Rakúsko

Stagnácia, po ktorej nasledoval mierny rast

Rakúska ekonomika sa pomaly dostáva z najdlhšej recesie v histórii Druhej republiky. Po dvoch rokoch záporných mier rastu sa HDP koncom roka 2024 a v prvej polovici roka 2025 stabilizoval. Od druhej polovice roku 2025 by malo hospodárstvo zaznamenať mierny rast, pričom tempo rastu by sa malo v priebehu roku 2026 ešte mierne zvýšiť. K tomuto rastu by mala vo veľkej miere prispieť súkromná spotreba, keďže sa očakáva, že kúpna sila a spotrebiteľská dôvera sa budú naďalej zlepšovať, hoci len opatrne. V Rakúsku sa mzdy, dôchodky a dôchodkové dávky upravujú o infláciu s ročným oneskorením. Po výraznom 8,5 %-nom zvýšení nominálnych miezd v nadväznosti na kolektívnu mzdovú dohodu z roku 2024 rakúska centrálna banka očakáva nárast nominálnych miezd o 3,8 % v roku 2025 a o 2,7 % v roku 2026. Po odpočítaní inflácie to znamená, že reálny rast miezd v roku 2024 dosiahol 5,3 % – išlo o prvý rast od roku 2019 – a následne sa v rokoch 2025 a 2026 ustálil na úrovni 0,4 %, resp. 0,5 %, čo by stále bolo nad dlhodobým priemerom 0,3 %. Inflácia totiž od konca roku 2024 opäť výrazne rastie. Jedným z dôvodov je vypršanie platnosti iniciatívy na obmedzenie cien elektrickej energie a ukončenie ďalších opatrení na podporu cien energie začiatkom roku 2025, čo spôsobilo výrazný nárast nákladov domácností na energiu. Okrem toho bola v auguste 2025 zvýšená cena KlimaTicketu (ročné cestovné lístky na verejnú dopravu v celom Rakúsku) o 19 %. Od roku 2026 by sa inflačný tlak mal opäť mierne zmierniť, akonáhle sa ceny energie medziročne normalizujú. Ceny služieb však pravdepodobne zostanú pod tlakom, keďže sú veľmi náročné na pracovnú silu, a aj cena lístka KlimaTicket bude o 8 % drahšia. Nakoniec bude kúpna sila ovplyvnená ukončením vyplácania klimatických bonusov (kompenzácia za stanovenie ceny CO2 pre súkromné domácnosti, ktorá sa môže pohybovať od 145 do 290 EUR na osobu ročne v závislosti od lokality), ktoré boli naposledy vyplatené vo februári 2025. Vzhľadom na zvýšenú mieru úspor súkromných domácností za posledné dva roky by tieto dodatočné náklady mali byť kompenzované miernym znížením úspor.

Investície do stavebníctva by tiež mali priniesť mierny pozitívny impulz, najmä od roku 2026. Na začiatku roku 2025 došlo k zreteľnému oživeniu dopytu po úveroch na bytovú výstavbu v dôsledku uvoľnenej menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). V prvej polovici roku 2025 znížila ECB svoju hlavnú úrokovú sadzbu (depozitnú sadzbu) celkovo o 0,5 percentuálneho bodu na 2 %, čo sa považuje za neutrálnu úroveň. Vzhľadom na mierny hospodársky rast v eurozóne a stabilný výhľad inflácie by do konca roka 2025 mohlo dôjsť k ďalším dvom zníženiam, zakaždým o 25 bázických bodov. Hoci kľúčová úroková sadzba pravdepodobne zostane v roku 2026 nezmenená, nemožno vylúčiť ďalšie dve zníženia, ak oživenie bude naďalej pomalé. To od roku 2026 podporí dopyt v stavebnom sektore, najmä v oblasti bývania. Naopak, očakáva sa pokles podnikových investícií do zariadení a strojov v dôsledku nízkeho využitia kapacít vo výrobnom sektore. Zahraničný dopyt po rakúskych výrobkoch (približne 50 % všetkých miestne vyrobených tovarov sa vyváža) by mal zostať obmedzený. Vzhľadom na výrazný nárast nákladov na pracovnú silu v porovnaní s európskym priemerom sa cenová konkurencieschopnosť rakúskych tovarov v posledných rokoch znížila. Naďalej pretrváva neistota ohľadom obchodnej dohody medzi EÚ a USA, keďže v čase písania tohto článku neexistuje žiadna oficiálna obchodná dohoda medzi EÚ a USA, s výnimkou politickej dohody, ktorá stanovuje dovozné clá USA na tovar z EÚ na úrovni 15 %. Toto clo sa bude vzťahovať na automobily a automobilové súčiastky, ako aj na lieky, nezahŕňa však oceľ, hliník a meď, na ktoré sa uplatňuje clo vo výške 50 %. Existuje niekoľko výnimiek, napríklad pre lietadlá, generické lieky a chemické prekurzory.

