Fiškálne výdavky podporujú rast v rokoch 2026–2027
Nemecko patrí v súčasnosti medzi najpomalšie rastúce rozvinuté ekonomiky, pričom reálny HDP sa od konca roka 2019 takmer vôbec nezvýšil. Obchodný model krajiny zameraný na export, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na strojársky, automobilový a chemický priemysel, je už dlhší čas pod tlakom. Bohužiaľ, vyššie ceny energie, zavedenie amerických ciel a vzostup Číny ako konkurenta na globálnych trhoch ešte viac zaťažujú domáce hospodárstvo. Po poklese v roku 2023 a stagnácii v roku 2024 sa rast konečne vrátil v roku 2025, keď reálny HDP vzrástol o stále slabých 0,2 %. Pozitívne je, že v roku 2026 je stále pravdepodobné ďalšie zrýchlenie, hoci konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny energie a chemikálií predstavujú určité prekážky. Pre rok 2027 predpokladáme, že nemecká ekonomika prejde na vyššiu rýchlosť. Na rozdiel od predchádzajúcich fáz oživenia nebude tento rast poháňaný prevažne súkromným sektorom, keďže spotreba domácností aj investície podnikov by mali zostať nevýrazné, pričom aj čistý vývoz bude naďalej sklamaním.
Naopak, vláda v roku 2025 zriadila dlhovo financovaný Špeciálny fond pre infraštruktúru a klimatickú neutralitu (SFIC), ktorý bude mať stimulačný účinok na vládne výdavky, najmä na verejné investície. Značný rozpočet fondu vo výške 500 miliárd eur (približne 11 % súčasného HDP) sa minie v priebehu nasledujúceho desaťročia, pričom po 100 miliárd eur je vyčlenených pre spolkové krajiny (regióny) a pre fond pre klímu a transformáciu. Zostávajúcich 300 miliárd eur pridelí federálna vláda. Čerpanie prostriedkov však zatiaľ zaostáva za harmonogramom, čím sa znižuje potenciálny vplyv na rast. Najnovšia správa o pokroku založená na údajoch z júna 2026 poskytuje zmiešaný obraz. Na úrovni spolkových krajín bolo do polovice roka 2026 na projekty pridelených 9,6 % rozpočtu (čo zodpovedá 9,6 miliardy eur), avšak skutočne bolo vyplatených len 0,5 %. Na federálnej úrovni sú výsledky oveľa lepšie: v roku 2025 sa vláde podarilo minúť 14,0 miliárd eur (čo zodpovedá 74,0 % prideleného rozpočtu vo výške 18,9 miliárd eur). V období od januára do júna 2026 bolo vyplatených 15,1 miliardy eur, čo predstavuje približne 38 % tohtoročného rozpočtu vo výške 39,7 miliardy eur. Medzi jednotlivými projektmi však existujú značné rozdiely. Zatiaľ čo investície do nemocníc už v roku 2026 vyčerpali 100 % prideleného rozpočtu (6 miliárd eur) a športové zariadenia využili približne 60 % prostriedkov pridelených na rok 2026 (500 miliónov z 836 miliónov eur), v iných oblastiach vyzerá situácia oveľa horšie. V oblasti energetickej infraštruktúry, výskumu a vývoja a digitalizácie sa miera čerpania prostriedkov v súčasnosti pohybuje v nízkych dvojciferných hodnotách. Medzitým dopravná infraštruktúra, ktorá tento rok získa leví podiel z financovania SFIC, do konca júna 2026 čerpala približne tretinu svojho rozpočtu vo výške 22 miliárd eur. Celkovo by mali verejné investície v Nemecku v tomto roku vzrásť na približne 129 miliárd eur, čo predstavuje nárast oproti 75 miliardám eur v roku 2024. Kým stavebníctvo a súvisiace odvetvia budú ťažiť zo zvýšených výdavkov na infraštruktúru a budovy, aj zbrojársky priemysel bude v rokoch 2026–2027 naďalej zaznamenávať vyšší dopyt. Špeciálny fond na opätovné vyzbrojenie (zriadený predchádzajúcou vládou po invázii na Ukrajinu v roku 2022, vo výške 100 miliárd eur) sa do konca roku 2027 vyčerpá, súčasná vláda však vylúčila vojenské výdavky z ústavou zakotvenej dlhovej brzdy. V dôsledku toho sa predpokladá, že rozpočet na obranu v roku 2029 dosiahne 152 miliárd eur, čo je trojnásobok hodnoty z roku 2023 a zodpovedá 3,5 % HDP (v súčasnosti 2,4 %). Vzhľadom na obrovské problémy s kapacitou v nemeckom zbrojárskom priemysle budú niektoré z dodatočných objednávok nevyhnutne zadávané zahraničným dodávateľom, čo podporí rast tohto odvetvia aj v zahraničí.
