Nemecko

Európa

HDP na obyvateľa ($)
$53565.0
Počet obyvateľov (v roku 2021)
84,5 milióna

Hodnotenie

Riziko krajiny
A3
Podnikateľské prostredie
A1
Predtým
A3
Predtým
A1
Tento obsah bol automaticky preložený. Nemusí byť taký presný ako original.

suggestions

Zhrnutie

Silné stránky

  • Silná výrobná základňa (20 % hrubej pridanej hodnoty, 23 % celkovej zamestnanosti v roku 2025)
  • Zameranie na výskum a vývoj, napr. v oblasti biotechnológií a strojárstva
  • Nízka štrukturálna nezamestnanosť, dobre rozvinutý systém odborného vzdelávania
  • Vysoký počet rodinných malých a stredných podnikov (Mittelstand) zameraných na export
  • Verejná infraštruktúra (a stavebný sektor) budú v najbližších rokoch ťažiť z modernizácií financovaných z dlhu
  • Hoci sa politické riziko zvyšuje, jeho úroveň je stále nízka; ochranný val proti krajnej pravici stále drží
  • Reforma pravidiel fiškálnych výdavkov poskytne vláde väčší manévrovací priestor

Slabé stránky

  • Druhý najnižší potenciál dlhodobého rastu HDP v EÚ (0,5 % ročne v rokoch 2026 – 2030)
  • Digitálna transformácia prebieha príliš pomaly a je príliš roztrieštená na to, aby výrazne zlepšila verejné služby
  • Krajina je veľmi citlivá na obchodné vojny a čínsku konkurenciu
  • Význam priemyselného sektora a silné zameranie naň, najmä na automobilový, strojársky a farmaceutický priemysel, a to predovšetkým v oblasti vývozu (37 % celkového vývozu v roku 2025)
  • Desať rokov nedostatočných investícií viedlo k tomu, že verejná infraštruktúra je miestami nevyhovujúca.
  • Zhoršujúca sa demografická štruktúra s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a čoraz nestabilnejší dôchodkový systém
  • Silná, ale klesajúca závislosť od dovozu energie vedie k veľmi vysokým cenám elektrickej energie. Nemecko má druhé najvyššie ceny elektrickej energie pre domácnosti v Európe (v druhej polovici roku 2025) a tretie najvyššie ceny elektrickej energie pre priemysel
  • Byrokracia a prekážky vstupu na trh zaťažujú podnikateľské prostredie
  • Federálna štruktúra krajiny spomaľuje politické rozhodovanie

Obchodné burzy

Vývoz tovaru ako % z celkového vývozu

Spojené štáty americké
10%
Francúzsko
8%
Netherlands
7%
Poľsko
6%
Čína
6%

Dovoz tovaru ako % z celkového dovozu

Netherlands 14 %
14%
Čína 7 %
7%
Poľsko 7 %
7%
Belgicko 6 %
6%
Česko (Česká republika) 6 %
6%

Posúdenie sektorových rizík

Outlook

Táto časť je cenným nástrojom pre finančných pracovníkov a úverových manažérov podnikov. Poskytuje informácie o platbách a postupoch vymáhania pohľadávok používaných v krajine.

Fiškálne výdavky podporujú rast v rokoch 2026–2027

Nemecko patrí v súčasnosti medzi najpomalšie rastúce rozvinuté ekonomiky, pričom reálny HDP sa od konca roka 2019 takmer vôbec nezvýšil. Obchodný model krajiny zameraný na export, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na strojársky, automobilový a chemický priemysel, je už dlhší čas pod tlakom. Bohužiaľ, vyššie ceny energie, zavedenie amerických ciel a vzostup Číny ako konkurenta na globálnych trhoch ešte viac zaťažujú domáce hospodárstvo. Po poklese v roku 2023 a stagnácii v roku 2024 sa rast konečne vrátil v roku 2025, keď reálny HDP vzrástol o stále slabých 0,2 %. Pozitívne je, že v roku 2026 je stále pravdepodobné ďalšie zrýchlenie, hoci konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny energie a chemikálií predstavujú určité prekážky. Pre rok 2027 predpokladáme, že nemecká ekonomika prejde na vyššiu rýchlosť. Na rozdiel od predchádzajúcich fáz oživenia nebude tento rast poháňaný prevažne súkromným sektorom, keďže spotreba domácností aj investície podnikov by mali zostať nevýrazné, pričom aj čistý vývoz bude naďalej sklamaním.