USA sú druhým najväčším exportným trhom Rakúska, na ktorý smeruje 8,2 % jeho vývozu: cez Atlantik sa vyvážajú hlavne stroje, farmaceutické zariadenia a automobilové súčiastky. Rakúsky vývoz však ovplyvní aj hospodársky vývoj Nemecka, keďže tento sused je zďaleka najdôležitejším obchodným partnerom. Hoci by Nemecko malo dosiahnuť pomalý rast (najmä v roku 2026) a zvýšiť výdavky na obranu a infraštruktúru, rakúske spoločnosti z toho môžu profitovať len obmedzene, keďže Rakúsko nemá žiadny významný obranný priemysel. Okrem toho štát začal zavádzať prísnu úspornú politiku. V dôsledku toho sa neočakáva, že by v rokoch 2025 a 2026 došlo k oživeniu rastu vďaka podpore zo strany verejného sektora.

Začalo sa konanie EÚ vo veci nadmerného deficitu

Ešte nedávno bolo Rakúsko považované za jednu z najúsporných krajín EÚ. To sa zmenilo v roku 2025. V júli 2025 EÚ začala konanie vo veci nadmerného deficitu. Po už tak vysokom deficite v roku 2024 sa v roku 2025 zaznamenal ďalší deficit presahujúci maastrichtské kritérium 3 % nominálneho HDP, čo posúva celkový dlh ešte ďalej nad maximálny cieľ EÚ na úrovni 60 %. Hoci by sa deficit mal v roku 2026 znížiť, na splnenie 3 % cieľa EÚ do roku 2028 to nebude stačiť. Neobvykle vysoká úroveň zadlženosti v posledných rokoch je dôsledkom vysokej inflácie spôsobenej krízou cien energie a automatickým prispôsobením dôchodkov, sociálnych dávok a personálnych nákladov vo verejnom sektore. V reakcii na to vláda spustila rozsiahly konsolidačný program. Okrem úspor v projektoch súvisiacich s klímou (zrušenie klimatického bonusu a zníženie dotácií, ako aj úspory v ministerstvách) sa vláda rozhodla zrušiť štátom financovaný program dovolenky na zvyšovanie kvalifikácie a zaviesť zmeny v dôchodkovom systéme. Od júna 2025 sa zvýšia príspevky na zdravotné poistenie dôchodcov a od roku 2026 bude možné odísť do predčasného dôchodku až od veku 63 rokov (namiesto 62) a po minimálnej dĺžke poistenia 42 rokov (namiesto 40). Navyše noví dôchodcovia dostanú len 50 % automatického prispôsobenia inflácii. Vplyv na rozpočet bude v roku 2025 obmedzený, keďže indexácia inflácie a náklady spojené s vysokými úrokovými sadzbami vyvážia škrty vo výdavkoch. Dopad, najmä v dôsledku dôchodkovej reformy, by sa mal postupne prejaviť od roku 2026 a plne sa prejaviť v roku 2027. V dôsledku toho sa rozpočtový deficit bude pomaly znižovať a pomer dlhu k HDP bude ďalej rásť.

