Luxembursko

Zhoršené hospodárske vyhliadky

Luxemburská ekonomika v roku 2025 pokračovala v miernom oživení po niekoľkých rokoch stagnácie, a to predovšetkým vďaka oživeniu činnosti finančného sektora a opätovnému nárastu vývozu finančných služieb. Finančný sektor zostáva chrbticou luxemburskej ekonomiky, pričom na ňom trvalo pripadá približne 30 % HDP, a vývoj v tomto sektore je preto kľúčový pre celkový hospodársky výhľad. Pokiaľ ide o budúcnosť, očakáva sa, že rast finančných aktivít sa v rokoch 2026 a 2027 mierne spomalí. Zvýšená globálna neistota a vyhliadky na prostredie s vyššími úrokovými sadzbami po dlhšiu dobu budú pravdepodobne negatívne vplývať na náladu na trhu a oceňovanie aktív. Predovšetkým sa očakáva zvýšenie volatility na európskych akciových trhoch – dôležitých pre luxemburskú správu fondov a súvisiace finančné činnosti –, a to najmä v roku 2026, čo by mohlo spomaliť rast v oblasti finančných služieb a ovplyvniť širšiu ekonomiku.

V rokoch 2026 a 2027 by mal rast Luxemburska vo väčšej miere závisieť od verejného dopytu, pričom vládne výdavky budú kompenzovať slabšiu dynamiku v ostatných častiach ekonomiky. Pokračujúce verejné výdavky by mali predstavovať dôležitú stabilizujúcu silu, keďže aktivita súkromného sektora spomaľuje v dôsledku neistejšej globálnej situácie. Očakáva sa, že spotrebu domácností bude naďalej podporovať automatická indexácia miezd, dôchodkov a dávok, čo pomáha zachovať kúpnu silu. Zvýšená neistota a vyššie ceny energie však pravdepodobne negatívne ovplyvnia dôveru, čím obmedzia silu rastu spotreby. Predpokladá sa, že inflácia v priebehu roka 2026 opäť vzrastie, a to v dôsledku vyšších cien energie súvisiacich s vojnou a v dôsledku sekundárnych vplyvov na služby a mzdy. Očakáva sa, že cenové tlaky sa v roku 2027 postupne zmiernia, keď účinky súvisiace s energiou ustúpia, hoci dezinflácia bude pravdepodobne postupná. Očakáva sa, že rast investícií sa počas prognózovaného obdobia oslabí, keďže zvýšená geopolitická neistota a pretrvávajúce vyššie úrokové sadzby negatívne ovplyvňujú náladu a podmienky financovania.

Očakáva sa, že vonkajšie prostredie zostane počas prognózovaného obdobia náročné. Svetový obchod bude pravdepodobne zaťažený vojnou, ktorá naďalej tlmí medzinárodný dopyt a narúša obchodné toky. Hoci sa neistota týkajúca sa obchodných vzťahov medzi USA a EÚ v porovnaní s rokom 2025 do určitej miery zmiernila, v rokoch 2026 a 2027 sa stále očakáva zvyškový negatívny vplyv ciel a obchodných treníc. Štruktúra luxemburského vývozu, v ktorej dominujú služby, poskytuje určitú ochranu, pričom finančné služby tvoria približne 45 % celkového vývozu a ostatné služby ďalších 43 %. Slabší dopyt zo strany kľúčových európskych partnerov však pravdepodobne obmedzí rast vývozu, v dôsledku čoho bude vonkajší dopyt len mierne prispievať k celkovej hospodárskej aktivite.

