Namíbia

Vyššie zrážky sú prospešné pre poľnohospodárstvo a vodnú energetiku, zatiaľ čo odvetvie ťažby diamantov bude naďalej čeliť ťažkostiam

Očakáva sa, že hospodársky rast sa v rokoch 2025 a 2026 mierne zlepší, a to vďaka oživeniu poľnohospodárskej výroby po suchu v roku 2024, ako aj vďaka väčšej ťažbe uránu a obnoviteľným zdrojom energie. Budú sa realizovať investície do obnoviteľných zdrojov energie (slnečnej a veternej) na výrobu zeleného vodíka. Na fiškálny rok 2025–2026 sa plánuje uvedenie do prevádzky zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s kapacitou približne 93 megawattov. Rast podporí aj prieskum nových pobrežných ropných a plynových polí, avšak hospodárske prínosy sa očakávajú až o niekoľko rokov. Okrem toho si šiesty národný rozvojový plán „NDp6“ (na obdobie 2022–2023 a 2026–2027) kladie za cieľ zabezpečiť potravinovú a vodnú bezpečnosť, posilniť úlohu súkromného sektora v ekonomike, zvýšiť efektívnosť vládnych inštitúcií a podporovať rast na trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie.

Pozoruje sa spomaľovanie inflácie v dôsledku poklesu cien energie a potravín, ako aj stabilizácie juhoafrického randu, na ktorý je namíbijský dolár viazaný. V rokoch 2025 a 2026 zostane inflácia v rámci cieľového rozpätia centrálnej banky 3–6 %, čo odráža vývoj inflácie v Južnej Afrike. Spomalenie inflácie, vysoké reálne úrokové sadzby a odhodlanie podporovať rast podnietili centrálnu banku k viacerým zníženiam úrokových sadzieb v rokoch 2024 a 2025. Očakávajú sa ďalšie zníženia. Toto uvoľnenie menovej politiky podporí súkromnú spotrebu a investície.

Pokles globálneho dopytu po diamantoch od roku 2024 však negatívne ovplyvňuje ťažbu a vývoz. Zvýšenie amerických ciel na namíbijské výrobky bude mať obmedzený priamy vplyv, keďže vývoz do USA predstavuje iba 3 % celkového vývozu. Naopak, nepriamy vplyv obchodnej vojny by mohol byť väčší, najmä v dôsledku poklesu celosvetového dopytu po surovinách, vrátane diamantov. Okrem toho by neistota vyplývajúca z obchodných napätí mohla negatívne ovplyvniť investičné projekty v energetike. Napokon by pomalý celosvetový rast mohol negatívne ovplyvniť cestovný ruch. Vláda tiež zaviedla vízovú povinnosť pre turistov z určitých krajín.

Trvalo vysoký verejný deficit, ale domáce financovanie

Namíbia má vysoké zaťaženie verejným dlhom, plánuje však predčasne splatiť 500 miliónov USD z eurobondu v hodnote 750 miliónov USD so splatnosťou v októbri 2025 prostredníctvom amortizačného fondu, ktorý je financovaný z minulých príjmov od SACU. Čiastočné splatenie výrazne zníži pomer dlhu k HDP. Rozpočet na dva fiškálne roky 2025–2026 a 2026–2027 však počíta s nárastom investičných výdavkov (najmä modernizácia železníc a projekty vodohospodárskej infraštruktúry), čo by v zásade malo byť kompenzované znížením prevádzkových výdavkov (mzdové náklady), všetko s cieľom znížiť deficit na menej ako 4 % HDP. Na druhej strane však vláda chce znížiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb pre spoločnosti nepôsobiace v ťažobnom priemysle z 30 % na 28 % a jej pokusy o zníženie mzdových nákladov vo verejnom sektore zlyhali. Zároveň sa od roku 2025 očakáva pokles príjmov z SACU v dôsledku stagnácie juhoafrickej ekonomiky, poklesu svetových cien komodít a zníženia daňových príjmov z diamantov. Tento pokles príjmov v kombinácii s nárastom výdavkov preto povedie k zvýšeniu verejného deficitu.

Pokiaľ ide o vonkajšie účty, očakáva sa, že deficit bežného účtu, ktorý je štrukturálne záporný, sa zníži v dôsledku klesajúcich dovozných cien a nárastu ťažby a dopytu po zlate a uráne. Deficit bude financovaný hlavne prostredníctvom priamych zahraničných investícií (PZI) súvisiacich okrem iného s prieskumom ložísk ropy a zemného plynu. Nakoniec, namíbijský dolár je na rovnakej úrovni ako rand, pričom by mohol oslabiť vzhľadom na svoju silnú závislosť od surovín a citlivosť na nepriaznivé globálne ekonomické podmienky. Zahraničný dlh možno pripísať predovšetkým súkromnému sektoru a súvisí s priamymi zahraničnými investíciami. Devízové rezervy predstavujú dovoz na štyri mesiace.