Prebytok bežného účtu Rakúska v roku 2024 výrazne vzrástol vďaka výraznému zlepšeniu obchodnej bilancie s tovarom spôsobenému lepšími podmienkami obchodu. Vzhľadom na pesimistickejší výhľad vývozu by sa prebytok obchodnej bilancie s tovarom mal v rokoch 2025 a 2026 znížiť. Časť tohto poklesu by mala vyvážiť ďalší nárast silnej bilancie obchodu so službami vďaka veľmi vysokému počtu turistov. V oblasti primárnej príjmovej bilancie (bilancia príjmov zo zahraničných investícií) ani v oblasti sekundárneho príjmového deficitu (ovplyvneného hlavne prevodmi zahraničných pracovníkov a príspevkami medzinárodným organizáciám) sa neočakávajú žiadne výrazné zmeny.

Koalícia „Candy-Coalition“ pod tlakom

Christian Stocker z konzervatívnej kresťanskodemokratickej strany ÖVP je súčasným kancelárom a vedie „Candy-koalíciu“ zloženú z ÖVP, sociálnodemokratickej SPÖ a liberálnej strany NEOS. Názov koalície je odkazom na farby týchto strán: tyrkysovú, červenú a ružovú. Koalícia vznikla až po zdĺhavom období rokovaní, ktoré nasledovalo po výsledkoch volieb do Národnej rady v septembri 2024 a drvivom víťazstve krajne pravicovej FPÖ. Bolo to prvé volebné víťazstvo FPÖ na celoštátnej úrovni v novodobej histórii Rakúska. FPÖ dokázala v porovnaní s rokom 2019 zlepšiť svoj výsledok o ohromujúcich 12,7 percentuálnych bodov na 28,9 %, čím strana získala 57 z celkového počtu 183 kresiel. Väčšina dodatočných hlasov pre FPÖ prišla na úkor konzervatívnej kresťanskodemokratickej ÖVP, ktorej zisk klesol o 11,2 percentuálnych bodov oproti predchádzajúcim voľbám (26,3 %), čím získala 51 kresiel. Pôvodne všetky strany v Národnej rade vylúčili akúkoľvek formu spolupráce s kontroverzným pravicovo-extrémistickým lídrom FPÖ Herbertom Kicklom. V dôsledku toho poveril spolkový prezident Alexander Van der Bellen stranu ÖVP, ktorá skončila na druhom mieste, začatím koaličných rokovaní. ÖVP oslovila strany SPÖ a Neos. Začiatkom roka 2025 strana Neos opustila rokovací stôl, keďže kritizovala nedostatočnú ochotu SPÖ a ÖVP k rozsiahlejším reformám. Následne, po zmene vo vedení ÖVP, sa konzervatívci obrátili na FPÖ s cieľom viesť koaličné rokovania, ktoré však zlyhali, keďže FPÖ nebola ochotná robiť kompromisy. Alternatívou k jednej z týchto dvoch koaličných možností by boli nové voľby, v ktorých by podľa prieskumov verejnej mienky FPÖ získala ešte väčší podiel hlasov, a tak strany „Candy koalície“ opäť začali rokovania a v marci 2025 vytvorili vládu po tom, čo sa dohodli na zavedení niektorých fiškálnych reforiem.

Nie je jasné, či „Candy Coalition“ vydrží celé volebné obdobie až do ďalších plánovaných volieb v roku 2029. Hoci sa strany v rokoch 2025 a 2026 dohodli na zvýšení daní a škrtoch vo výdavkoch, podrobnosti rozpočtového plánu na nasledujúce roky ešte nedoriešili. Vo všeobecnosti ÖVP a (čiastočne) NEOS podporujú zníženie daní, zatiaľ čo SPÖ presadzuje ich zvýšenie. Okrem toho sa všetky strany zhodli na sprísnení imigračnej politiky a navrhli plán, ktorého cieľom je zaviesť trvalý kvótový systém pre zlučovanie rodín. Tlačí na ne ešte väčší nárast verejnej podpory pre FPÖ, ktorá v prieskumoch v lete 2025 dosiahla 34 % (v porovnaní s 29 % pri posledných voľbách). Podpora pre ÖVP medzitým mierne poklesla na 22 %, hoci strana stále zaujíma druhé miesto.