Naopak, vláda v roku 2025 zriadila dlhovo financovaný Špeciálny fond pre infraštruktúru a klimatickú neutralitu (SFIC), ktorý bude mať stimulačný účinok na vládne výdavky, najmä na verejné investície. Značný rozpočet fondu vo výške 500 miliárd eur (približne 11 % súčasného HDP) sa minie v priebehu nasledujúceho desaťročia, pričom po 100 miliárd eur je vyčlenených pre spolkové krajiny (regióny) a pre fond pre klímu a transformáciu. Zostávajúcich 300 miliárd eur pridelí federálna vláda. Čerpanie prostriedkov však zatiaľ zaostáva za harmonogramom, čím sa znižuje potenciálny vplyv na rast. Najnovšia správa o pokroku založená na údajoch z júna 2026 poskytuje zmiešaný obraz. Na úrovni spolkových krajín bolo do polovice roka 2026 na projekty pridelených 9,6 % rozpočtu (čo zodpovedá 9,6 miliardy eur), avšak skutočne bolo vyplatených len 0,5 %. Na federálnej úrovni sú výsledky oveľa lepšie: v roku 2025 sa vláde podarilo minúť 14,0 miliárd eur (čo zodpovedá 74,0 % prideleného rozpočtu vo výške 18,9 miliárd eur). V období od januára do júna 2026 bolo vyplatených 15,1 miliardy eur, čo predstavuje približne 38 % tohtoročného rozpočtu vo výške 39,7 miliardy eur. Medzi jednotlivými projektmi však existujú značné rozdiely. Zatiaľ čo investície do nemocníc už v roku 2026 vyčerpali 100 % prideleného rozpočtu (6 miliárd eur) a športové zariadenia využili približne 60 % prostriedkov pridelených na rok 2026 (500 miliónov z 836 miliónov eur), v iných oblastiach vyzerá situácia oveľa horšie. V oblasti energetickej infraštruktúry, výskumu a vývoja a digitalizácie sa miera čerpania prostriedkov v súčasnosti pohybuje v nízkych dvojciferných hodnotách. Medzitým dopravná infraštruktúra, ktorá tento rok získa leví podiel z financovania SFIC, do konca júna 2026 čerpala približne tretinu svojho rozpočtu vo výške 22 miliárd eur. Celkovo by mali verejné investície v Nemecku v tomto roku vzrásť na približne 129 miliárd eur, čo predstavuje nárast oproti 75 miliardám eur v roku 2024. Kým stavebníctvo a súvisiace odvetvia budú ťažiť zo zvýšených výdavkov na infraštruktúru a budovy, aj zbrojársky priemysel bude v rokoch 2026–2027 naďalej zaznamenávať vyšší dopyt. Špeciálny fond na opätovné vyzbrojenie (zriadený predchádzajúcou vládou po invázii na Ukrajinu v roku 2022, vo výške 100 miliárd eur) sa do konca roku 2027 vyčerpá, súčasná vláda však vylúčila vojenské výdavky z ústavou zakotvenej dlhovej brzdy. V dôsledku toho sa predpokladá, že rozpočet na obranu v roku 2029 dosiahne 152 miliárd eur, čo je trojnásobok hodnoty z roku 2023 a zodpovedá 3,5 % HDP (v súčasnosti 2,4 %). Vzhľadom na obrovské problémy s kapacitou v nemeckom zbrojárskom priemysle budú niektoré z dodatočných objednávok nevyhnutne zadávané zahraničným dodávateľom, čo podporí rast tohto odvetvia aj v zahraničí.

