Nigéria

Kľúčové obdobie pre ambiciózne reformy prezidenta Tinubu

Rast by mal v roku 2025 zostať silný, a to hlavne vďaka ropnému sektoru, ktorého skutočný vplyv na hospodárstvo ďaleko presahuje jeho priamy príspevok k HDP (5,4 % HDP v roku 2023), keďže sa nezohľadňuje ani krádež uhľovodíkov, ani ich tajná ťažba, ani následné účinky na hospodárstvo ako celok (prílevy zahraničnej meny, rozpočtové príjmy). V júni 2024 však ťažba surovej ropy dosiahla iba 1,28 milióna barelov denne (mbd), čo je výrazne menej ako kvóta 1,5 mbd stanovená organizáciou OPEC na rok 2024 a ako úroveň 2,1 mbd spred pandémie. Od roku 2020 je ťažba ropy brzdovaná kombináciou faktorov, ako sú vandalizmus na pevnine, pirátstvo na mori, starnúca infraštruktúra v spojení s nedostatočnými investíciami v dôsledku oneskoreného prijatia zákona o rope v roku 2021 a odchodu zahraničných spoločností z delty rieky Niger. Prijatie troch ďalších nariadení v roku 2024 by malo vzbudiť dôveru a stimulovať ťažbu v roku 2025. Zahŕňajú daňové stimuly pre plyn, reformu postupov a termínov verejného obstarávania a reformu miestneho obsahu s cieľom regulovať sprostredkovateľské subjekty. V neposlednom rade je pre zlepšenie ťažby ropy kľúčové aj posilnenie bezpečnosti. Hoci je Nigéria vedúcim producentom ropy v Afrike, je zároveň aj významným dovozcom ropných produktov (33 % dovozu v roku 2023). Po rokoch odstávky by mali podľa národnej ropnej spoločnosti (NNPC) v roku 2024 obnoviť prevádzku dve štátne rafinérie. Okrem toho by nový megarafinériový komplex spoločnosti Dangote, ktorý má byť uvedený do prevádzky v roku 2024, mal do konca roka dosiahnuť kapacitu 550 000 barelov denne, čo predstavuje 85 % jeho konečnej kapacity. Cieľom je ukončiť dovoz palív, čím sa zníži spotreba devíz a náklady na dopravu súvisiace s dovozom. Úspech projektu však čelí výzvam: neistota ohľadom dodávok ropy zo strany NNPC vedie spoločnosť Dangote k tomu, aby sa rozhodla pre dovoz. Okrem toho by spory s vládou, ktorá je proti vytvoreniu monopolu, mohli spomaliť snahy spoločnosti.

V neropnom sektore nedokáže sektor elektrickej energie uspokojiť domáci dopyt. Kapacita prenosovej a distribučnej siete je nedostatočná, chýba údržba infraštruktúry a dodávky plynu sú problematické. Navyše krádeže a podhodnocovanie cien odrádzajú najmä súkromných výrobcov od ďalších investícií. Dokončenie plynovodu AKK spájajúceho mestá Ajaokuta (na juhu), Kaduna (v strednej Nigérii) a Kano (na severe), ktoré je naplánované na rok 2025, by malo vďaka dodatočným 3,6 gigawattom zvýšiť výrobu elektrickej energie o 67 % a podporiť priemyselný sektor. Avšak aj s plánovanou dodatočnou kapacitou je množstvo elektrickej energie dodávanej súkromnými výrobcami (22 miliónov pri inštalovanej kapacite 42 gigawattov) neporovnateľne väčšie ako množstvo dodávané elektrickou sieťou, hoci je drahšie kvôli vysokej cene dovážaného paliva. Okrem toho po objavení ložísk lítium plánuje Nigéria rozvíjať svoj ťažobný sektor (0,9 % HDP), najmä spustením ťažby v bani „Jupiter Lithium“ v roku 2025. Služby sú ďalším pilierom nigérijskej ekonomiky (56,2 % HDP) a v roku 2025 si zachovajú silnú pozíciu vďaka odolnosti odvetví informačných a komunikačných technológií (17 % HDP) a bankovníctva (5 % HDP). Nakoniec, produkcia v poľnohospodárskom sektore (25 % HDP a 45 % pracovnej sily) zostáva nedostatočná kvôli neistote, nedostatku infraštruktúry a nepriaznivým poveternostným podmienkam, čo vedie k značnému dovozu pšenice, ryže, cukru, rýb atď. (2,13 mld. USD v roku 2023 a 11 % dovozu tovaru). Očakáva sa, že súkromná spotreba (64 % HDP v roku 2023) mierne ožije v dôsledku predpokladanej miernej dezinflácie. Investície (23,8 % HDP), najmä súkromné investície, však ponesú hlavnú záťaž sprísňovania menovej politiky.

