Litva
Estónsko
Nemecko
Švédsko
Rusko
Poľsko
FínskoOživenie rastu spomalil konflikt na Blízkom východe
Rok 2025 bol poznačený oživením hospodárskej aktivity poháňanej domácim dopytom. Oživenie rastu sa v roku 2026 mierne spomalilo v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, očakáva sa však, že v roku 2027 opäť naberie na sile. Rastúce ceny energie automaticky zvýšili náklady na vstupy a dopravu. Hospodárska aktivita však zostáva odolná a je poháňaná súkromnou spotrebou, ktorej rast sa v roku 2026 odhaduje na 1,6 % a v roku 2027 na 1,9 %. Hoci je súkromná spotreba podporovaná rastom nominálnych miezd, naďalej zostáva citlivá na pretrvávajúcu vysokú infláciu. Tá sa začala zrýchľovať už v roku 2025. Rast cien energie v dôsledku blokády Hormuzského prielivu udržal infláciu v roku 2026 na vysokej úrovni a patová situácia v geopolitickom prostredí v roku 2027 bude naďalej vyvolávať napätie. Dopad však zostáva mierny, keďže Lotyšsko má priemyselný sektor s relatívne nízkou energetickou náročnosťou a diverzifikovaným energetickým mixom. Okrem toho vláda s cieľom obmedziť pokles kúpnej sily spotrebiteľov znížila DPH na niektoré základné potraviny.
V roku 2025 investície po dvoch rokoch poklesu prudko vzrástli o 9,8 %. Hnacou silou boli najmä súkromné investície, ako aj financovanie z Európskej únie, najmä na projekt Rail Baltica. Tento projekt, financovaný z približne 85 % Európskou úniou, má za cieľ vybudovať novú vysokorýchlostnú železničnú trať, ktorá integruje pobaltské krajiny do európskej siete a posilní regionálnu konkurencieschopnosť. Dokončenie projektu, pôvodne naplánované na rok 2026, sa odložilo na rok 2030 kvôli nedostatku potrebných rozpočtových prostriedkov zo strany Lotyšska, ktoré sa odhadujú na 3,7 miliardy EUR. V dôsledku kombinovaných vplyvov inflácie a neistej geopolitickej situácie zostáva predpokladaný nárast investícií na rok 2026 miernejší ako v roku 2025, t. j. na úrovni približne 3 %. Krajina naďalej čelí ťažkostiam pri financovaní inovačných činností v dôsledku roztrieštených programov pomoci, ktoré sú zaťažené nadmernou byrokraciou. V roku 2026 však Európska investičná banka (EIB) vyčlenila 20 miliónov EUR na zelené dlhopisy vydané štátnou energetickou spoločnosťou Latvenergo. Tieto prostriedky podporia projekty v oblasti veternej energie, skladovania energie v batériách a modernizáciu vodných a fotovoltaických elektrární.
Hospodárstvo je poháňané sektorom služieb, ktorý tvorí 75 % HDP, vrátane podnikateľských služieb, IKT a dopravy. V dôsledku obmedzení EÚ voči ruským dopravcom sa obchod s Ruskom čoraz viac realizuje cez pobaltské štáty prostredníctvom miestnych spoločností. V júli 2026 však Rusko pozastavilo prevádzku na svojich železničných hraničných priechodoch s Lotyšskom. Napriek slabosti západoeurópskeho stavebného sektora má drevársky a nábytkársky priemysel konkurenčnú výhodu vďaka bohatým lesným zdrojom. Drevo, ako hlavný prírodný zdroj krajiny, sa využíva aj na vykurovanie domácností a výrobu energie v elektrárňach na biomasu. Farmaceutický priemysel je tiež vysoko výkonným odvetvím, pričom na rok 2026 sa predpokladá rast tržieb o 8,5 %, ktorý je do veľkej miery poháňaný farmaceutickou skupinou Grindeks. Tento líder vo farmaceutickom odvetví výrazne znížil svoj vývoz do Ruska v prospech expanzie na nové trhy, najmä v Južnej Amerike.
