Lotyšsko

Postupné oživenie rastu

Rok 2025 by mal byť rokom oživenia, ktorý pripraví pôdu pre trvalý rast na pozadí oživenia domáceho dopytu a postupného zlepšovania vonkajšieho prostredia. Odolný trh práce (miera nezamestnanosti 5,7 % vo februári 2025) bude podporovať solídny rast reálnych miezd, čo bude naďalej stimulovať spotrebu domácností. Lotyšská ekonomika, piata najmenšia v EÚ, bude napriek tomu naďalej čeliť silnejším inflačným tlakom ako jej partneri: inflácia dosiahla vo februári 2025 úroveň 3,7 % v porovnaní s priemerom eurozóny na úrovni 2,3 % v dôsledku cenovej rigidity v sektore služieb, pretrvávajúcej čiastočne kontrolovanej energetickej závislosti a silného rastu nominálnych miezd. Očakáva sa však, že inflácia do konca roka 2025 poľaví.

Pokles vývozu a prudký pokles investícií v roku 2024 by sa mali v roku 2025 zvrátiť. Oživenie ekonomík hlavných obchodných partnerov Lotyšska (pobaltské štáty, Nemecko a Švédsko) by malo podporiť zahraničný dopyt, najmä po dreve, chemických a farmaceutických výrobkoch a IT službách. Zároveň nižšie úrokové sadzby zmiernia tlak na investície. Vyplatenie 1,8 miliardy EUR (5,5 % HDP) v rámci programu NextGenerationEU ako súčasť Národného plánu na obnovu a odolnosť (NRRP) tiež prispeje k urýchleniu projektov v oblasti infraštruktúry, energetickej transformácie a technologickej modernizácie. Napriek ťažkostiam, s ktorými sa stretneme v roku 2024, bude veľký projekt Rail Baltica, ktorý integruje pobaltské štáty do európskej železničnej siete, zohrávať ústrednú úlohu nielen ako katalyzátor rastu, ale aj ako hnacia sila podpory viacerých kľúčových odvetví, vrátane stavebníctva, dopravy, materiálového priemyslu a logistiky. Zároveň investície do súkromných veterných elektrární a infraštruktúry prístavov na skvapalnený zemný plyn (LNG) posilnia energetickú bezpečnosť a podnietia miestnu výrobu. Tieto trendy prispejú aj k rozvoju digitálneho a IT sektora.

Verejné financie zaťažené vojenskými výdavkami

Rozpočtový deficit by sa mal v roku 2025 prehĺbiť napriek oživeniu hospodárskej aktivity, ktoré podporí daňové príjmy, najmä z DPH a dane z príjmov. Zároveň bude výrazne zaťažovať pokračujúci nárast verejných výdavkov, najmä v sektoroch obrany, energetiky, zdravotníctva a školstva. Lotyšsko plánuje zvýšiť svoje vojenské výdavky na 3,5 % HDP, t. j. nad cieľovú hodnotu NATO, ktorá je 2 %. Okrem toho zvýšenie platov vo verejnom sektore a zrýchlenie infraštruktúrnych projektov, ako je Rail Baltica, ktorých náklady prudko vzrástli (odhaduje sa na 22,6 % HDP v roku 2024 v porovnaní s pôvodnými 4,6 % HDP), ešte viac zvýšia rozpočtovú záťaž. Rozpočet na rok 2025 zahŕňa aj zvýšenie daní – budú realizované reformy dane z príjmov, ako aj obmedzené opatrenia na boj proti daňovým únikom –, očakáva sa však, že tlak na výdavky preváži nad dodatočnými príjmami. V tomto kontexte bude verejný dlh naďalej rásť, hoci na relatívne miernej úrovni.

Bežný účet zostane v roku 2025 v deficite, očakáva sa však, že bude o niečo lepší ako v roku 2024 vďaka oživeniu vývozu tovaru a služieb poháňanému európskym dopytom. Krajina zostáva čistým dovozcom tovaru, najmä energie, investičného tovaru a surovín. Bilancia služieb zostane celkovo v prebytku, a to najmä vďaka doprave (hlavne cestnej nákladnej doprave), logistike a IT. Deficit bude financovaný hlavne prostredníctvom pôžičiek a očakáva sa mierne oživenie priamych zahraničných investícií zameraných na zelenú infraštruktúru a digitálne služby. Štruktúra zahraničného dlhu zostane stabilná (98 % HDP, z toho 60 % pripadá na súkromný sektor), v podstate v eurách a väčšinou upísaná inštitucionálnymi investormi (predovšetkým európskymi). Riziko refinancovania bude preto pod kontrolou za predpokladu, že sa zachová fiškálna dôveryhodnosť.

Trvalo napäté politické a geopolitické prostredie

Od roku 2023 vedie Lotyšsko premiérka Evika Sili?a, členka centristickej strany Nová jednota (JV). Vládu vedie v rámci trojkoaličného zoskupenia, ktoré tvoria JV, Zelených a poľnohospodárov (ZZS) a Progresívcov (PRO). Táto aliancia, ktorá disponuje tesnou väčšinou (52 zo 100 kresiel), je nestabilná a v období pred parlamentnými voľbami v októbri 2026 naďalej čelí vnútorným napätiam. Napriek výrazným ideologickým rozdielom sa partneri zhodujú na strategických prioritách krajiny, ako je podpora Ukrajiny, európska integrácia a energetická bezpečnosť. Prezident Edgars Rink?vi?s, zvolený v roku 2023, má v podstate čestnú funkciu, naďalej však zostáva osobnosťou, ktorá spája.

V sociálnej oblasti sú napätia mierne, ale pretrvávajúce. Teritoriálne nerovnosti, tlak na verejné služby a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily podnecujú nespokojnosť. Sektor zdravotníctva zostáva pod tlakom, pričom odborové zväzy pravidelne predkladajú požiadavky, zatiaľ čo dôchodková reforma by mohla opäť vyvolať frustráciu v súvislosti s predĺžením doby prispievania na 20 rokov a zvýšením veku odchodu do dôchodku na 65 rokov.

Na medzinárodnej scéne Lotyšsko zaujíma tvrdý postoj voči Rusku a Bielorusku. Naďalej sa pevne stotožňuje s postojmi EÚ a NATO, ktoré presadzujú silnejšie vojenské odstrašovanie a sankcie voči Moskve. Vzťahy s pobaltskými susedmi zostávajú pevné, čo podopierajú spoločné štrukturálne projekty, ako je Rail Baltica a odpojenie od ruskej elektrickej siete a pripojenie k európskej sieti (platné od februára 2025). Na vnútornej scéne zostávajú citlivými otázkami politika jazykovej asimilácie a obmedzovanie priestoru pre rusky hovoriace médiá, najmä pokiaľ ide o rusky hovoriacu menšinu, ktorá tvorí približne tretinu obyvateľstva.

Posledná aktualizácia: apríl 2024