Nemecko

Opatrné náznaky oživenia vďaka verejným investíciám

Veľká zmena nastala v roku 2025. Po federálnych voľbách vo februári Spolkový snem revidoval ústavnú dlhovú brzdu, čím umožnil, aby výdavky na obranu a bezpečnosť presahujúce 1 % HDP boli vyňaté z jej pravidiel. Okrem toho bol vytvorený špeciálny investičný fond vo výške 500 miliárd EUR na podporu infraštruktúry a ochrany klímy. Z tejto sumy je 100 miliárd EUR vyčlenených pre spolkové krajiny (Bundesländer). Fond má fungovať počas 12 rokov. Tieto opatrenia znamenajú významný odklon od tradične prísneho a disciplinovaného fiškálneho prístupu Nemecka. S cieľom ďalej podporiť podniky zaviedol Spolkový snem takzvaný „Investment Booster“. Ten umožňuje spoločnostiam uplatňovať pri investíciách do strojov a zariadení odpisovú sadzbu 30 % ročne počas troch rokov namiesto štandardnej lineárnej metódy. Z urýchleného odpisovania budú mať prospech aj elektrické vozidlá používané na komerčné účely. Od roku 2028 sa majú sadzby dane z príjmov právnických osôb znižovať o jeden percentuálny bod ročne zo súčasných 15 %, až kým v roku 2032 nedosiahnu trvalú sadzbu 10 %. Okrem toho nová vláda plánuje od januára 2026 trvalo znížiť dane z elektrickej energie pre výrobné a poľnohospodárske podniky a znížiť poplatky za pripojenie k distribučnej sieti. Hoci tieto opatrenia už od februára 2025 výrazne zlepšili podnikateľskú dôveru – aj keď z veľmi nízkej úrovne –, v polovici roka 2025 sa to ešte neprejavilo v širšom hospodárskom oživení. Skutočný hospodársky rast, ktorý by znamenal odklon od miernej recesie posledných rokov, sa do roku 2026 pravdepodobne neuskutoční. V obrannom sektore už existujúce spoločnosti pracujú na plnú kapacitu, čo znamená, že dodatočné obstarávanie bude trvať nejaký čas. Chýba tiež personál na riadenie tohto rozmachu. Pokiaľ ide o infraštruktúru, nové stavebné projekty zvyčajne vyžadujú niekoľko štvrťrokov alebo dokonca rokov plánovania, kým môžu mať hmatateľný vplyv. Krátkodobé oživenie ekonomiky by preto malo vychádzať hlavne z vyšších investícií podnikov, ktoré boli v posledných niekoľkých štvrťrokoch pozastavené kvôli zvýšenej neistote v plánovaní a ktoré budú pravdepodobne podporené daňovými odpočtami a vyhliadkami na štátne investície.

Súkromná spotreba (52 % HDP) by sa mala v druhej polovici roku 2025 opatrne oživiť, k jej skutočnému nárastu by však malo dôjsť hlavne v roku 2026. Reálne mzdy rastú od 3. štvrťroka 2023 a pomohli kompenzovať straty kúpnej sily spôsobené krízou cien energie, ku ktorej došlo v rokoch 2021 až 2023. V roku 2025 sa tempo rastu reálnych miezd v prvej polovici roka vrátilo na bežnú úroveň okolo 1,5 %, čo je veľmi podobné tempu z obdobia pred pandémiou, čo odzrkadľuje, že inflácia a mzdové trendy spomaľujú synchronizovane. Okrem toho miera úspor výrazne klesla z vrcholu 11,8 % disponibilného príjmu v 3. štvrťroku 2024 na 10,4 % v 1. štvrťroku 2025, čo opäť zodpovedá úrovni spred pandémie. Mierne oživenie súkromnej spotreby by malo sprevádzať opatrné zotavenie v stavebníctve, a to vďaka priaznivejšej finančnej situácii v porovnaní s poslednými rokmi. Do polovice roka 2025 ECB znížila svoju úrokovú sadzbu na vklady o 25 bázických bodov na každom zasadnutí od júna 2024, čím sa sadzba v júni 2025 znížila zo 4,0 % na 2,0 %, čo sa považuje za neutrálnu úroveň. Vzhľadom na nízku úroveň hospodárskeho rastu v eurozóne v kombinácii so skutočnosťou, že inflácia sa blíži k 2 % cieľu, sa v roku 2025 očakávajú ďalšie dve zníženia sadzby o 25 bázických bodov. V dlhodobejšom horizonte by mala ECB úrokovú sadzbu ponechať nezmenenú, avšak v roku 2026 sú možné ďalšie dve zníženia. Nižšia úroveň úrokových sadzieb by mala prospieť aj podnikovým investíciám, a to okrem daňových odpočtov a nižších nákladov na energiu, najmä v roku 2026. Zahraničný obchod však zatiaľ zostane veľkou neznámou pre roky 2025–2026. Hoci medzi USA a EÚ existuje prvá dohoda o budúcich clách vo výške 15 % na výrobky z EÚ v USA, stále existuje veľa neistôt ohľadom podrobností a implementácie. USA sú najväčším exportným partnerom Nemecka, na ktoré pripadá 10 % celkového vývozu tovaru, a táto situácia by mohla mať významný negatívny dopad, najmä ak budú negatívne ovplyvnení aj ďalší poprední obchodní partneri Nemecka, ako sú Čína, Holandsko a Francúzsko, a prejaví sa u nich nižší dopyt po nemeckých výrobkoch.

