Maďarsko

Rast je naďalej výrazne brzdovaný zmrazením európskych fondov

Rast by mal v roku 2026 zostať relatívne slabý, očakáva sa však jeho zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi, ktoré sa vyznačovali takmer úplnou hospodárskou stagnáciou. Hlavnou príčinou je dlhodobé zmrazenie európskych fondov vo výške viac ako 20 miliárd EUR v dôsledku nevyriešených inštitucionálnych a riadiacich problémov, čo naďalej výrazne brzdí verejné investície. Z tejto sumy má takmer 10 miliárd EUR z fondu na obnovu po pandémii (RRF – Nástroj na obnovu a odolnosť) vypršať koncom augusta 2026. V hre je tiež približne 8 miliárd EUR z fondov súdržnosti s termínom do konca roka 2027, vrátane 2 miliárd EUR, ktoré boli natrvalo stratené, pretože neboli využité. Okrem toho by program EÚ na nízkonákladové financovanie SAFE („Security Action for Europe“), ktorý je určený hlavne na výdavky na obranu, mohol Maďarsku prideliť až 17 miliárd EUR, zatiaľ však nebol schválený. Napriek tomu je proeurópska vláda, ktorá sa dostala k moci v apríli 2026, pozitívnym vývojom, ktorý by mohol v nadchádzajúcich mesiacoch urýchliť postupné a čiastočné uvoľňovanie týchto prostriedkov. Začiatkom júna bola s Európskou komisiou dosiahnutá dohoda o uvoľnení 16,4 miliardy EUR z predtým zmrazených prostriedkov výmenou za záväzky v oblasti protikorupčných opatrení a reforiem správy vecí verejných. Súkromné investície budú aj naďalej brzděné trvalo vysokými základnými úrokovými sadzbami (6,25 % v máji 2026), napriek prudkému spomaleniu inflácie (1,8 % medziročne v marci 2026), ktorá je v súčasnosti po prvýkrát za takmer desať rokov pod cieľom maďarskej centrálnej banky (2–4 %). Konflikt na Blízkom východe, ktorý od marca vytlačil ceny ropy Brent na úroveň okolo 100 USD (nárast o približne 40 %), však obmedzil vyhliadky na zníženie úrokových sadzieb v roku 2026 a zvyšuje inflačné riziká. Ázijské investície pritom zostanú kľúčovým zdrojom podpory. Maďarsko sa postupne etablovalo ako jedno z hlavných čínskych priemyselných centier v strednej Európe, najmä v oblasti batérií a elektrických vozidiel. Spoločnosť BYD v máji 2025 presunula svoje európske sídlo z Holandska do Budapešti. Projekty spoločnosti CATL v Debrecíne spolu s investíciami spoločnosti BYD by mali naďalej podporovať investície do výrobného sektora v roku 2026

Vývoz, ktorý predstavuje takmer 80 % HDP, je naďalej silne sústredený na Nemecko a ostatné krajiny eurozóny, čo robí maďarskú ekonomiku obzvlášť citlivou na slabý európsky dopyt a na narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Samotný automobilový sektor predstavuje takmer tretinu celkového vývozu v kontexte silnej regionálnej integrácie so susednými krajinami, ktoré sa tiež špecializujú na toto odvetvie (Slovensko, Česko a Rumunsko). Na základe bilaterálnej dohody z júla 2025 boli clá USA na automobily stanovené na úrovni 15 %

Rok 2026 bol tiež poznačený parlamentnými voľbami, ktoré v prvom štvrťroku podporili hospodársku aktivitu prostredníctvom viacerých fiškálnych opatrení priaznivých pre domácnosti (zníženie daní, stropovanie cien energie a mimoriadne opatrenia na podporu príjmov domácností). Súkromná spotreba preto zostane hlavným motorom rastu, podporená stále relatívne silným trhom práce, s medziročným nárastom nominálnych miezd o 9,1 % v marci 2026 a mierou nezamestnanosti udržanou na úrovni 4,7 %

Dvojitý deficit bude naďalej pod silným tlakom

Rozpočtový deficit zostane v roku 2026 na veľmi vysokej úrovni a bude slabší ako v roku 2025 v dôsledku predvolebných opatrení strany Fidesz a veľmi obmedzeného fiškálneho priestoru pre nastupujúcu stranu TISZA. Napriek svojmu dôveryhodnejšiemu postoju k fiškálnej konsolidácii sa očakáva, že nová vláda zachová väčšinu opatrení na podporu domácností: zdvojnásobenie rodinných daňových prídelov, daňové oslobodenia pre matky, 13. mesačný dôchodok, zvýšenie minimálnej mzdy a pokračovanie energetických dotácií. Dočasné dane z bankovníctva, telekomunikácií a leteckej dopravy, ako aj oživenie daňových príjmov v dôsledku silnejšej spotreby nez kompenzujú nárast výdavkov, alebo len okrajovo. Verejný dlh preto zostane na vysokej úrovni, pričom jeho vývoj bude do veľkej miery závisieť od uvoľnenia európskych fondov. Európska komisia už predpovedala deficit vo výške 5,2 % HDP v roku 2026, zatiaľ čo strana TISZA teraz poukazuje na hodnotu bližšiu k 6,8 %. Náš odhad sa pohybuje približne uprostred.

