Papua-Nová Guinea

V roku 2026 dôjde k miernemu spomaleniu rastu v dôsledku klesajúcich cien plynu

Rast sa v roku 2025 zrýchlil, a to vďaka príjmom z vývozu skvapalneného zemného plynu a nerastných surovín (zlato, meď, nikel), ktoré podporili nielen vysoké ceny, ale aj zvýšené objemy ťažby. V prípade zlata je tento nárast spôsobený najmä postupným rozbiehaním bane Porgera, ktorá obnovila prevádzku na konci roku 2023, ako aj rozšírením bane Kainantu – obe sa nachádzajú na hlavnom ostrove – a bane Lihir na ďalekom východe súostrovia. Tieto projekty budú pokračovať aj v roku 2026.

Očakáva sa, že v roku 2026 sa tempo rastu spomalí. Hodnota vývozu bude naďalej rásť, avšak pomalším tempom. Ceny poľnohospodárskych produktov (palmový olej, káva, kakao, kokos atď.) a skvapalneného zemného plynu (ktorý tvorí približne 40 % vývozu) by mohli klesnúť, zatiaľ čo ceny zlata a medi by mali naďalej rásť. K podpore hospodárskej aktivity prispejú aj zvýšené verejné prevádzkové výdavky, najmä na bezpečnosť. To isté platí aj pre verejné investície, ktoré by sa mali zintenzívniť v oblasti cestnej infraštruktúry, napríklad na diaľnici Ramu Highway – diaľnici vedúcej paralelne s riekou Ramu na hlavnom ostrove, ktorú čiastočne financovala Svetová banka. Táto trasa spojí dva hlavné prístavy – Madang na severnom pobreží a Lae na východnom pobreží – cez vnútrozemské mesto Watarais, kde sa napojí na diaľnicu Highlands Highway, ktorá prechádza ostrovom zo západu na východ. Súkromné investície sa budú zameriavať hlavne na telekomunikácie a ťažbu zlata a medi, najmä na veľký spoločný podnik Wafi-Golpu (65 km západne od Lae), financovaný juhoafrickou skupinou Harmony a americkou spoločnosťou Newmont Corporation. Niekoľko projektov však z environmentálnych dôvodov zahalila neistota: rozhodnutie o ťažbe podmorských ložísk vzácnych zemín zostáva pozastavené a projekt na ťažbu zemného plynu Papua LNG, na čele ktorého stoja spoločnosti TotalEnergies, ExxonMobil a Santos, je stále predmetom diskusie kvôli jeho finančným a environmentálnym nákladom.

Očakáva sa, že inflácia zostane v roku 2026 na vysokej úrovni napriek zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby (5 % na jeseň 2025) a menšiemu nedostatku paliva – čo umožnili zvýšené devízové rezervy a zníženie platobných nedoplatkov voči zahraničným dodávateľom. Tento trend bude poháňaný zámerným oslabením kiny, ktorá bola doteraz nadhodnotená, ako aj vysokými nákladmi na energiu, pričom výroba elektrickej energie a letecké spojenia medzi ostrovmi sú vo veľkej miere závislé od dovozu palív. Očakáva sa však, že inflácia v oblasti potravín zostane pod kontrolou vďaka zvýšenej poľnohospodárskej produkcii (80 % obyvateľstva sa venuje samozásobiteľskému poľnohospodárstvu) a rozšíreniu oslobodenia od DPH na 13 základných potravín. Spotreba domácností by preto mala rásť miernym tempom.

Pokračujúca fiškálna konsolidácia, avšak štátne riziko zostáva vysoké

Očakáva sa, že znižovanie verejného deficitu bude pokračovať aj v roku 2026. Rozpočty ministerstiev obrany, generálneho prokurátora a spravodlivosti sa výrazne zvýšia s cieľom znížiť neistotu a predchádzať zrážkam medzi súperiacimi gangmi vo veľkých mestách, medzi miestnymi komunitami a baníkmi, ako aj medzi kmeňmi vo vidieckych oblastiach. Tieto opakované a mnohostranné zrážky pravidelne vedú k desiatkam mŕtvych a zranených a narúšajú hospodársku činnosť. Zvýšia sa aj investičné výdavky – hlavne na cesty – a dotácie na stimuláciu poľnohospodárskeho vývozu (palmový olej, kakao atď.), rovnako ako rozpočty na školstvo a zdravotníctvo (zvýšenie platov, očkovacie kampane, príspevky na školné). A napokon, ako už bolo spomenuté, zachová sa oslobodenie od DPH na 13 základných potravín. Príjmy však budú rásť rýchlejšie ako výdavky vďaka vyšším príjmom z ťažby nerastných surovín a dividendám vyplácaným štátnymi spoločnosťami, ako aj daňovej reforme (zákon o stanovení dane z príjmov) a širším právomociam udeleným daňovým správam, čo by malo zvýšiť príjmy bez zvyšovania sadzieb dane z príjmov alebo cla.

