Maďarsko

Recesia v roku 2024, ale príležitosti pre rok 2025

V roku 2024 Maďarsko nadviazalo na recesný trend z roku 2023, ktorý bol spôsobený kombináciou štrukturálnych a cyklických faktorov. Spotreba domácností, ktorá tvorí 50 % HDP, bola obmedzená stratou kúpnej sily napriek výraznej dezinflácii. Po dosiahnutí vrcholu na úrovni vyše 25 % začiatkom roka 2023 sa inflácia výrazne spomalila v dôsledku prudkého poklesu cien potravín a energie. Vďaka účinnej menovej politike sa inflácia od januára 2024 vrátila do hornej polovice cieľového rozpätia +3 % ± 1, ktoré stanovila Maďarská národná banka (HNB) – v októbri 2024 dosahovala 3,2 % – a očakáva sa, že v tejto úrovni zostane až do konca roka 2025. Po rekordne vysokej úrokovej sadzbe 13 % na konci roku 2022 začala HNB v októbri 2023 cyklus znižovania sadzieb. V druhej polovici roku 2024 tento cyklus pozastavila a sadzbu udržala na úrovni 6,5 %. Uvoľňovanie menovej politiky by v roku 2025 mohlo prebiehať pomaly, keďže inflácia v sektore služieb zostáva vysoká, náklady na pracovnú silu naďalej rastú a forint neustále stráca na hodnote. Hoci mzdy naďalej rastú v dôsledku napätého trhu práce (medziročne o 12,5 % v októbri 2024), tento nárast nevyvážil vysokú mieru inflácie. Domácnosti zostávajú opatrné a prísne obmedzujú svoje výdavky.

Investície medzitým brzdia rekordne vysoké úrokové sadzby a neistota ohľadom prístupu k fondom Európskej únie. V dôsledku zablokovania 21 miliárd EUR sa maďarská zelená a digitálna transformácia zastavili, zatiaľ čo napätie s EÚ v súvislosti s právnym štátom podkopáva dôveru súkromných investorov a zhoršuje rozpočtový tlak. Kontroverzné iniciatívy Viktora Orbána, najmä po návštevách v Moskve a Pekingu, prehĺbili rozkol s Bruselom. V priemyselnom sektore (25 % HDP) výroba od roku 2023 pokračuje v klesajúcom trende. Tento pokles sa v roku 2024 zintenzívnil a v septembri dosiahol výrazný pokles o 7,9 %, čo znamenalo piaty mesiac poklesu v rade. Spracovateľský priemysel, najmä výroba elektrických zariadení a automobilový priemysel, bol obzvlášť zasiahnutý energetickými a obchodnými obmedzeniami vyvolanými európskymi sankciami voči Rusku. V roku 2021 pochádzalo 95 % plynu spotrebovaného v Maďarsku z Ruska. Koncom roka 2024 zostáva závislosť na vysokej úrovni, približne na dvoch tretinách, čo vystavuje krajinu geopolitickým rizikám a cenovým výkyvom. Zmluva so spoločnosťou Gazprom, ktorá upravuje tranzit plynu cez Ukrajinu, vyprší 1. januára 2025. Ovplyvnené boli aj investície do stavebníctva. Po poklese o 5,6 % v roku 2023 sa stavebníctvo oživuje vďaka uvoľneniu menovej politiky, čínskym investíciám do nových projektov a nákladom v deflačnom režime. Náklady na pracovnú silu však zostávajú vysoké.

Okrem toho je štruktúra vývozu, ktorý predstavuje 80 % HDP – pričom automobilový priemysel tvorí niečo menej ako tretinu celkového objemu – silne koncentrovaná na Nemecko a zvyšok eurozóny, čo spôsobuje, že maďarské hospodárstvo je citlivé na slabý európsky dopyt a narušenia dodávateľského reťazca. V reakcii na tieto výzvy sa Maďarsko zameriava na diverzifikáciu svojich hospodárskych partnerov prostredníctvom prilákania masívnych čínskych investícií. V roku 2023 pripadali na Čínu takmer tri štvrtiny zahraničných investícií v krajine do veľkých projektov, ako je závod na výrobu batérií CATL v Debrecíne (7,3 mld. EUR) a továreň na výrobu elektrických vozidiel BYD v Szegede. Tieto iniciatívy by mohli znížiť hospodársku závislosť od Európy, ich úspech však závisí od vybudovania vhodnej infraštruktúry a zabezpečenia kvalifikovanej pracovnej sily na podporu týchto strategických projektov. Vzhľadom na slabé hnacie sily rastu súvisiace s obmedzeným oživením aktivity obchodných partnerov a neistotu ohľadom prístupu k fondom EÚ bude hospodárske oživenie Maďarska v roku 2025 pravdepodobne naďalej skromné a k jeho zrýchleniu môže dôjsť až v druhej polovici roka. Nemecko, jeho hlavný partner, sa zdá byť na ceste k miernemu zlepšeniu, najmä v automobilovom priemysle, s ktorým je maďarský obchod mimoriadne dôležitý, keďže predstavuje štvrtinu celkového vývozu. Navyše návrat Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA by mohol mať negatívny vplyv v dôsledku zavedenia obchodných ciel. Na druhej strane by prílev masívnych čínskych investícií mohol tieto výzvy vyvážiť.