SWAPO čelí výzvam v podobe nezamestnanosti a nerovností

Hnutie SWAPO, ktoré viedlo k získaniu nezávislosti v roku 1990, si počas volieb v novembri 2024 udržalo parlamentnú väčšinu, zatiaľ čo jeho prezidentská kandidátka Netumbo Nandi-Ndaitwah vyhrala voľby a stala sa prvou ženou v tejto funkcii. Prezidentka si kladie za cieľ v nasledujúcich piatich rokoch riešiť problém vysokej štrukturálnej nezamestnanosti. Na tento účel plánuje vytvoriť viac ako 500 000 pracovných miest okrem iného v poľnohospodárstve, vzdelávaní a odbornom vzdelávaní, bývaní, zdravotníctve a športe. V decembri 2024 jej vláda schválila Národnú politiku miestneho obsahu v oblasti ťažby ropy, ktorej cieľom je posilniť miestnu účasť v ropnom sektore poskytovaním odborného vzdelávania a pracovných príležitostí pre Namíbijčanov a začlenením namíbijských podnikov do celého hodnotového reťazca tohto sektora. Nandi-Ndaitwahová tiež navrhuje zlúčiť niektoré ministerstvá s cieľom znížiť vládne výdavky. Strana SWAPO plánuje zaviesť reformy priaznivé pre súkromný sektor a makroekonomickú stabilitu, bez toho, aby zanedbávala blahobyt obyvateľstva. Vysoká miera nezamestnanosti však v spojení s chudobou a nerovnosťami predstavuje hlavné zdroje frustrácie verejnosti. Neúspech predchádzajúcej vlády v boji proti nezamestnanosti stál stranu SWAPO 12 parlamentných kresiel v posledných voľbách. Okrem toho pozemková reforma naďalej polarizuje obyvateľstvo. Nerovnomerné rozdelenie pôdy, ktoré je dedičstvom koloniálnej éry Nemeckej juhozápadnej Afriky (1884 – 1915), pretrváva. Približne 70 % súkromnej poľnohospodárskej pôdy vlastní biela menšina, ktorá predstavuje iba 8 % obyvateľstva (v porovnaní s iba 16 %, ktoré vlastní čierne obyvateľstvo). Revidovaná národná politika presídľovania na obdobie 2018–2027, ktorá stanovuje dobrovoľné prerozdelenie pôdy na základe princípu „ochotný kupujúci, ochotný predávajúci“, sa ťažko presadzuje, keďže dopyt nie je veľmi solventný a štát na ňu vyčleňuje len obmedzené finančné prostriedky, napriek požiadavkám obyvateľstva.

Napriek nedávnym napätiam súvisiacim s predĺžením zákazu dovozu čerstvých juhoafrických produktov, ktorý platí od roku 2021, zostáva Južná Afrika hlavným partnerom Namíbie. Bilaterálne vzťahy posilňuje Dvojnárodná komisia Južná Afrika – Namíbia, ktorá sa zameriava na posilňovanie hospodárskej, odvetvovej a politickej spolupráce. Počas svojho posledného plenárneho zasadnutia v roku 2023 sa obe krajiny dohodli na spolupráci v energetickom sektore, najmä v oblasti elektrickej energie a zeleného vodíka. Odvetvové výbory sa stretávajú pravidelne. Okrem toho sú Namíbia a Južná Afrika spolu s Lesothom a Eswatini súčasťou Juhoafrickej menovej zóny. Posilňujú sa tiež vzťahy s Európskou úniou, keďže EÚ sa snaží diverzifikovať svoje zdroje energie a surovín. V roku 2021 vydali nemecká a namíbijská vláda spoločné vyhlásenie o nemeckej kolonizácii, najmä o masakroch a iných zverstvách, ktoré nasledovali po povstaní kmeňov Herero a Nama v rokoch 1904 až 1908. V tomto vyhlásení Nemecko uznalo svoju morálnu a historickú zodpovednosť, vyjadrilo ospravedlnenie a navrhlo rozvojový program v hodnote 1,1 miliardy eur na obdobie 30 rokov. Vyhlásenie však rýchlo spochybnili zástupcovia potomkov postihnutých komunít, podporovaní OSN, a to kvôli ich obmedzenému zapojeniu do rokovaní a kvôli tomu, že v ňom nebolo uznané zločin genocídy ani povinnosť poskytnúť odškodnenie. V reakcii na tento tlak namíbijská vláda vyzvala na opätovné prerokovanie dohody. Nemecko oficiálne uznalo genocídu v decembri 2024 a obe krajiny sa teraz snažia dohodu definitívne uzavrieť. Čína bude naďalej udržiavať úzke vzťahy s Namíbiou prostredníctvom svojej úlohy v rozvoji infraštruktúry, obchode a investíciách v uránovom sektore.

Posledná aktualizácia: júl 2025