Mierny rast, podporovaný rozvojom umelej inteligencie a domácim dopytom
Očakáva sa, že rast malajzijskej ekonomiky sa v roku 2026 opäť spomalí. Medzinárodný kontext je charakterizovaný zvýšeným protekcionizmom, pričom malajzijská ekonomika je vo veľkej miere závislá od vývozu. 19-percentné clo uvalené USA – druhým najväčším obchodným partnerom Malajzie, na ktorého v roku 2024 pripadalo 13 % vývozu – by mohlo negatívne ovplyvniť tržby. Okrem toho k spomaleniu rastu vývozu prispeje aj jeho normalizácia po silnom raste na začiatku roku 2025, ktorý bol spôsobený očakávaním protekcionistických opatrení Trumpovej administratívy. Silný globálny dopyt po polovodičoch a dátových centrách, poháňaný rozvojom umelej inteligencie a recykláciou elektroniky, však bude naďalej podporovať malajzijský vývoz. Táto dynamika by mala vykompenzovať pokles predaja ropných produktov, druhej najväčšej vývoznej položky, ktorý bol ovplyvnený nízkymi globálnymi cenami energie. Nový priemyselný generálny plán 2030 (NIMP2030) v kombinácii s veľkými infraštruktúrnymi projektmi má za cieľ stimulovať rast v elektronickom, leteckom a petrochemickom sektore prilákaním významných priamych zahraničných investícií. Vysoké kapitálové výdavky budú podporovať verejné investície. Súkromná spotreba zostane na vysokej úrovni, podporená miernou infláciou a rastúcimi príjmami. To je spôsobené silným trhom práce – nezamestnanosť dosiahla v roku 2025 úroveň 3 % – a priaznivými vládnymi opatreniami, ako je napríklad zvyšovanie platov štátnych zamestnancov. Nakoniec, služby zostanú hlavným motorom ekonomiky (60 % HDP v roku 2024) a budú podporované obchodom, informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), finančnými službami – najmä islamským financovaním – a cestovným ruchom. Ten bude stimulovaný výdavkami súvisiacimi s kampaňou „Visit Malaysia 2026“ a nárastom prílevu čínskych návštevníkov v dôsledku konfliktu medzi Thajskom a Kambodžou.
V roku 2026 sa očakáva mierne zrýchlenie inflácie, ktoré bude spôsobené novými daňami a racionalizáciou dotácií. Predovšetkým postupné zavedenie systému cielených dotácií na palivo RON95 povedie k vyšším cenám pre spotrebiteľov, ktorí sú z tohto systému vylúčení a ktorí budú teraz podliehať trhovým cenám. Nižšie svetové ceny energie a potravín by však mali tieto tlaky zmierniť a udržať infláciu v rámci cieľového rozpätia centrálnej banky od 1,5 % do 3 %. Očakáva sa preto, že kľúčová úroková sadzba zostane v roku 2026 stabilná na úrovni 2,75 %.
Pokračujúca fiškálna konsolidácia, vysoký, ale zvládnuteľný verejný dlh
Vláda si zachová svoj cieľ fiškálnej konsolidácie a bude sa usilovať o ďalšie zníženie deficitu v roku 2026. Rozpočet predpokladá pokles nedanových príjmov v dôsledku nižších dividend vyplácaných národnou ropnou spoločnosťou Petroliam, ktoré sú spôsobené poklesom svetových cien energie. Dôraz sa bude klásť na kontrolu prevádzkových výdavkov a hlavným nástrojom bude racionalizácia dotácií. Medzi už prijaté opatrenia patrí zrušenie dotácie na vajcia a reforma dotácie na palivo RON95. Ušetrené prostriedky budú presmerované na výdavky na rozvoj, najmä do ľudského kapitálu, infraštruktúry a sociálnej podpory, pričom minimálny cieľ je 3 % HDP. Zároveň zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, zavedenie uhlíkovej dane a rozšírenie dane z predaja a služieb podporia rast daňových príjmov. Okrem toho by zrýchlenie digitalizácie malo prispieť k lepšiemu výberu daní a silnejšiemu riadeniu. Napokon, verejný dlh zostáva mierny a zvládnuteľný, hoci sa blíži k zákonnému stropu 65 % HDP. Je prevažne domáci (76 %) a takmer výlučne denominovaný v miestnej mene (98 %). Takmer dve tretiny nesplateného dlhu tvoria dlhodobé cenné papiere (s dobou splatnosti nad päť rokov), čo znižuje riziká refinancovania.