Rastúci tlak na rozpočet spôsobený zvýšenými výdavkami na obranu
Očakáva sa, že rozpočtový deficit sa v rokoch 2026 a 2027 prehĺbi. Prehlbovanie deficitu vyplýva z nárastu rozpočtu na obranu na pozadí pretrvávajúcich napätí s Ruskom. Lotyšsko sa preto odvolalo na národnú výnimku v rámci Paktu stability a rastu s cieľom financovať tieto vojenské výdavky, ktoré by mali v rokoch 2026 a 2027 dosiahnuť 4,1 %, resp. 5,5 % HDP. V júni 2026 Lotyšsko podpísalo zmluvu o obrannom úvere vo výške 3,5 mld. EUR v rámci programu Európskej únie SAFE (Security Action for Europe).
Kontrola deficitu je dôležitá vzhľadom na rozpočtové náklady spojené so starnutím obyvateľstva a potrebu financovania systému zdravotnej starostlivosti. Predpokladá sa, že pomer verejného dlhu k HDP v nasledujúcich rokoch vzrastie. Príjmy len ťažko držia krok s rastúcimi výdavkami a daňové príjmy klesajú pod priemer EÚ. 1. januára 2026 nadobudla účinnosť daňová reforma, ktorá okrem iného zvýši príjmy štátu. Reforma spočíva predovšetkým v znížení daňového zaťaženia osôb s nízkymi a strednými príjmami a v jeho zvýšení pre ostatných, ako aj v zavedení 3 % príplatku k dani zo všetkých príjmov presahujúcich 200 000 EUR ročne, vrátane miezd, dividend, kapitálových ziskov a iných príjmov.
Deficit bežného účtu sa v roku 2026 pravdepodobne prehĺbi. Keďže Lotyšsko je čistým dovozcom ropy, deficit sa zhoršuje v dôsledku rastúcich globálnych nákladov na energiu. Rast vývozu, ktorý sa v roku 2026 odhaduje na približne 0,7 %, zostal v roku 2026 mierny, ale v roku 2027 by sa mal zotaviť na približne 2,7 %, a to predovšetkým vďaka konkurencieschopnému drevárskemu odvetviu, ako aj potravinárskym a farmaceutickým výrobkom. Bilancia služieb medzitým zostáva v prebytku, a to najmä vďaka sektorom logistiky, IT a dopravy.
Nová vláda uprostred napätia s Ruskom
Diplomatické vzťahy s Ruskom budú pravdepodobne napäté až do roku 2030. V roku 2026 bolo v lotyšskom vzdušnom priestore zaznamenaných niekoľko dronov. Nárast vojenských výdavkov je reakciou na očakávanú eskaláciu ruských hybridných útokov. Lotyšsko posilnilo bezpečnostné opatrenia v okolí vodnej elektrárne neďaleko Rigy v reakcii na hrozbu ruských útokov na kritickú infraštruktúru v regióne.
Ruská hrozba ovplyvňuje aj vnútornú politiku. 10. mája 2026 premiérka Evika Silina odvolala svojho ministra obrany po tom, čo sa dron zrútil do skladu paliva. Predseda vlády následne podal demisiu po tom, čo minister vystúpil zo strany. 28. mája parlament schválil zostavenie novej vlády – stále stredopravicovej a nacionalistickej – na čele s centristom Andrisom Kulbergsom zo strany Spojený zoznam. 3. októbra sa stredopravicová strana premiérky Spojený zoznam stala víťazom parlamentných volieb. S 35,3 % hlasov a 42 kreslami má Kulbergsova strana dobrú pozíciu na vedenie koaličných rokovaní. Parlamentnú väčšinu by mohla zabezpečiť buď s nacionalistickou Národnou alianciou, alebo s centristickou stranou Nová jednota. Tieto strany sa zhodujú v záväzku pokračovať v podpore Ukrajiny, obmedziť ruský kultúrny vplyv a zosúladiť sa s politikou NATO a Európskej únie. V parlamentných voľbách zaznamenali zisky aj populistické strany, ktorým pomohla podpora rusky hovoriacej menšiny (ktorá tvorí tretinu obyvateľstva a je z veľkej časti vylúčená z politického procesu).