Celkovo by nemecký balík fiškálnych stimulov mal v rokoch 2026 a 2027 prispieť k rastu o 0,4 percentuálneho bodu v každom z týchto rokov, bude to však na úkor vyšších rozpočtových deficitov a zvýšeného verejného dlhu. K tomu dochádza v čase, keď výnos nemeckých 10-ročných štátnych dlhopisov už stúpol na 3,2 %, čo je najvyššia hodnota od roku 2011. V dôsledku fiškálnych deficitov na úrovni približne 4 % HDP v rokoch 2026 aj 2027 a nevýrazného hospodárskeho rastu sa predpokladá, že pomer nemeckého verejného dlhu k HDP vzrastie z približne 62 % v roku 2024 na takmer 68 % na konci roka 2027. V európskom porovnaní je to stále solídny výsledok (priemer eurozóny dosiahol v 2. štvrťroku 2026 úroveň 89 %), signalizuje to však odklon od tradične prísneho a disciplinovaného fiškálneho prístupu krajiny. Vytvára to tiež strednodobé riziká v prípade, že by bol rozpočet SFIC zneužitý na vládne dotácie namiesto toho, aby bol použitý na verejné investície.

Súkromný sektor naďalej vykazuje slabé výsledky

Problémom je, že bez fiškálnych stimulov by nemeckému hospodárstvu hrozila opätovná stagnácia, keďže domácnosti aj podniky sú pesimistické, čo sa týka nasledujúcich štvrťrokov. Vypuknutie vojny s Iránom v marci 2026 a následný rast cien energie negatívne ovplyvnili spotrebiteľskú dôveru. Index spotrebiteľského sentimentu GfK klesol v máji na trojročné minimum -33,1 bodu a odvtedy sa zotavil len nepatrne. Očakávania týkajúce sa ekonomiky aj príjmov klesli z veľmi solídnych hodnôt +10,1 a +15,2 v júli 2025 na -6,3, resp. -14,5 o rok neskôr. Subindex „ochoty nakupovať“ sa tiež nachádza hlboko v zápornom teritóriu. To v spojení s vyššou infláciou, než sa pôvodne predpokladalo (čo vedie k stagnácii reálnych miezd), a zvýšenou neistotou zamestnania bude potláčať dopyt domácností vo zvyšku roka 2026 a v prvých štvrťrokoch roka 2027. Vzhľadom na význam súkromnej spotreby (ktorá v roku 2025 predstavovala viac ako 53 % HDP) to neveští nič dobré pre vyhliadky rastu v sledovanom období.

Medzitým sa na strane podnikov index podnikateľského prostredia Ifo vrátil k rastovému trendu, pričom v období od mája do júla zaznamenal tri po sebe idúce zlepšenia. Ukazovateľ však naďalej zostáva v záporných hodnotách vo všetkých sledovaných sektoroch a najmä maloobchodníci sú veľmi pesimistickí, pokiaľ ide o nasledujúcich dvanásť mesiacov. Znepokojujúce je, že úverové riziko naďalej predstavuje problém: počet platobných neschopností podnikov stúpa od roku 2022, pričom v období január – apríl 2026 došlo k ďalšiemu medziročnému nárastu o 7 %. Kľúčové úrokové sadzby v eurozóne už ECB zvýšila a ďalšie zvýšenia sú možné, ak by vojna v Iráne viedla k pretrvávajúcim cenovým tlakom. Rovnako problematické je, že najnovší prieskum ECB o úveroch bánk, zverejnený v júli 2026, ukazuje, že komerčné banky sprísnili prístup podnikov k úverom už štyri po sebe idúce štvrťroky. S odvolaním sa na rastúce geopolitické riziká a riziká platobnej neschopnosti banky očakávajú aj ďalšie sprísňovanie podmienok v druhej polovici roku 2026, čo nemeckým podnikom spôsobí ďalšie problémy s refinancovaním.