Fiškálna politika urobila obrat o 180 stupňov

Po rokoch fiškálnej zdržanlivosti sa v nemeckej spoločnosti vytvoril nový konsenzus: zadlžovanie sa teraz považuje za prijateľné, pokiaľ je zamerané na investície orientované na budúcnosť. V súlade s tým federálny rozpočet na rok 2025 počíta s rekordnými investíciami v celkovej výške 115 miliárd EUR, čo predstavuje nárast o 55 % v porovnaní s rokom 2024. Tieto prostriedky sú určené predovšetkým na železničnú infraštruktúru, vzdelávacie a detské zariadenia, projekty v oblasti bývania, digitalizáciu a – v rámci nového strategického rámca – na ochranu klímy a obranu. Očakáva sa, že väčšina zvýšených výdavkov sa začne realizovať v poslednom štvrťroku roku 2025. V roku 2026 by mala úroveň investícií podľa prognóz ďalej rásť, pričom výdavky na infraštruktúru a v oblasti klímy by mali medziročne vzrásť o 56 %. Očakáva sa tiež, že nemecké ozbrojené sily zvýšia svoje výdavky. Tie sa zvýšili z 1,9 % HDP v roku 2024 na 2,4 % v roku 2025 (vrátane dôchodkov) a do roku 2029 by mali postupne vzrásť na 3,5 %. Hoci vláda ohlásila úsporné opatrenia (zamerané najmä na verejnú správu), zďaleka nestačia na kompenzovanie zvýšených finančných potrieb. V dôsledku toho sa očakáva, že deficit federálneho rozpočtu do roku 2026 prekročí 3 % hranicu a úroveň verejného dlhu opäť vzrastie. Neočakáva sa však začatie deficitného konania zo strany EÚ. Predpokladá sa, že Európska únia udelí výnimky, najmä v prípade výdavkov súvisiacich s obranou.

Prebytok bežného účtu Nemecka je do veľkej miery poháňaný obchodom s tovarom. Budúci vývoj tohto salda zostáva neistý a bude vo veľkej miere závisieť od reakcie amerických dovozcov na nové clá USA na výrobky z EÚ, ako aj od možných konkurenčných vplyvov iných krajín v súvislosti s obchodom s USA. Všeobecne by sa prebytok obchodu s tovarom mal ustáliť na o niečo nižšej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch.