Všeobecne stabilná vonkajšia a fiškálna pozícia

Očakáva sa, že vonkajšia a fiškálna pozícia Luxemburska zostanú v rokoch 2026 a 2027 vo všeobecnosti stabilné. Predpokladá sa, že prebytok bežného účtu zostane v oboch rokoch na úrovni blízkej 5 % HDP, čo bude podporené pretrvávajúcou silnou bilanciou služieb. Finančné služby naďalej dominujú v štruktúre vývozu a zostávajú kľúčovým zdrojom vonkajšieho prebytku, čo odzrkadľuje úlohu Luxemburska ako globálneho finančného centra. Hoci obchod s tovarom zostáva v deficite, tento deficit je viac než vykompenzovaný značnými prebytkami vo finančných a ostatných službách súvisiacich s podnikaním. Vzhľadom na finančné toky riadené trhom nemožno vylúčiť určitú volatilitu vonkajších bilancií, celková pozícia bežného účtu by však mala zostať počas prognózovaného obdobia štrukturálne kladná.

Pokiaľ ide o fiškálnu stránku, očakáva sa, že verejný deficit sa v rokoch 2026 aj 2027 stabilizuje na úrovni približne 1 % HDP. Verejné výdavky by mali vzrásť, čo odzrkadľuje pretrvávajúce záväzky v súvislosti s opatreniami na podporu energetiky, obranou, indexáciou miezd a dôchodkov a širšími výdavkami na sociálnu oblasť a infraštruktúru. Zároveň by rast príjmov mal ťažiť z určitého nárastu spotreby a vyšších sociálnych príspevkov, čo pomôže zabrániť akémukoľvek ďalšiemu podstatnému prehlbovaniu deficitu. Predpokladá sa preto, že verejný dlh mierne vzrastie zo súčasnej nízkej úrovne, ale zostane pohodlne pod priemerom eurozóny. Aj pri tomto vývoji sa očakáva, že Luxembursko si udrží silnú fiškálnu pozíciu s dostatočným priestorom na manévrovanie v porovnaní s väčšinou európskych partnerov.

Stabilné vládnutie v Luxembursku

Premiér Luc Frieden naďalej vedie stredopravú koalíciu medzi Kresťansko-sociálnou ľudovou stranou (CSV) a liberálnou Demokratickou stranou (DP), ktorá je pri moci od volieb v roku 2023. Koalícia sa doteraz javila ako súdržná, hoci reorganizácia vlády v decembri 2025 – vyvolaná odstúpením ministra práce a športu v dôsledku vnútorných nezhôd – poukázala na určité skryté napätia. Napriek tomu politická stabilita zostáva silná a očakáva sa, že vláda zostane vo funkcii až do nasledujúcich volieb v roku 2028. Hoci CSV zostáva najväčšou stranou, nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú pokles jej podpory, pričom DP a LSAP získavajú na sile. Hoci tieto trendy nepredstavujú bezprostrednú hrozbu pre koalíciu, mohli by naznačovať roztrieštenejšie politické prostredie pri budúcich voľbách.

Rozpočet na rok 2026, predložený v októbri 2025 a prijatý v decembri, zachováva podporu na pokrytie životných nákladov a zavádza ďalšie sociálne opatrenia, vrátane podpory v oblasti energetiky, pričom vyššie výdavky na obranu a rastúce mzdové náklady vo verejnom sektore udržujú fiškálny deficit na vysokej úrovni, avšak v rámci limitov EÚ. Zároveň vláda preukázala solídnu schopnosť realizácie, pričom rozpočet schválila vládna väčšina. Kľúčové opatrenia zahŕňajú zvýšenie sadzieb dôchodkových príspevkov z 24 % na 25,5 % a cielené daňové stimuly zamerané na podporu súkromných investícií, najmä do mladších firiem. Rozpočet kladie silný dôraz na rast a sociálnu súdržnosť, pričom sa v ňom počítá s „rekordnými investíciami“ vo všetkých sektoroch, najmä v oblasti bývania, na ktoré pripadá veľký podiel daňových výdavkov. Opozičné strany však tento plán kritizovali za nedostatočnú jasnosť v otázke financovania a odkladanie dlhodobých fiškálnych výziev. Celkovo fiškálna politika naďalej uprednostňuje ochranu príjmov a dôveru v zložitom makroekonomickom prostredí, a to popri rastúcich záväzkoch v oblasti obrany.

Posledná aktualizácia: november 2024