Prebytok bežného účtu krajiny je do veľkej miery poháňaný obchodom s tovarom. Kým vývoz do eurozóny stále rastie, dodávky do Číny a USA (dvoch najdôležitejších vývozných trhov) už dlhší čas klesajú. Po poklese o približne 10 % v roku 2025 sú údaje za január až máj 2026 tiež nepriaznivé: vývoz do USA klesol medziročne o 7,0 % a vývoz do Číny o 13,0 %. Zároveň rast dovozu zostáva silný a v prvých piatich mesiacoch roku 2026 predstihol rast vývozu (3,7 % oproti 3,0 %). V dôsledku klesajúcej konkurencieschopnosti Nemecka, novo zavedených obchodných bariér v USA a vyšších nákladov na dovoz energie sa predpokladá, že stále značný prebytok bežného účtu Nemecka v rokoch 2026–2027 klesne, a to na 3,2 % v roku 2027 (v roku 2024 to bolo 5,8 %).

Vláda je čoraz menej obľúbená

Po predčasných voľbách vo februári 2025 a vytvorení novej koaličnej vlády medzi stredopravou CDU/CSU pod vedením kancelára Friedricha Merza a stredoľavými sociálnymi demokratmi (SPD) pod vedením vicekancelára a ministra financií Larsa Klingbeila v máji 2025 podpora oboch partnerov zo strany verejnosti neustále klesá. Miera popularity Merza klesla na približne 20 %, čo je najnižšia hodnota, aká kedy bola zaznamenaná u ktoréhokoľvek nemeckého kancelára, a podpora oboch strán klesla na 22 % (CDU/CSU) resp. 12 % (SPD). Najväčším víťazom je krajne pravicová AfD: na federálnej úrovni dosahuje v prieskumoch verejnej mienky v súčasnosti okolo 28 %, čo by z nej urobilo najväčšiu stranu v Bundestagu, dolnej komore parlamentu. AfD by mala dosiahnuť veľmi dobré výsledky v troch nadchádzajúcich krajinských voľbách vo východnom Nemecku tento jeseň. V spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko by mohla v septembrových voľbách získať absolútnu väčšinu (v prieskumoch má momentálne 42 %) a zostaviť svoju prvú krajinskú vládu. Takýto výsledok by ďalej destabilizoval federálnu vládu, čo by mohlo vyvolať boj o vedenie v CDU/CSU a viesť k výzvam zo strany stredopravých politikov, aby sa upustilo od súčasnej „politiky ochranného múru“, ktorá zakazuje spoluprácu s AfD. Tlak na kancelára Merza sa už v júli stupňoval v dôsledku neúspešnej rekonštrukcie vlády, ktorá odcudzila veľkú časť jeho vlastnej poslaneckej frakcie.

Okrem toho sa vláda dohodla na zavedení významných (hoci stále nedostatočných) reforiem sociálneho zabezpečenia. Komisie zložené z odborníkov navrhli v polovici roka 2026 zmeny v dôchodkovom a zdravotnom systéme a kabinet dal najavo, že s týmito návrhmi súhlasí. Začiatkom tohto roka sa tiež sprísnili podmienky na získanie podpory v nezamestnanosti (čo bolo kľúčovou témou volebnej kampane CDU/CSU), avšak úspory nákladov nie sú také výrazné, ako sa pôvodne očakávalo. Návrhy reforiem však čelia vážnym rizikám pri schvaľovaní v parlamente. Dôchodková reforma predpokladá zvýšenie veku odchodu do dôchodku, ako aj zvýšenie príspevkov zo strany zamestnávateľov aj zamestnancov. Tieto opatrenia budú u voličov nepopulárne v čase, keď vláda už teraz trpí nepriaznivými výsledkami prieskumov verejnej mienky. Zároveň má takzvaná veľká koalícia (keďže zahŕňa dve kedysi dominantné politické sily povojnového Nemecka) v parlamente len 12-miestnu väčšinu. Takáto krehká väčšina neumožňuje príliš veľa nesúhlasiacich v vládnych laviciach.