Malá veľká koalícia verzus silná opozícia

V Nemecku sa vo februári 2025 konali predčasné voľby po tom, čo sa bývalá „svetelná“ koalícia pozostávajúca zo sociálnodemokratickej SPD, environmentalistických Zelených a liberálnej FDP rozpadla v dôsledku sporu o federálny rozpočet na rok 2025. Kresťanskodemokratická CDU-CSU získala 28,5 % hlasov a stala sa najsilnejšou stranou, keď v porovnaní s voľbami v roku 2021 posilnila o 4,4 percentuálneho bodu. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa s 20,8 % stala druhou najsilnejšou silou v dolnej komore parlamentu, čo predstavuje jej historicky najlepší výsledok. Tieto zisky išli z veľkej časti na úkor bývalých vládnych strán: SPD získala 16,4 % (pokles o 9,3 percentuálnych bodov), čo je najhorší výsledok v jej 162-ročnej histórii, Zelení 11,6 % (-3,1 percentuálnych bodov) a FDP len 4,3 % (-7,1 percentuálnych bodov). Posledná menovaná strana neprekročila 5-percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu a v dôsledku toho prišla o svoje kreslá. Podobný osud postihol aj ľavicovo-konzervatívnu stranu BSW, ktorej sa takisto nepodarilo zabezpečiť zastúpenie. Naopak, Strana ľavice si posilnila podporu a dosiahla 8,8 %. Pred rozpustením odchádzajúceho Spolkového snemu a zvolaním nového sa predsedovi CDU a budúcemu kancelárovi Friedrichovi Merzovi podarilo presvedčiť SPD a Zelených, aby sa spolu s CDU/CSU podieľali na zmene nemeckej ústavy. Na pozadí pretrvávajúcej vojny na Ukrajine bola upravená dlhová brzda tak, aby bolo možné vylúčiť výdavky na obranu a bezpečnosť, a to až do výšky 1 % HDP. Okrem toho bol zriadený špeciálny fond na infraštruktúru a ochranu klímy. Zmena ústavy si vyžaduje dvojtretinovú parlamentnú väčšinu, čo bolo v odchádzajúcom Bundestagu ešte dosiahnuteľné. V novozvolenom parlamente sa však nadstranícka spolupráca stala náročnejšou. Nová vláda znamená návrat k „veľkej koalícii“ medzi CDU/CSU a SPD, hoci disponuje len relatívne tesnou väčšinou 52 % kresiel. Opozíciu vedie AfD, ktorá disponuje 24 % kresiel, Strana zelených s 13 % a Strana ľavice s 10 %, čo im dáva dostatočný vplyv na blokovanie ďalších rozsiahlych iniciatív. CDU/CSU sa zaviazala, že nebude spolupracovať ani s AfD, ani so Stranou ľavice, čo znemožňuje ďalšie ústavné reformy. V súčasnej situácii sa nová vláda javí ako relatívne stabilná a ďalšie federálne voľby sú naplánované až na rok 2029.

Platba

Bankový prevod (Überweisung) zostáva najbežnejším spôsobom platby. Všetky popredné nemecké banky sú pripojené k sieti SWIFT, čo im umožňuje poskytovať rýchlu a efektívnu službu prevodu finančných prostriedkov. Systém SEPA Direct Debit Core Scheme a SEPA Direct Debit B2B sú najnovšie formy inkasa.

Zmenky a šeky sa v Nemecku ako platobné nástroje nepoužívajú príliš často. Pre Nemcov znamená zmenka kritickú finančnú situáciu alebo nedôveru voči dodávateľovi. Šeky sa nepovažujú za platbu ako takú, ale za „pokus o platbu“: keďže nemecké právo neuznáva princíp certifikovaných šekov, vystaviteľ môže platbu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu zrušiť. Okrem toho môžu banky odmietnuť platby, ak na účte vystaviteľa nie sú dostatočné finančné prostriedky. Neuhradené šeky sú pomerne bežné. Zásadne sa zmenky a šeky nepovažujú za účinné platobné nástroje, hoci v prípade neuhradenia oprávňujú veriteľov využiť „zrýchlené“ konanie na vymáhanie pohľadávok.

Vymáhanie pohľadávok

Mimosúdna fáza

Mimosúdne vymáhanie je kľúčovým krokom k úspešnému riadeniu vymáhania pohľadávok. Proces vymáhania sa zvyčajne začína zaslaním poslednej výzvy na zaplatenie dlžníkovi bežnou alebo doporučenou poštou, v ktorej sa dlžníkovi pripomína jeho platobná povinnosť.

Podľa zákona o urýchlení splatných platieb (Gesetz zur Beschleunigung fälliger Zahlungen) sa dlžník považuje za v omeškaní, ak dlh zostane nesplatený do 30 dní od dátumu splatnosti a po doručení faktúry alebo rovnocennej výzvy na zaplatenie, pokiaľ sa strany v kúpnej zmluve nedohodli na inej lehote splatnosti. Okrem toho je dlžník po uplynutí tejto lehoty povinný uhradiť úroky z omeškania a poplatky za upomienky.

Vymáhanie pohľadávok je v Nemecku odporúčanou a bežnou praxou.

Súdne konanie

Zrýchlené konanie

Ak je pohľadávka nesporná, veriteľ môže požiadať o vydanie príkazu na zaplatenie (Mahnbescheid) prostredníctvom zjednodušeného a nákladovo efektívneho konania. Veriteľ opíše podrobnosti svojej pohľadávky a následne môže pomerne rýchlo získať exekučný titul prostredníctvom online upomienkovej služby (Mahnportal), priamych rozhraní alebo (len pre súkromné osoby) vopred vytlačených formulárov. Takéto automatizované a centralizované (pre každý spolkový štát) postupy sú k dispozícii v celom Nemecku.

Tento typ konania patrí do pôsobnosti miestneho súdu (Amtsgericht) pre región, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo sídlo podniku. Pre zahraničných veriteľov je príslušným súdom Amtsgericht Wedding (v Berlíne). Právne zastúpenie nie je povinné.

