúcemu sa globálnemu dopytu po digitalizácii a cloudových službách. Napriek strate obchodu s Ruskom a Bieloruskom zostáva doprava rastúcim sektorom po dokončení vysokorýchlostných dopravných koridorov sever-juh cez pobaltské štáty (Rail Baltica). Očakáva sa tiež zlepšenie cestných spojení s Poľskom a zvyškom EÚ.

Pokračujúci rast reálnych miezd a pretrvávajúce znižovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) poskytujú dodatočnú podporu súkromnej spotrebe (60 % HDP). Napriek vysokej miere nezamestnanosti (6,3 % v apríli 2025) zostáva situácia na trhu práce napätá v dôsledku významnej štrukturálnej zložky nezamestnanosti, ktorá spôsobuje nedostatok pracovnej sily v kľúčových odvetviach. Prílev ukrajinských utečencov tento tlak zmiernil len okrajovo a dočasne. Inflácia však prudko zrýchľuje (4,1 % v apríli 2025 oproti 0,7 % v roku 2024) v dôsledku menej priaznivej porovnávacej základne pre ceny energií ako v roku 2024 a pokračujúceho rastu cien služieb, ktorý je sám o sebe poháňaný rastom miezd. Silný spotrebiteľský dopyt tiež prispieva k inflačným tlakom, rovnako ako plánované zvýšenie DPH na ubytovanie, dopravu a kultúru, ktoré v januári 2026 vzrastie z 9 % na 12 %. Okrem toho značné investície z nahromadených podnikových úspor dodávajú hospodárskej aktivite ďalší impulz, pričom sa zlepšuje dôvera podnikateľov.

Rozpočet pod tlakom kvôli výdavkom na obranu

Rozpočet zostane v roku 2025 v deficite v dôsledku prudkého nárastu vojenských výdavkov (zvýšených na 3 % HDP) a oživenia strategických infraštruktúrnych projektov, vrátane určitých zložiek iniciatívy Rail Baltica. Na strane príjmov vláda počíta so zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 15 % na 16 % v januári 2025, ako aj s predĺžením (schváleným v apríli 2024) výnimočnej dane zo ziskov bánk, ktorá v roku 2023 priniesla 256 miliónov EUR. V roku 2026 bude vláda pokračovať v zvyšovaní sadzby dane z príjmov právnických osôb (z 16 % na 17 %). Tieto opatrenia však nedokážu vyvážiť rozsah nových výdavkov. Okrem toho sa očakáva, že reforma dane z príjmov (január 2025), ktorá oslobodzuje od dane osoby s minimálnou mzdou, zníži daňový základ, hoci to bude čiastočne kompenzované vyššími daňovými sadzbami pre vyššie príjmy. Napriek kombinovanej stratégii financovania (domáce fiškálne zdroje, európske transfery a pôžičky) sa verejný dlh zvýši (hoci zostane na miernej úrovni) v dôsledku uprednostňovania bezpečnostných priorít a udržania úrovne verejných investícií.

Očakáva sa, že bežný účet zostane v roku 2025 vo všeobecnosti stabilný s miernym deficitom. Prispieva k tomu odolnosť vývozu služieb a transfery z Európskej únie (EÚ). Na bežný účet však pôsobí niekoľko negatívnych faktorov: zvýšený dovoz vojenského vybavenia a závislosť od dovozu energie, investičného tovaru a medziproduktov. Hoci je vývoz do USA obmedzený (približne 4 % z celkového objemu), odvetvia nábytku a strojov by mohli utrpieť v dôsledku slabšieho globálneho dopytu. Okrem toho je Litva v dôsledku nepriamej expozície prostredníctvom európskych hodnotových reťazcov zraniteľná voči zvýšeniu amerických ciel.

Krehká koalícia v napätom geopolitickom kontexte

Stredoľavá Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) vyhrala voľby v októbri 2024 a zvýšila svoje zastúpenie v parlamente z 13 na 52 kresiel. Neskôr vytvorila trojstrannú koalíciu s Úniou ľavicových demokratov – Za Litvu (DSVL, umiernená ľavica, 14 kresiel) a novou populistickou stranou Úsvit Nemunasu (PPNA, 20 kresiel). Spolu má koalícia pohodlnú väčšinu 86 zo 141 kresiel. Jej koalícia však zostáva krehká, najmä kvôli nejasnej ideológii strany PPNA a kontroverziám okolo jej lídra Remigijusa Žemaitaitisa, proti ktorému prebiehalo vyšetrovanie v súvislosti s antisemitskými publikáciami a ktorý bol v apríli 2024 donútený vzdať sa svojho kresla v Seimase. Začlenenie strany PPNA do vlády vyvolalo kritiku zo strany prezidenta Gitanasa Nausėdu, ktorý bol v máji 2024 znovuzvolený na druhé päťročné funkčné obdobie, ako aj zo strany viacerých západných partnerov. Okrem toho je premiér v súčasnosti predmetom vyšetrovania, keďže spoločnosť, v ktorej vlastní 49-percentný podiel, mohla neoprávnene profitovať z dotovanej verejnej pôžičky. Riziko vnútorného napätia zostáva vysoké. Napriek týmto treniciam si nová vláda zachováva proeurópsky a pro-podnikateľský postoj. V sociálnej oblasti sa zameriava na zvýšenie rodinných prídavkov, indexáciu dôchodkov podľa inflácie, posilnenie boja proti nelegálnej práci a zlepšenie konkurencieschopnosti trhu s elektrickou energiou. Realizáciu týchto reforiem by však mohla spomaliť slabá koaličná disciplína a byrokratická neefektívnosť, ktoré sa prejavili už počas predchádzajúceho volebného obdobia.

Na medzinárodnej scéne Litva naďalej pevne zastáva euroatlantické pozície. Bezpečnostná spolupráca s Nemeckom sa v decembri 2023 prehĺbila podpísaním bilaterálnej dohody, ktorá od roku 2025 umožňuje trvalé umiestnenie nemeckej brigády (4 800 vojakov) na litovskom území. Brigáda bola aktivovaná v apríli 2025, čo predstavuje významný krok v posilňovaní východného krídla NATO. Táto spolupráca dopĺňa už vybudovaný hraničný plot s Bieloruskom, ktorý Rusko využíva ako nástroj vplyvu v hybridnej vojne. Vzťahy s Moskvou a Minskom zostávajú veľmi nepriateľské, zatiaľ čo vzťahy s Čínou sa tiež zhoršili od otvorenia taiwanského zastupiteľského úradu vo Vilniuse koncom roka 2021. V reakcii na to Peking uvalil neoficiálne obchodné embargo, ktoré platí aj v roku 2025 a obmedzuje bilaterálnu výmenu. Napriek týmto napätým vzťahom Litva pokračuje v úsilí o diverzifikáciu svojich dodávok energie prostredníctvom terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Klaipėde (národný) a v Inkoo (Fínsko), ktoré využíva v spolupráci s ostatnými pobaltskými štátmi.

Posledná aktualizácia: jún 2025