Platobné a inkasné postupy

Táto časť je cenným nástrojom pre finančných pracovníkov a úverových manažérov podnikov. Poskytuje informácie o platbách a postupoch vymáhania pohľadávok používaných v krajine.

Platba

Bankový prevod (Überweisung) zostáva najbežnejším spôsobom platby. Všetky popredné nemecké banky sú pripojené k sieti SWIFT, čo im umožňuje poskytovať rýchle a efektívne služby prevodu finančných prostriedkov. Systém SEPA Direct Debit Core a SEPA Direct Debit B2B sú najnovšie formy inkasného konania.

Zmenky a šeky sa v Nemecku ako platobné nástroje nepoužívajú príliš často. Pre Nemcov znamená zmenka kritickú finančnú situáciu alebo nedôveru voči dodávateľovi. Šeky sa nepovažujú za platbu ako takú, ale za „pokus o platbu“: keďže nemecké právo neuznáva princíp certifikovaných šekov, vystaviteľ môže platbu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu zrušiť. Okrem toho môžu banky odmietnuť platby, ak na účte vystaviteľa nie sú dostatočné finančné prostriedky. Neuhradené šeky sú pomerne bežné. Všeobecne platí, že zmenky a šeky sa nepovažujú za účinné platobné prostriedky, hoci oprávňujú veriteľov využiť „zrýchlené“ konanie na vymáhanie pohľadávok v prípade neplatenia.

Vymáhanie pohľadávok

Mimosúdna fáza

Mimosúdne vymáhanie je kľúčovým krokom k úspešnému riadeniu vymáhania pohľadávok. Proces vymáhania sa spravidla začína zaslaním poslednej výzvy na zaplatenie dlžníkovi prostredníctvom bežnej alebo doporučenej pošty, čím sa dlžníkovi pripomenú jeho platobné povinnosti.

Podľa zákona o urýchlení splatných platieb (Gesetz zur Beschleunigung fälliger Zahlungen) sa dlžník považuje za v omeškaní, ak dlh zostane nesplatený do 30 dní od dátumu splatnosti a po doručení faktúry alebo rovnocennej výzvy na zaplatenie, pokiaľ sa strany v kúpnej zmluve nedohodli na inej lehote splatnosti. Okrem toho je dlžník po uplynutí tejto lehoty povinný uhradiť úroky z omeškania a poplatky za upomienky.

Vymáhanie pohľadávok je v Nemecku odporúčanou a bežnou praxou.

Súdne konanie

Zrýchlené konanie

Ak je pohľadávka nesporná, veriteľ môže požiadať o vydanie platobného príkazu (Mahnbescheid) prostredníctvom zjednodušeného a nákladovo efektívneho konania. Veriteľ opíše podrobnosti svojej pohľadávky a následne môže pomerne rýchlo získať exekučný titul prostredníctvom online upomienkovej služby (Mahnportal), priamych rozhraní alebo (len pre súkromné osoby) vopred vytlačených formulárov. Takéto automatizované a centralizované (pre každú spolkovejšiu krajinu) postupy sú k dispozícii v celom Nemecku.

Tento typ konania patrí do pôsobnosti miestneho súdu (Amtsgericht) v regióne, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo sídlo podniku. Pre zahraničných veriteľov je príslušným súdom Amtsgericht Wedding (v Berlíne). Právne zastúpenie nie je povinné.

Dlžníkovi sa po doručení oznámenia poskytuje dvojtýždňová lehota na splatenie pohľadávky alebo na podanie námietky proti platobnému príkazu (Widerspruch). Ak dlžník v tejto lehote nevznesie námietku, veriteľ môže požiadať o vydanie exekučného titulu (Vollstreckungsbescheid).

Bežné konanie

V rámci bežného konania môže súd nariadiť stranám alebo ich právnym zástupcom, aby odôvodnili svoj nárok, o ktorom potom rozhoduje výlučne súd. Každá strana sporu je tiež povinná v stanovenej lehote predložiť písomné podanie, v ktorom uvedie svoje očakávania.