Dlžníkovi sa po doručení oznámenia poskytuje dvojtýždňová lehota na zaplatenie pohľadávok alebo na podanie námietky proti platobnému príkazu (Widerspruch). Ak dlžník v tejto lehote nevznesie námietku, veriteľ môže požiadať o vydanie exekučného titulu (Vollstreckungsbescheid).

Bežné konanie

V rámci bežného konania môže súd nariadiť stranám alebo ich právnym zástupcom, aby odôvodnili svoj nárok, ktorý je potom oprávnený posúdiť výlučne súd. Každá strana sporu je tiež povinná v stanovenej lehote predložiť písomné podanie, v ktorom uvedie svoje očakávania.

Po riadnom preskúmaní nároku sa koná verejné pojednávanie, na ktorom súd vynesie odôvodnený rozsudok (begründetes Urteil).

Strana, ktorá prehrala spor, zvyčajne znáša všetky súdne náklady, vrátane odmeny advokáta víťaznej strany v rozsahu, v akom sú tieto odmeny v súlade s úradným sadzobníkom odmien (Rechtanwaltsvergütungsgesetz, RVG). V prípade čiastočného úspechu znáša každá strana poplatky a výdavky pomerne podľa podielu na úspechu. Bežné konanie môže trvať od troch mesiacov do jedného roka, zatiaľ čo konania pred Spolkovým najvyšším súdom môžu trvať až šesť rokov.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno podať odvolanie (Berufung), ak hodnota sporu presahuje 600 €. Súd prvého stupňa pripustí odvolanie aj v prípade, ak sa vec týka zásadnej otázky alebo si vyžaduje revíziu zákona s cieľom zabezpečiť „jednotnú judikatúru“.

0

Vymáhanie súdneho rozhodnutia

Vymáhanie sa môže začať hneď po vynesení právoplatného rozsudku. Ak dlžníci nesplnia rozsudok, môžu im byť zrušené bankové účty a/alebo miestny exekútor môže pristúpiť k zabaveniu a predaju ich majetku.

V prípade zahraničných rozsudkov potrebuje veriteľ na získanie exekvátora notársky overený nemecký preklad rozhodnutia, ktorý musí byť tiež uznaný, exekučný titul k tomuto rozsudku a exekučnú doložku. Rozsudky súdov členských štátov EÚ sa uznávajú bez ďalšieho konania – pokiaľ sa neuplatňujú určité obmedzenia vyplývajúce z európskeho práva.

Insolvenčné konania

MIMOSÚDNE KONANIA

Dlžníci sa môžu pokúsiť o renegociáciu svojich dlhov so svojimi veriteľmi, čo pomáha chrániť dlžníkov pred žiadosťami o predčasnú splátku. Tento postup je však v záujme veriteľov, keďže môže byť rýchlejší a zvyčajne je menej nákladný ako formálne konkurzné konanie.

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Na základe návrhu podaného na konkurzný súd z dôvodu nelikvidity alebo nadmerného zadlženia môže súd otvoriť predbežné konkurzné konanie, v rámci ktorého vymenuje predbežného správcu s cieľom preskúmať možnosti reštrukturalizácie spoločnosti. Ak správca túto reštrukturalizáciu schváli, následne začne formálne konanie a vymenuje správcu, ktorý bude zodpovedný za pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka pri zachovaní jeho majetku.

LIKVIDÁCIA

Likvidácia môže byť začatá na žiadosť dlžníka alebo veriteľa za predpokladu, že dlžník nie je schopný uhradiť svoje dlhy v lehote splatnosti. Po uznaní likvidácie rozhodnutím a po vyškrtnutí spoločnosti z registra musia veritelia uplatniť svoje pohľadávky u likvidačného správcu do troch mesiacov od uverejnenia.

VÝHRADA VLASTNÍCTVA

Ide o písomnú doložku v zmluve, na základe ktorej si dodávateľ ponechá vlastníctvo k dodanému tovaru, kým kupujúci neuhradí celú kúpnu cenu. Existujú tri verzie tohto výhradného vlastníctva:

jednoduchá výhrada: dodávateľ si ponechá vlastníctvo k dodanému tovaru, kým kupujúci neuhradí celú sumu;

rozšírené zadržanie: zadržanie sa rozširuje na ďalší predaj následného tovaru; kupujúci postúpi pôvodnému dodávateľovi pohľadávky vzniknuté z ďalšieho predaja tretej strane;

rozšírené zadržanie: zadržanie sa vzťahuje aj na tovar spracovaný na nový výrobok a pôvodný dodávateľ zostáva vlastníkom alebo spoluvlastníkom do výšky hodnoty svojej dodávky.

Posledná aktualizácia: júl 2025