Konsolidácia rozpočtu bude pokračovať

Kríza spôsobená Covid-19 prerušila osem rokov fiškálnej konsolidácie a opäť spôsobila, že verejné financie sú dôvodom na obavy. Hoci je deficit v porovnaní s rokom 2023 mierne nižší, naďalej zostáva mimoriadne vysoký a prekračuje prah stanovený EÚ. Zhoršenie, ktoré započala pandémia a ktoré ešte zhoršili nákladné podporné opatrenia, naďalej zaťažuje fiškálnu rovnováhu. Snahy o kontrolu výdavkov brzdia energetické dotácie, podpora ekonomiky v recesii a súčasná perspektíva parlamentných volieb v roku 2026. Napriek niektorým iniciatívam na zvýšenie príjmov, ako sú dočasné dane zamerané na energetický, bankový, telekomunikačný a letecký sektor, tieto príjmy naďalej nestačia na kompenzovanie rozsahu deficitov ani na zabezpečenie udržateľnej konsolidácie. Očakáva sa, že postupné oživenie domácej spotreby, podporené kontrolovanou infláciou a zlepšenou kúpnou silou, v roku 2025 podporí rast daňových príjmov. Túto dynamiku by mohla ďalej posilniť stabilizácia priemyselnej výroby, najmä v strategických odvetviach, ako je automobilový a elektronický priemysel, ktoré ťažia z nedávnych zahraničných investícií. Okrem toho by lepšie riadenie verejných výdavkov zamerané na zníženie energetických dotácií a efektívnejšie nasmerovanie zdrojov mohlo pomôcť zmierniť fiškálny tlak. Ak budú tieto snahy sprevádzané uvoľnením prostriedkov z fondov EÚ, vláde by sa mohlo podariť dosiahnuť silnú fiškálnu konsolidáciu a zabezpečiť udržateľné hospodárske oživenie.

Na vonkajšej fronte oslabenie forintu, ktoré zvýšilo náklady na dovoz a splácanie zahraničného dlhu, spolu s nevýrazným vývozom automobilov negatívne ovplyvnili bežný účet. Túto situáciu kompenzovali nižšie náklady na dovoz energie. Okrem toho sektor cestovného ruchu zaznamenal v roku 2024 silné oživenie a výrazne posilnil prebytok v oblasti služieb, ktorý v porovnaní s rokom 2023 vzrástol o 11 %. Tento rast bol do veľkej miery poháňaný zahraničnými návštevníkmi, pričom na Budapešti pripadalo 40 % turistickej aktivity. Vláda aktívne podporuje tento strategický sektor, ktorý prispieva 6,2 % k HDP a zamestnáva takmer 400 000 ľudí. Závislosť Maďarska od priamych zahraničných investícií (PZI), hlavne z Ázie, a jeho vysoký zahraničný dlh súvisiaci s týmito PZI a vládou zároveň podčiarkujú krehkosť jeho pozície. Zlepšenie stavu devízových rezerv poskytuje určitú krátkodobú istotu, neodstraňuje však obavy z citlivosti krajiny na vonkajšie šoky. Okrem toho Maďarsko znížilo podiel verejného dlhu denominovaného v cudzích menách zo 50 % v roku 2011 na 29 % v septembri 2024.

Úplná dominancia strany Fidesz slabne

Politickú scénu naďalej charakterizujú rastúce napätia, a to tak na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Vláda Viktora Orbána, na čele s pravicovo-populistickou a národno-konzervatívnou stranou Fidesz – Maďarská občianska únia (Fidesz), dominuje na politickej scéne od roku 2010, jej nadvláda je však čoraz viac spochybňovaná. V komunálnych voľbách v októbri 2024 opozícia na čele s umiernenou stredopravou stranou Tisza, ktorú vedie Péter Magyar, dosiahla významné úspechy vo veľkých mestách, avšak vo vidieckych oblastiach už menej. Strana Tisza sa prezentuje ako „tretia politická sila“, ktorej cieľom je zjednotiť Maďarov naprieč širokým spektrom a obnoviť demokratické štandardy.

Vzťahy medzi Budapešťou a Bruselom zostávajú napäté, pričom Brusel kritizuje politiku strany Fidesz, najmä v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, a obmedzuje európske financovanie. Maďarské predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roku 2024 prispelo len málo k zmierneniu týchto napätí. Absencia deľby moci, obmedzený pluralizmus médií a nedostatok transparentnosti pri spravovaní verejných prostriedkov do určitej miery narušili dôveru investorov. Z regionálneho hľadiska zostávajú významnou výzvou regionálne rozdiely. Kým Budapešť a ďalšie veľké mestá ťažia z hospodárskej stability, vidiecke oblasti zápasia s vysokou nezamestnanosťou, rastúcimi nerovnosťami a obmedzeným prístupom k zdrojom. Napriek týmto ťažkostiam vidiecke komunity naďalej podporujú stranu Fidesz vďaka jej dôrazu na tradičné hodnoty, dominantnému postaveniu v miestnych médiách a cieleným politikám, ako sú rodinné prídavky a programy verejných prác. Tieto stratégie posilňujú lojalitu a sú v súlade s kultúrnymi prioritami aj napriek ekonomickým ťažkostiam.

V roku 2025 bude Maďarsko čeliť významným politickým výzvam zameraným na zlepšenie svojej ekonomiky a medzinárodného imidžu. Súčasný prístup vlády, zameraný na strategické aliancie s Čínou a Ruskom, môže brániť vzťahom s jej európskymi partnermi. Medzitým by vzostup lepšie organizovanej opozície mohol v strednodobom horizonte premeniť politickú scénu a ponúknuť dôveryhodnú alternatívu k dominancii strany Fidesz. Najbližšie parlamentné voľby sú naplánované na apríl 2026.

Posledná aktualizácia: december 2024