Očakáva sa, že pomer dlhu k HDP bude naďalej klesať. Približne polovica dlhu Papuy-Novej Guiney je domáca, zatiaľ čo 53 % zahraničného dlhu je držaných za zvýhodnených podmienok multilaterálnymi veriteľmi (MMF, Svetová banka, Ázijská rozvojová banka). Zvyšok je v rukách bilaterálnych veriteľov, hlavne Austrálie a Číny, a súkromných investorov vo výške 2 % HDP prostredníctvom eurobondu so splatnosťou v roku 2028. Podľa MMF potenciálna neschopnosť splatiť dlhopis pri splatnosti a pretrvávajúci nedostatok cudzej meny poukazujú na vysoké riziko platobnej neschopnosti, a to napriek rýchlej konsolidácii verejných financií. Oneskorenia pri zahraničných platbách sa začali zmierňovať vďaka nárastu devízových rezerv a k zmierneniu menových napätí prispievajú aj nedávne vyplatenia v rámci programov MMF.

Nakoniec sa očakáva, že prebytok bežného účtu sa v roku 2026 zvýši, pričom vývoz bude rásť rýchlejšie ako dovoz. Prebytok by mal stačiť na pokrytie deficitu finančného účtu spôsobeného splácaním verejného dlhu a úverov, ktoré si ťažobné spoločnosti vzali na svoju prevádzku, pričom tento deficit prekročí výplaty v rámci programov MMF a priame zahraničné investície. Úvery pochádzajú hlavne z Austrálie, Južnej Afriky, Kanady, Číny, USA, Japonska a Malajzie a môžu prísť aj z Francúzska, ak sa zrealizuje plynový projekt spoločnosti Total Energie.

Riziko sociálnej nestability a násilia medzi komunitami

Od získania nezávislosti v roku 1975 je krajina jednokomorovou parlamentnou demokraciou. James Marape zastáva funkciu premiéra od roku 2019. Druhé volebné obdobie si zabezpečil v parlamentných voľbách v roku 2022 vďaka rôznorodej koalícii nezávislých kandidátov a mikrostrán – čo je v krajine bežná konfigurácia. Očakáva sa, že vo funkcii zotrvá až do konca svojho funkčného obdobia v roku 2027, keďže v septembri 2024 a apríli 2025 prekonal dva návrhy na vyslovenie nedôvery. Hoci sa oceňujú jeho snahy o zníženie verejného deficitu a zabránenie eskalácii ozbrojeného konfliktu s bougainvillskými separatistami prostredníctvom uznania ich úsilia o nezávislosť ostrova a prevodu podielov v medenom bane na vládu ostrova, nespokojnosť s životnými nákladmi, nezamestnanosťou a nízkou mierou prerozdeľovania príjmov z ťažby nerastných surovín naďalej rastie.

V tejto atmosfére frustrácie a nedostatku ekonomických príležitostí, ktorá je obzvlášť akútna medzi mladými ľuďmi, sú strety medzi gangmi a kmeňmi, ako aj útoky na ženy obvinené z čarodejníctva, čoraz častejšie a brutálnejšie, najmä vo Vysokohorskej oblasti (vo vnútrozemí), čo núti rodiny utekať do mestských oblastí. Posilnenie zdrojov polície a armády – ktorých časť personálu je naďalej skorumpovaná a niekedy aj nadmerne násilná – nebude stačiť na vyriešenie tejto krízy ani na účinný boj proti obchodovaniu so zbraňami, ľuďmi a drogami, ktorému napomáha súostrovný charakter krajiny, bez väčšieho zapojenia miestnych komunít.

Na medzinárodnej úrovni udržiava Papua-Nová Guinea úzke vzťahy s členmi Spoločenstva národov, najmä s tými, ktorí disponujú silnou odbornou expertízou v oblasti ťažby nerastných surovín – s Južnou Afrikou, Kanadou a najmä s Austráliou. Práve Austrália zostáva jej hlavným partnerom: je dôležitým odbytiskom pre vývoz nerastných surovín, hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci a priamych zahraničných investícií do infraštruktúry a ťažby nerastných surovín, ako aj kľúčovým vojenským spojencom v nadväznosti na dve dohody podpísané v rokoch 2023 a 2025 – prvá sa venuje boju proti nelegálnemu obchodovaniu a druhá poskytovaniu vzájomnej pomoci v prípade agresie. Vojenské partnerstvo sa rozširuje aj na USA, ktoré z Papuy urobili predsunutú základňu pre svoju prítomnosť v južnom Tichomorí zriadením desiatok námorných základní po celom súostroví výmenou za podporu rozvoja ozbrojených síl a boja proti nelegálnemu obchodovaniu. Nakoniec, dvoma najväčšími obchodnými trhmi Papuy-Novej Guiney sú Japonsko (LNG a meď) a Čína (LNG, nikel, drevo). Čína sa snaží posilniť svoj vplyv, a to jednak finančne – čiastočným vyplnením medzery, ktorú zanechalo ukončenie programov USAID, a prostredníctvom investícií a pôžičiek, jednak komerčne – vyjednávaním o bilaterálnej dohode o voľnom obchode, proti ktorej sa stavajú USA a Austrália.

Posledná aktualizácia: december 2025