Hospodárstvo sa zotavuje, výhľad však ovplyvňujú riziká
Hospodársky rast sa obnovil v roku 2025 po tom, čo krajina prešla znepokojujúcou recesiou. Hospodárska aktivita v roku 2024 poklesla o 0,5 % v dôsledku napätých finančných podmienok, ktoré ovplyvnili investície a (vysoko zadlžené) domácnosti, pričom výkonnosť obchodu bola slabá v dôsledku pomalého rastu v Číne, ktorá je hlavným exportným trhom krajiny. Okrem toho zimná energetická kríza viedla k tomu, že mnohé podniky museli prerušiť prevádzku kvôli prudko rastúcim cenám elektrickej energie. Medzitým produktivita ďalej klesla, čo zvýšilo jednotkové náklady na pracovnú silu a vyvinulo dodatočný tlak na marže spoločností.
Hospodárstvo sa v roku 2025 oživilo, a to vďaka pokračujúcemu oživeniu cestovného ruchu (približne 6 % HDP) a uvoľneniu menovej politiky, ktoré v auguste 2024 iniciovala Novozélandská centrálna banka (RBNZ) a ktoré podporuje investície a spotrebu domácností. V prvom štvrťroku 2025 dosiahol počet zahraničných návštevníkov 94 % úrovne z obdobia pred pandémiou (2019) v tom istom období a opatrenia, ako napríklad uvoľnenie vízových požiadaviek, by mali cestovný ruch ďalej podporiť. Medzitým, po zvýšení oficiálnej základnej úrokovej sadzby (OCR) na 5,5 % v roku 2023, čo bola najvyššia úroveň od roku 2008, ju RBNZ od augusta 2024 znížila šesťkrát, celkovo o 225 bázických bodov (k júnu 2025). Nižšia inflácia a rastúca miera nezamestnanosti viedli k uvoľneniu menovej politiky, a to vzhľadom na dvojitý mandát RBNZ, ktorým je stabilizácia inflácie na úrovni okolo 2 % a podpora maximálnej udržateľnej zamestnanosti. Napriek zrýchleniu inflácie na 2,5 % v 1. štvrťroku 25 zostáva táto hodnota v rámci cieľového rozpätia RBNZ (1–3 %) a ťažkosti s oživením po recesii naznačujú vyhliadky na ďalšie zníženia. V tomto kontexte by sa pokles v oblasti bytovej výstavby zaznamenaný v roku 2024 mohol od roku 2026 skončiť, keďže tento sektor vykazoval na začiatku roku 2025 známky stabilizácie. Nedostatok pracovnej sily sa zmiernil (čiastočne vďaka nárastu čistej migrácie) a zmiernili sa aj nákladové tlaky (náklady na materiály, náklady na úvery). Vzostupný trend hospodárskej aktivity by mal pokračovať aj v roku 2026, hoci výhľad zatienia riziká.
Obchodné obmedzenia zvyšujú neistotu v súvislosti s hospodárskym oživením ostrova. Vzhľadom na relatívne malý podiel Nového Zélandu na obchodnom deficite USA bola krajine udelená len preferenčná colná sadzba vo výške 10 %. Keďže sa však colá pravdepodobne prenesú na amerických spotrebiteľov, mohli by spôsobiť nárast cien na amerických trhoch, čo by malo vplyv na dopyt po novozélandských produktoch. Niektoré odvetvia sú vzhľadom na svoju závislosť od amerického trhu obzvlášť ohrozené, najmä mliečne výrobky, mäso a víno. Okrem toho by novozélandské hospodárstvo mohli ovplyvniť nepriame dopady, najmä v dôsledku poklesu globálneho rastu, a to predovšetkým v Číne, ktorá je po USA jeho hlavným vývozným trhom.