Celkovo by nemecký balík fiškálnych stimulov mal v rokoch 2026 a 2027 prispieť k rastu o 0,4 percentuálneho bodu v každom z týchto rokov, bude to však na úkor vyšších rozpočtových deficitov a zvýšeného verejného dlhu. K tomu dochádza v čase, keď výnos nemeckých 10-ročných štátnych dlhopisov už stúpol na 3,2 %, čo je najvyššia hodnota od roku 2011. V dôsledku fiškálnych deficitov na úrovni približne 4 % HDP v rokoch 2026 aj 2027 a nevýrazného hospodárskeho rastu sa predpokladá, že pomer nemeckého verejného dlhu k HDP vzrastie z približne 62 % v roku 2024 na takmer 68 % na konci roka 2027. V európskom porovnaní je to stále solídny výsledok (priemer eurozóny dosiahol v 2. štvrťroku 2026 úroveň 89 %), signalizuje to však odklon od tradične prísneho a disciplinovaného fiškálneho prístupu krajiny. Vytvára to tiež strednodobé riziká v prípade, že by bol rozpočet SFIC zneužitý na vládne dotácie namiesto toho, aby bol použitý na verejné investície.
Súkromný sektor naďalej vykazuje slabé výsledky
Problémom je, že bez fiškálnych stimulov by nemeckému hospodárstvu hrozila opätovná stagnácia, keďže domácnosti aj podniky sú pesimistické, čo sa týka nasledujúcich štvrťrokov. Vypuknutie vojny s Iránom v marci 2026 a následný rast cien energie negatívne ovplyvnili spotrebiteľskú dôveru. Index spotrebiteľského sentimentu GfK klesol v máji na trojročné minimum -33,1 bodu a odvtedy sa zotavil len nepatrne. Očakávania týkajúce sa ekonomiky aj príjmov klesli z veľmi solídnych hodnôt +10,1 a +15,2 v júli 2025 na -6,3, resp. -14,5 o rok neskôr. Subindex „ochoty nakupovať“ sa tiež nachádza hlboko v zápornom teritóriu. To v spojení s vyššou infláciou, než sa pôvodne predpokladalo (čo vedie k stagnácii reálnych miezd), a zvýšenou neistotou zamestnania bude potláčať dopyt domácností vo zvyšku roka 2026 a v prvých štvrťrokoch roka 2027. Vzhľadom na význam súkromnej spotreby (ktorá v roku 2025 predstavovala viac ako 53 % HDP) to neveští nič dobré pre vyhliadky rastu v sledovanom období.
Medzitým sa na strane podnikov index podnikateľského prostredia Ifo vrátil k rastovému trendu, pričom v období od mája do júla zaznamenal tri po sebe idúce zlepšenia. Ukazovateľ však naďalej zostáva v záporných hodnotách vo všetkých sledovaných sektoroch a najmä maloobchodníci sú veľmi pesimistickí, pokiaľ ide o nasledujúcich dvanásť mesiacov. Znepokojujúce je, že úverové riziko naďalej predstavuje problém: počet platobných neschopností podnikov stúpa od roku 2022, pričom v období január – apríl 2026 došlo k ďalšiemu medziročnému nárastu o 7 %. Kľúčové úrokové sadzby v eurozóne už ECB zvýšila a ďalšie zvýšenia sú možné, ak by vojna v Iráne viedla k pretrvávajúcim cenovým tlakom. Rovnako problematické je, že najnovší prieskum ECB o úveroch bánk, zverejnený v júli 2026, ukazuje, že komerčné banky sprísnili prístup podnikov k úverom už štyri po sebe idúce štvrťroky. S odvolaním sa na rastúce geopolitické riziká a riziká platobnej neschopnosti banky očakávajú aj ďalšie sprísňovanie podmienok v druhej polovici roku 2026, čo nemeckým podnikom spôsobí ďalšie problémy s refinancovaním.