Kľúčové ekonomické reformy prezidenta Tinubu zahŕňajú zrušenie dotácií na palivá a zosúladenie oficiálnych a paralelných výmenných kurzov. Zrušenie dotácií na palivo v máji 2023 spôsobilo trojnásobné zvýšenie cien na čerpacích staniciach a zvýšilo náklady na prevádzku generátorov, čo viedlo vládu k tomu, že v júli 2023 ustúpila a čiastočne znovu zaviedla dotáciu, ktorej platnosť má skončiť v roku 2025. Pokiaľ ide o zjednotenie výmenných kurzov, viedlo to k devalvácii nairy v júni 2023 (-44 %) a v januári 2024 (-39 %), čo sa odrazilo na cenách potravín, ktoré sa vo veľkej miere dovážajú (+40 % medziročne, v júni 2024). Tieto faktory vysvetľujú dvojcifernú infláciu v Nigérii. S cieľom stabilizovať nairu a zabrániť inflácii Nigérijská centrálna banka (CBN) v roku 2024 rozšírila svoju politiku menového sprísňovania, pričom štyrikrát po sebe zvýšila svoju kľúčovú sadzbu, čím ju v júli 2024 dostala na rekordnú úroveň 26,75 %. CBN neplánuje znížiť svoju sadzbu, pokiaľ inflácia prekračuje jej cieľový rozsah 6–9 %. Napriek týmto opatreniam sa očakáva, že inflácia v roku 2025 klesne vďaka oneskoreným účinkom sprísňovania menovej politiky, upusteniu od menového financovania verejných deficitov a odolnejšej naire. Uvedenie mega-rafinérie do prevádzky by malo znížiť spotrebu devíz, čo prispeje k posilneniu výmenného kurzu. Okrem toho CBN v júli 2024 na 150 dní pozastavila clá na určité potraviny s cieľom obmedziť infláciu dovozných výrobkov.

Konsolidácia verejných financií

Reformy zamerané na konsolidáciu verejných financií prispievajú len minimálne k zníženiu verejného deficitu v roku 2025. Napriek snahám o diverzifikáciu zostávajú príjmy (9,4 % HDP v roku 2023) vo veľkej miere závislé od príjmov z ropy (2,9 % HDP v roku 2023, čo predstavuje 30 % príjmov verejného sektora). Mali by však profitovať z nárastu ťažby ropy v roku 2025. Príjmy z iných zdrojov ako z ropy tiež vzrastú vďaka zvýšeniu DPH zo 7,5 % na 10 % a rozšíreniu daňového základu. Výdavky (13,6 % HDP) budú racionalizované. Čiastočné obnovenie dotácií na palivá výrazne zaťažilo verejné financie v roku 2024 (2,8 % HDP), v roku 2025 by však malo dôjsť k ich zrušeniu. Úroky na splácanie dlhu (3,3 % HDP a 35 % konsolidovaných verejných príjmov v roku 2023) však naďalej zostávajú vysoké v porovnaní s odmenami zamestnancov (1,9 % HDP) a kapitálovými výdavkami (1,9 % HDP). Do roku 2025 by vláda mala prestať financovať svoj deficit prostredníctvom centrálnej banky. Rozhodne sa pre externé a domáce financovanie, hlavne prostredníctvom emisií dlhopisov, napriek vysokým úrokovým sadzbám. Verejný dlh je z 35 % denominovaný v cudzích menách a obmedzený na federálnu úroveň, pričom podiel domáceho dlhu predstavuje 62 % a podiel zahraničného dlhu 38 %. Zahraničný dlh (16 % HDP) je v rukách multilaterálnych veriteľov (50 %), bilaterálnych veriteľov (14 %) a držiteľov dlhopisov (36 %). V auguste 2023 si Nigéria vzala od Afreximbanku úver vo výške 3,3 mld. USD zabezpečený budúcou ťažbou uhľovodíkov s cieľom stabilizovať nairu. Usiluje sa o podobný úver, tentoraz na posilnenie financií spoločnosti NNPC a umožnenie investícií v tomto sektore. Nigéria má v novembri 2025 splatiť eurobond v hodnote 1,1 mld. USD.