Očakáva sa, že saldo bežného účtu zostane v prebytku, a to najmä vďaka vývozu tovaru (predovšetkým elektroniky a elektrických spotrebičov) a zníženiu deficitu v oblasti služieb v kontexte oživenia cestovného ruchu. Tento prebytok by však mohol byť oslabený zvýšeným globálnym protekcionizmom, najmä v USA. Repatriácia ziskov zahraničných spoločností a prevody peňazí od zahraničných pracovníkov budú prispievať k pretrvávajúcim deficitom na účte príjmov. Hoci medzinárodné rezervy rastú vďaka opakovanému prebytku bežného účtu a tokom zahraničných investícií, ich pomer k dovozu a schopnosť pokryť krátkodobý zahraničný dlh klesajú. V súčasnosti pokrývajú iba štyri až päť mesiacov dovozu a takmer 80 % krátkodobého zahraničného dlhu. Napokon, zahraničný dlh predstavoval v roku 2024 66 % HDP, pričom takmer tri štvrtiny z neho tvoria súkromní dlžníci. Okrem toho sú tri štvrtiny tohto dlhu denominované v cudzej mene.
Relatívna politická stabilita
Voľby v máji 2023 viedli k rozdelenému politickému prostrediu poznačenému etnickými a náboženskými rozdielmi. Žiadnej z troch hlavných koalícií – Pakatan Harapan (PH), Perikatan Nasional (PN) a Barisan Nasional (BN) – sa nepodarilo získať absolútnu väčšinu. Vďaka zásahu kráľa sa PH (81 z 222 parlamentných kresiel), BN (30) a niekoľko regionálnych strán – Sarawak (23) a Sabah (6) – dohodli na vytvorení koaličnej vlády. Anwar Ibrahim, líder PH, bol menovaný za predsedu vlády. Napriek rôznorodosti záujmov v rámci vlády sa očakáva, že politická stabilita bude pretrvávať až do všeobecných volieb naplánovaných najneskôr na február 2028, a to vďaka srdečným vzťahom medzi PH a BN a oslabenej opozícii (69 kresiel pre PN). Pro-malajské frakcie v jeho koalícii – najmä UMNO v rámci BN, historický rival Anwara a PH – nútia Anwara, aby zachoval politiku pozitívnej diskriminácie v prospech ľudu bumiputera (takmer 70 % obyvateľstva), inak riskuje stratu ich podpory, čo ohrozí jeho parlamentnú väčšinu.
Napriek eskalácii napätia medzi USA a Japonskom na jednej strane a Čínou na strane druhej je Malajzia odhodlaná udržiavať vzťahy so všetkými tromi krajinami. A to aj napriek sporu Malajzie s Pekingom ohľadom Juhočínskeho mora, keďže Čína je dôležitým obchodným partnerom a zdrojom investícií. Malajzia podpísala s Washingtonom recipročnú obchodnú dohodu, ktorá stanovuje 19-percentné clo na jej vývoz do USA, pričom udeľuje výnimky pre približne 12 % jej vývozu, vrátane leteckého a kozmického vybavenia, liekov, kaučuku, kakaa a palmového oleja. Na oplátku sa Malajzia zaviazala dovážať americký tovar, vrátane lietadiel a polovodičov, v odhadovanej hodnote 170 miliárd USD počas piatich rokov. Okrem toho krajina prehĺbila svoju bezpečnostnú spoluprácu s USA a Japonskom. Nakoniec sa snaží diverzifikovať svojich obchodných partnerov uzatváraním nových dohôd o voľnom obchode. Po podpísaní dohody o voľnom obchode s EFTA (Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) v júni 2025 budú v roku 2026 pokračovať rokovania s Európskou úniou o podobnej dohode.

Singapur
Spojené štáty americké
Čína
Európa
Hongkong
Taiwan (Čínska republika)