Platby

Prevody prostredníctvom systémov SWIFT a SEPA (v rámci EÚ) sa bežne používajú na domáce aj medzinárodné transakcie a ponúkajú nákladovo efektívny, rýchly a bezpečný spôsob platby.

Zmenky a v menšej miere aj šeky sa najčastejšie používajú ako prostriedok financovania alebo platobnej záruky. Napriek tomu sa ani jeden z týchto prostriedkov široko nepoužíva ani sa neodporúča, pretože nie sú vždy najúčinnejším spôsobom platby. Zmenky musia spĺňať pomerne prísne povinné kritériá, aby boli platné, čo odrádza podnikateľov od ich používania. Na druhej strane šeky nemusia byť v deň vystavenia kryté prostriedkami, musia však byť kryté v deň predloženia. Banky zvyčajne vracajú nekryté šeky ich vystaviteľom, ktorí môžu platbu zastaviť aj sami bez obáv z trestného stíhania za zneužitie tejto možnosti.

Vymáhanie pohľadávok

Vymáhací proces spravidla začína zaslaním výzvy na zaplatenie dlžníkovi doporučenou poštou, v ktorej sa mu pripomína jeho povinnosť uhradiť nesplatenú sumu spolu s prípadnými úrokmi z omeškania stanovenými v kúpnej zmluve alebo v obchodných podmienkach.

Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o úrokovej sadzbe, úroková sadzba platná polročne od 1. augusta 2002 je základná sadzba Bank of Austria, vypočítaná na základe refinančnej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšená o osem percentuálnych bodov.

ZRÝCHLENÉ KONANIE

V prípade pohľadávok, ktoré sú isté, likvidné a nesporné, môžu veritelia požiadať okresný súd o vydanie súdneho príkazu v zrýchlenom konaní (Mahnverfahren) prostredníctvom vopred vytlačeného formulára. Okresný súd príslušný pre tento typ zrýchleného konania urýchľuje potrebné konanie v prípade bežných pohľadávok do výšky 75 000 EUR (predtým 30 000 EUR).

V rámci tohto konania sudca vydá príkaz na zaplatenie požadovanej sumy spolu s vzniknutými súdnymi nákladmi. Ak dlžník nepodá námietku (Einspruch) proti príkazu do štyroch týždňov od doručenia rozhodnutia, príkaz je vykonateľný pomerne rýchlo.

Pre nezaplatené zmenky existuje osobitné konanie (Wechselmandatsverfahren), v rámci ktorého súd bezodkladne doručí príkaz, v ktorom nariadi dlžníkovi uhradiť pohľadávku do dvoch týždňov. Ak však dlžník pohľadávku spochybní, vec sa bude riešiť bežným súdnym konaním.

Ak má dlžník majetok v iných krajinách EÚ, veriteľ môže požiadať Viedenský obchodný súd o vydanie európskeho platobného príkazu na nespochybnené pohľadávky, ktorý je vykonateľný vo všetkých krajinách EÚ (s výnimkou Dánska).

BEŽNÉ KONANIE

Ak nie je možné dosiahnuť mimosúdnu dohodu alebo ak je pohľadávka sporná, poslednou možnosťou je podať bežnú žalobu (Klage) na okresný súd (Bezirksgericht) alebo krajský súd (Landesgericht) v závislosti od výšky pohľadávky alebo druhu sporu. Žalovaní majú štyri týždne na predloženie svojich argumentov.

Pokiaľ ide o krajské súdy, od žalovaných sa očakáva, že v odpovedi na predvolanie predložia svoje vlastné argumenty, na čo majú štyri týždne.