Rovnako ako v roku 2024 by mal bežný účet v roku 2025 dosiahnuť takmer vyrovnaný stav. Vývoj obchodnej bilancie bude závisieť od globálnych trendov cien ropy. Obchodná bilancia Nigérie by mala zostať blízko vyrovnaného stavu, pričom dovoz (14 % HDP v roku 2023) bude klesať v dôsledku rozbehu rafinérie Dangote a slabého domáceho dopytu, ktorý ochladol v dôsledku oslabenia nairy. Deficit v oblasti služieb (2,5 % HDP v roku 2023) bude pretrvávať v dôsledku dopravných nákladov v ropnom a plynárenskom sektore, rovnako ako deficit príjmov spôsobený úrokovými platbami zo zahraničného dlhu (0,6 % HDP). Tieto deficity budú kompenzované prevodmi zo zahraničia (5,7 % HDP), hlavne z USA, Kanady a Spojeného kráľovstva, ktoré podporuje zjednotenie výmenných kurzov. Reformy, najmä devízového systému, budú mať ťažkosti prilákať zahraničné portfóliové investície, nieto ešte priame zahraničné investície (1,2 % HDP v roku 2023). Devízové rezervy sa zlepšujú a v júli 2024 dosiahli úroveň zodpovedajúcu 11 mesiacom dovozu.

Prezidentská strana je oslabená nepriaznivou sociálnou a bezpečnostnou situáciou

Od nástupu k moci v marci 2023 s iba 36,6 % hlasov prezident Bola Tinubu (Strana všetkých pokrokových kongresmanov) spustil sériu reforiem zameraných na ozdravenie verejných financií a stimuláciu rastu v strednodobom horizonte. Zrušenie (druhý pokus je naplánovaný na rok 2025) nákladných dotácií na palivá napraví spôsobené narušenia (správanie zamerané na získavanie renty, pašovanie a korupcia), a zjednotenie výmenného kurzu podnieti vývoz, ktorý doteraz monopolizoval ropný sektor, a zároveň odstráni protekcionizmus pri prideľovaní devíz za dotované kurzy. Projekt však narazil na rastúcu nespokojnosť obyvateľstva, ktoré čelí vysokej inflácii a z toho vyplývajúcej rastúcej chudobe. V júli 2024 vláda schválila novú minimálnu mzdu vo výške 30 000 až 70 000 naira (približne 44 USD) mesačne, čo schválila vláda aj hlavné odborové zväzy, čím sa ukončili mesiace patovej situácie a hroby všeobecného štrajku. Skupina zamestnaných, ktorá z toho bude mať prospech, je však malá a nie je reprezentatívna pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Súbežne by sa mala rozvíjať sociálna ochrana pre najviac znevýhodnených, jej zavádzanie však brzdí nedostatočná verejná angažovanosť. Začiatkom augusta 2024 sa navyše konali masové demonštrácie, ktoré bezpečnostné sily násilne potlačili, čo viedlo k viacerým úmrtiam. Za týchto okolností zavedenie reforiem poškodilo imidž prezidentskej strany, ktorá má väčšinu v Senáte (59 zo 109 kresiel), avšak nepodarilo sa jej získať väčšinu v Snemovni reprezentantov (159 kresiel z 360). Vláda sa zároveň musí vyrovnať s znepokojujúcou situáciou v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorá postihuje predovšetkým vidiecke obyvateľstvo. Krajina čelí terorizmu, separatizmu, banditizmu (vrátane opakovaných hromadných únosov), pirátstvu a konfliktom medzi poľnohospodármi a pastiermi. Severovýchod je obzvlášť postihnutý útokmi džihádistickej skupiny Boko Haram a Islamského štátu v západnej Afrike (ISWA), zatiaľ čo juhovýchod trpí útokmi separatistov. Vláda musí tiež bojovať proti zločineckej činnosti, ktorá narúša ťažbu ropy, pričom podľa správ bolo v roku 2023 denne odcudzených takmer 400 000 barelov. Obzvlášť ťažko je postihnutá delta rieky Niger. Vláda v reakcii na krádeže ropy a nelegálne rafinovanie spúšťa vojenské operácie. Nakoniec, na hraniciach bujnie pašovanie zbraní, drog, zlata a paliva.

Posledná aktualizácia: júl 2024