Pretrvávajúci fiškálny deficit
Hoci sa očakáva nárast fiškálnych príjmov v rozpočte na rok 2025, ktorý končí v júni 2026, nárast výdavkov by mal byť väčší. V dôsledku toho sa očakáva mierne zvýšenie deficitu prevádzkového salda bez ziskov a strát (OBEGAL alebo rozpočtové saldo), pričom vláda predpokladá návrat k vyrovnanému rozpočtu v roku 2028. S cieľom podporiť investície podnikov a riešiť klesajúcu produktivitu má vláda v úmysle zaviesť 20 % daňový odpočet na nové výrobné aktíva (stroje, nástroje a zariadenia). Tým sa znížia potenciálne daňové príjmy, avšak okrem toho zostáva fiškálny rámec stabilný. V dôsledku toho by očakávané oživenie hospodárstva malo zvýšiť daňový základ a tým prispieť k vyšším daňovým príjmom. Okrem toho medzi sektory, ktoré získajú významný podiel na nových výdavkoch, patria zdravotníctvo, infraštruktúra, školstvo, obrana a verejný poriadok. Ďalším kľúčovým rozpočtovým opatrením je zavedenie zmien v systéme KiwiSaver, ktorý je navrhnutý tak, aby podporoval investovanie Novozélanďanov v kontexte rastúcich životných nákladov. Zmeny zahŕňajú zvýšenie štandardnej sadzby príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov, čo viac než vykompenzuje pokles príspevku vlády. Tieto zmeny by mali podporiť miestnu ekonomiku, keďže prostriedky systému KiwiSaver sú investované do novozélandských aktív.
Deficit bežného účtu Nového Zélandu sa v posledných rokoch postupne znižoval, a to po tom, čo v roku 2022 dosiahol vrchol v dôsledku drastického nárastu svetových cien komodít. Trend znižovania deficitu bežného účtu by mal pokračovať aj v roku 2025. Deficit obchodu s tovarom by mal naďalej klesať v dôsledku očakávaného globálneho poklesu cien komodít, čo znamená tlak na zníženie dovozných cien. Okrem toho je pravdepodobné, že obchodné bariéry USA vyvolajú globálny pokles cien tovarov v snahe nájsť alternatívne trhy. To je však čiastočne kompenzované vývozom ovplyvneným slabým globálnym dopytom v kontexte zvýšených obchodných napätí a menovou politikou uvoľňovania RBNZ, ktorá vytvorila tlaky na oslabenie meny a následne tlak na rast dovozných cien. Medzitým by sa mal deficit v oblasti služieb naďalej znižovať a mohol by sa dokonca premeniť na prebytok vďaka oživeniu príjazdového cestovného ruchu. Deficit bežného účtu je tradične financovaný prílevom finančných prostriedkov a kapitálu, a to vo forme priamych aj portfóliových investícií. K financovaniu môžu prispieť aj devízové rezervy, ktoré v roku 2024 predstavovali približne štyri mesiace dovozu. Riziká súvisiace s možným vyčerpaním medzinárodných rezerv sú obmedzené, keďže zahraničný dlh krajiny (86 % HDP, pričom štátna časť predstavuje 45 % HDP) je denominovaný prevažne v miestnej mene.
Politika sa posúva doprava
Voľby v októbri 2023 skončili relatívnym víťazstvom Národnej strany pod vedením Christophera Luxona, ktorá získala 38,1 % hlasov. Národná strana získala iba 48 kresiel z celkového počtu 123, a preto nebola schopná vládnuť sama a vytvorila koalíciu so stranou ACT (11 kresiel) a stranou New Zealand First (8 kresiel). Prevzatie moci pravicou predstavuje významný zlom v politike krajiny a ukončuje šesťročné vládnutie ľavicovej Labouristickej strany. Vládna koalícia sa snaží zvrátiť mnohé politiky Labouristickej strany, vrátane privilégií a práv Maoriov, progresívnych sociálnych reforiem a environmentálnych regulácií.
Na diplomatickej scéne predstavuje pre Nový Zéland výzvu rivalita medzi USA a Čínou. Washington je dlhoročným partnerom v oblasti diplomacie a bezpečnostnej spolupráce. Peking je pritom zďaleka najväčším odberateľom novozélandského vývozu. V snahe udržať dobré vzťahy s oboma krajinami navštívil bývalý premiér Hipkins v júni 2023 Čínu. Napriek tomu sa v rámci novej koalície geopolitické zameranie posunulo smerom k užším vzťahom so západnými spojencami (aliancia Five Eyes a AUKUS). Navyše vymenovanie Winstona Petersa, lídra strany New Zealand First a kritika Pekingu, za ministra zahraničných vecí môže ochladiť vzťahy medzi oboma krajinami.

Čína
Spojené štáty americké
Austrália
Japan
Európa
Južná Kórea