Iba v okrese Viedeň existuje samostatný obchodný súd (Handelsgericht), ktorý prejednáva obchodné veci (obchodné spory, žaloby týkajúce sa nekalej súťaže, návrhy na vyhlásenie platobnej neschopnosti atď.).

V predbežnej fáze konania musia strany predložiť písomné dôkazy a podať svoje príslušné žaloby. Súd následne rozhoduje o skutkovom stave veci, ktorá mu bola predložená, avšak nevyšetruje prípady z vlastnej iniciatívy. Na hlavnom pojednávaní sudca preskúma predložené písomné dôkazy a vypočuje argumenty strán, ako aj výpovede svedkov. Exekučný titul je zvyčajne možné získať v prvostupňovom konaní približne za desať až dvanásť mesiacov. Občiansky súdny poriadok stanovuje, že strana, ktorá v spore uspela, má nárok na úplnú náhradu všetkých nevyhnutných právnych nákladov, ktoré jej predtým vznikli, od strany, ktorá v spore prehrala.

0

0

0

Výkon súdneho rozhodnutia

Rozsudok sa stáva vykonateľným, keď nadobudne právoplatnosť. Ak dlžník nedodrží rozsudok súdu, súd môže vydať príkaz na zaistenie majetku alebo príkaz na zrážky zo mzdy. Alternatívne môže súd zaistiť a predať majetok dlžníka.

V prípade zahraničných rozsudkov sa okolnosti môžu líšiť v závislosti od krajiny, ktorá rozsudok vydala. V prípade krajín EÚ sú dvoma hlavnými spôsobmi výkonu rozsudku EÚ európsky exekučný príkaz alebo ustanovenia nariadenia Brusel I. V prípade krajín mimo EÚ sa rozsudky uznávajú a vykonávajú za predpokladu, že krajina, ktorá rozsudok vydala, je zmluvnou stranou medzinárodnej dohody s Rakúskom.

Insolvenčné konanie

MIMOSÚDNE KONANIA

Mimosúdne reštrukturalizačné snahy a rokovania zvyčajne predchádzajú konkurznému konaniu. Predstavujú prostriedok na získanie rekapitalizačných úverov výmenou za postavenie zabezpečeného veriteľa.

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Predpokladom pre reštrukturalizačné konanie je, aby dlžník podal návrh na jeho začatie a zároveň predložil reštrukturalizačný plán. Toto konanie je buď samosprávne, alebo ho spravuje správca. V prípade reštrukturalizácie spravovanej samotným dlžníkom musí dlžník podať žiadosť o samosprávu doplnenú o príslušné dokumenty a reštrukturalizačný plán, ktorý stanovuje minimálnu kvótu 30 %.

LIKVIDÁCIA

Cieľom likvidačného konania je spravodlivé uspokojenie nárokov rôznych veriteľov. Konanie vedie konkurzný správca, ktorý preberá kontrolu nad podnikom, predáva majetok a rozdeľuje výnosy medzi veriteľov.

VÝHRADA VLASTNÍCTVA

Podobne ako v Nemecku je zadržanie vlastníctva písomná doložka v zmluve, ktorá stanovuje, že dodávateľ si ponechá vlastníctvo k dodanému tovaru, kým kupujúci neuhradí celú cenu. Zvyčajne má jednu z troch foriem:

jednoduchá výhrada: dodávateľ si ponechá vlastníctvo k dodanému tovaru, kým kupujúci neuhradí celú sumu;

rozšírené zadržanie vlastníctva: zadržanie vlastníctva sa rozširuje na ďalší predaj následného tovaru; kupujúci postúpi pohľadávky vzniknuté z ďalšieho predaja tretej strane pôvodnému dodávateľovi;

rozšírené zadržanie vlastníctva: zadržanie vlastníctva sa vzťahuje aj na tovar spracovaný na nový výrobok a pôvodný dodávateľ zostáva vlastníkom alebo spoluvlastníkom do výšky hodnoty svojej dodávky.

Posledná aktualizácia: august 2025