Prebytok bežného účtu krajiny je do veľkej miery poháňaný obchodom s tovarom. Kým vývoz do eurozóny stále rastie, dodávky do Číny a USA (dvoch najdôležitejších vývozných trhov) už dlhší čas klesajú. Po poklese o približne 10 % v roku 2025 sú údaje za január až máj 2026 tiež nepriaznivé: vývoz do USA klesol medziročne o 7,0 % a vývoz do Číny o 13,0 %. Zároveň rast dovozu zostáva silný a v prvých piatich mesiacoch roku 2026 predstihol rast vývozu (3,7 % oproti 3,0 %). V dôsledku klesajúcej konkurencieschopnosti Nemecka, novo zavedených obchodných bariér v USA a vyšších nákladov na dovoz energie sa predpokladá, že stále značný prebytok bežného účtu Nemecka v rokoch 2026–2027 klesne, a to na 3,2 % v roku 2027 (v roku 2024 to bolo 5,8 %).
Vláda je čoraz menej obľúbená
Po predčasných voľbách vo februári 2025 a vytvorení novej koaličnej vlády medzi stredopravou CDU/CSU pod vedením kancelára Friedricha Merza a stredoľavými sociálnymi demokratmi (SPD) pod vedením vicekancelára a ministra financií Larsa Klingbeila v máji 2025 podpora oboch partnerov zo strany verejnosti neustále klesá. Miera popularity Merza klesla na približne 20 %, čo je najnižšia hodnota, aká kedy bola zaznamenaná u ktoréhokoľvek nemeckého kancelára, a podpora oboch strán klesla na 22 % (CDU/CSU) resp. 12 % (SPD). Najväčším víťazom je krajne pravicová AfD: na federálnej úrovni dosahuje v prieskumoch verejnej mienky v súčasnosti okolo 28 %, čo by z nej urobilo najväčšiu stranu v Bundestagu, dolnej komore parlamentu. AfD by mala dosiahnuť veľmi dobré výsledky v troch nadchádzajúcich krajinských voľbách vo východnom Nemecku tento jeseň. V spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko by mohla v septembrových voľbách získať absolútnu väčšinu (v prieskumoch má momentálne 42 %) a zostaviť svoju prvú krajinskú vládu. Takýto výsledok by ďalej destabilizoval federálnu vládu, čo by mohlo vyvolať boj o vedenie v CDU/CSU a viesť k výzvam zo strany stredopravých politikov, aby sa upustilo od súčasnej „politiky ochranného múru“, ktorá zakazuje spoluprácu s AfD. Tlak na kancelára Merza sa už v júli stupňoval v dôsledku neúspešnej rekonštrukcie vlády, ktorá odcudzila veľkú časť jeho vlastnej poslaneckej frakcie.
Okrem toho sa vláda dohodla na zavedení významných (hoci stále nedostatočných) reforiem sociálneho zabezpečenia. Komisie zložené z odborníkov navrhli v polovici roka 2026 zmeny v dôchodkovom a zdravotnom systéme a kabinet dal najavo, že s týmito návrhmi súhlasí. Začiatkom tohto roka sa tiež sprísnili podmienky na získanie podpory v nezamestnanosti (čo bolo kľúčovou témou volebnej kampane CDU/CSU), avšak úspory nákladov nie sú také výrazné, ako sa pôvodne očakávalo. Návrhy reforiem však čelia vážnym rizikám pri schvaľovaní v parlamente. Dôchodková reforma predpokladá zvýšenie veku odchodu do dôchodku, ako aj zvýšenie príspevkov zo strany zamestnávateľov aj zamestnancov. Tieto opatrenia budú u voličov nepopulárne v čase, keď vláda už teraz trpí nepriaznivými výsledkami prieskumov verejnej mienky. Zároveň má takzvaná veľká koalícia (keďže zahŕňa dve kedysi dominantné politické sily povojnového Nemecka) v parlamente len 12-miestnu väčšinu. Takáto krehká väčšina neumožňuje príliš veľa nesúhlasiacich v vládnych laviciach.

Spojené štáty americké
Francúzsko
Netherlands
Poľsko
Čína
Belgicko
Česko (Česká republika)