Bilancia bežného účtu sa v roku 2026 zhorší v dôsledku pretrvávajúceho utlmeného európskeho dopytu, slabého celkového vývozu – najmä v automobilovom sektore – a obnoveného tlaku na dovoz energie v kontexte pretrvávajúceho napätia na Blízkom východe. Prebytok v sektore služieb, podporovaný cestovným ruchom, cestnou dopravou a podnikateľskými službami, však bude naďalej čiastočne kompenzovať zhoršenie obchodu s tovarom. Maďarsko bude naďalej vystavené kolísaniu kurzu forintu, hoci nástup novej vlády výrazne zlepšil náladu na trhu a viedol k silnému posilneniu meny od začiatku roka, a to z takmer 400 HUF/EUR v marci na približne 356 začiatkom mája. Toto zlepšenie je však naďalej krehké: akékoľvek oneskorenie pri uvoľňovaní európskych fondov alebo porušenie fiškálnej disciplíny by mohlo rýchlo opäť vyvolať tlak na menu a zvýšiť náklady na vonkajšie financovanie. Vysoká úroveň zahraničného dlhu (78 % HDP v roku 2025) súvisiaca s priamymi zahraničnými investíciami aj s verejným financovaním bude naďalej vystavovať Maďarsko riziku vonkajších šokov napriek postupnému znižovaniu podielu verejného dlhu denominovaného v cudzej mene (v súčasnosti okolo 30 % v porovnaní s 50 % pred desiatimi rokmi).

Významný politický zlom so zvolením novej strany TISZA

Drtivé víťazstvo strany TISZA (stredopravicovej) v parlamentných voľbách v apríli 2026 predstavuje najvýznamnejší politický zlom v Maďarsku od návratu Viktora Orbána k moci v roku 2010. Strana Pétera Magyara získala 141 zo 199 kresiel, v porovnaní s 52 kreslami pre stranu FIDESZ Viktora Orbána a 6 kreslami pre stranu Mi Hazánk (Naša vlasť), čím výrazne prekročila dvojtretinovú hranicu potrebnú na zmenu ústavy a základných zákonov. Táto nadpolovičná väčšina poskytuje novej vláde inštitucionálne prostriedky na postupné odstraňovanie tých častí politickej a inštitucionálnej štruktúry, ktoré vybudovala strana Fidesz za posledných pätnásť rokov a ktoré boli najviac kritizované európskymi inštitúciami. Okrem samotnej zmeny vlády bude preto úlohou reštrukturalizovať maďarský štát, najmä prostredníctvom boja proti korupcii a zneužívaniu štátnych zdrojov. Patrí sem reforma súdneho systému, dozorných orgánov, verejných médií a mechanizmov dohľadu nad verejnými financiami. Tento prechod by však mohol rýchlo vyvolať značné inštitucionálne a politické napätie. Podstatná časť štátnej správy, formálne nezávislých orgánov a ekonomických aktérov zostáva úzko prepojená so sieťami vybudovanými počas Orbánovej éry, čo napriek veľkému volebnému víťazstvu strany TISZA zvyšuje riziko obstrukcií, konfliktov a pretrvávajúcej polarizácie. Okrem toho má strana TISZA nedostatočné skúsenosti s vládnutím a pravdepodobne bude čeliť nedostatku personálu

Na európskej úrovni sa očakáva, že nová vláda zaujme výrazne pragmatickejší a proeurópsky postoj s cieľom urýchliť uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov, čo sa stalo ekonomickou aj politickou nevyhnutnosťou. Maďarsko sa bude snažiť zmierniť svoju izoláciu voči Únii a obnoviť svoju dôveryhodnosť u medzinárodných investorov po niekoľkých rokoch napätia s Bruselom v súvislosti s právnym štátom a hospodárením s verejnými prostriedkami. Toto preorientovanie však bude naďalej obmedzované viacerými štrukturálnymi faktormi, a to najmä silnou energetickou závislosťou od Ruska, rastúcim vplyvom čínskych investícií v maďarskom priemysle a potrebou strany TISZA zachovať si časť svojho konzervatívneho a suverenistického voličstva. Vláda bude preto musieť udržiavať krehkú rovnováhu medzi zosúladením s Európou a geopolitickým pragmatizmom.

Posledná aktualizácia: jún 2026