Po riadnom preskúmaní nároku sa koná verejné pojednávanie, na ktorom súd vynesie odôvodnený rozsudok (begründetes Urteil).

Strana, ktorá prehrala spor, zvyčajne znáša všetky súdne náklady vrátane odmeny advokáta víťaznej strany v rozsahu, v akom sú tieto odmeny v súlade s úradným sadzobníkom odmien (Rechtanwaltsvergütungsgesetz, RVG). V prípade čiastočného úspechu znáša každá strana odmeny a výdavky pomerne podľa podielu na úspechu. Bežné konanie môže trvať od troch mesiacov do jedného roka, zatiaľ čo konania pred Spolkovým najvyšším súdom môžu trvať až šesť rokov.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno podať odvolanie (Berufung), ak hodnota predmetu sporu presahuje 600 €. Odvolanie prijme súd prvého stupňa aj v prípade, ak sa vec týka zásadnej otázky alebo si vyžaduje revíziu práva s cieľom zabezpečiť „jednotnú judikatúru“.

0

Vymáhanie súdneho rozhodnutia

Vymáhanie sa môže začať hneď po vynesení právoplatného rozsudku. Ak dlžníci nedodržia rozsudok, môžu im byť zrušené bankové účty a/alebo miestny exekútor môže pristúpiť k zabaveniu a predaju ich majetku.

V prípade zahraničných rozsudkov potrebuje veriteľ na získanie exekvátora notársky overený nemecký preklad rozhodnutia, ktorý musí byť tiež uznaný, exekučný titul k tomuto rozsudku a exekučnú doložku. Rozsudky súdov členských štátov EÚ sa uznávajú bez ďalšieho konania – pokiaľ sa neuplatňujú určité obmedzenia vyplývajúce z európskeho práva.

Insolvenčné konania

MIMOSÚDNE KONANIA

Dlžníci sa môžu pokúsiť o renegociáciu svojich dlhov so svojimi veriteľmi, čo pomáha chrániť dlžníkov pred žiadosťami o predčasnú splátku. Tento postup je však v záujme veriteľov, keďže môže byť rýchlejší a zvyčajne je menej nákladný ako formálne konkurzné konanie.

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Na základe návrhu podaného na konkurzný súd z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nadmerného zadlženia môže súd otvoriť predbežné konkurzné konanie, v rámci ktorého vymenuje predbežného správcu s cieľom preskúmať možnosti reštrukturalizácie spoločnosti. Ak správca túto reštrukturalizáciu schváli, následne začne formálne konanie a vymenuje správcu, ktorý bude zodpovedný za pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka pri zachovaní jeho majetku.

LIKVIDÁCIA

Likvidácia môže byť začatá na žiadosť dlžníka alebo veriteľa za predpokladu, že dlžník nie je schopný uhradiť svoje dlhy v lehote splatnosti. Po uznaní likvidácie rozhodnutím a po vyškrtnutí spoločnosti z registra musia veritelia podať svoje pohľadávky likvidačnému správcovi do troch mesiacov od uverejnenia.

VÝHRADA VLASTNÍCTVA

Ide o písomnú doložku v zmluve, podľa ktorej si dodávateľ ponechá vlastníctvo k dodanému tovaru, kým kupujúci neuhradí celú kúpnu cenu. Existujú tri verzie tohto zadržania:

jednoduchá výhrada: dodávateľ si ponechá vlastníctvo k dodanému tovaru, kým kupujúci neuhradí celú sumu;

rozšírené zadržanie: zadržanie sa rozširuje na ďalší predaj následného tovaru; kupujúci postúpi pôvodnému dodávateľovi pohľadávky vzniknuté z ďalšieho predaja tretej strane;

rozšírené zadržanie: zadržanie sa rozširuje na tovar spracovaný na nový výrobok a pôvodný dodávateľ zostáva vlastníkom alebo spoluvlastníkom do výšky hodnoty svojej dodávky.

Posledná aktualizácia: august 2026