Senegal

Ťažba uhľovodíkov podporuje rast

Aktivita sa v roku 2025 výrazne zrýchli, pričom vrchol rastu bude neskôr od roku 2026 stabilizovaný. Bude to spôsobené hlavne rozmachom ropného priemyslu (ropné pole Sangomar, prevádzkované spoločnosťami Woodside a Petrosen), ktorého ťažba v roku 2024 prekonala očakávania (16,9 milióna barelov ropy oproti pôvodnému cieľu 11,7 milióna) a do roku 2026 by mal dosiahnuť plnú kapacitu (100 000 bpd). Okrem Sangomaru bol na začiatku roku 2025 spustený aj projekt ťažby zemného plynu Grand Tortue Ahmeyim, realizovaný spoločne s Mauritániou a riadený spoločnosťami BP a Kosmos. V prvej fáze sa bude vyrábať približne 2,5 milióna ton LNG ročne, hoci dosiahnutie tohto míľnika bude trvať určitý čas, a v druhej fáze 5 miliónov ton. Časť vyprodukovaného LNG sa bude vyvážať, hlavne do Európy, zatiaľ čo časť by sa mala využiť aj na domácej pôde na výrobu elektrickej energie. Odvetvie uhľovodíkov bude stimulovať rast prostredníctvom zvýšenia vývozu, investícií a daňových príjmov, ktoré by sa následne mali preniesť do širšej ekonomiky prostredníctvom multiplikačných efektov a regulačného rámca navrhnutého tak, aby pri prideľovaní príjmov z uhľovodíkov uprednostňoval výdavky na infraštruktúru a sociálnu oblasť.

Okrem toho v súlade s cieľmi plánu „Senegal 2050“ budú rast naďalej podporovať investície do agropriemyslu, energetiky (napríklad do plynovej elektrárne a plynovodu v Saint-Louis) a dopravnej infraštruktúry (hlbokovodný prístav Ndayane, program modernizácie regionálnych letísk atď.). Investície do zlatého priemyslu zamerané na zvýšenie ťažby a prieskum nových ložísk budú pokračovať, pričom vývoz tohto drahého kovu bude podporený historicky vysokými cenami. Spotreba bude ťažiť z návratu k politickej a sociálnej stabilite a nízkej inflácii. Keďže sa však očakáva, že inflácia v WAEMU zostane v rokoch 2025 a 2026 nad cieľovou hodnotou 3 %, neočakáva sa, že BCEAO (Banque Centrale des Etats de l'Afrique de l'Ouest) výrazne uvoľní menovú politiku (kľúčová sadzba v júni 2025 dosahovala 3,25 %). Pokiaľ ide o zmenu obchodnej politiky USA, očakáva sa, že vplyv na Senegal bude veľmi marginálny. Krajina má voči USA obchodný deficit, čo znamená, že sa uplatňuje minimálna colná sadzba (10 % v čase písania tohto článku). Vývoz do USA (ryby, parochne, syntetické vlákna) predstavuje iba 0,7 % HDP a približne 4 % celkového vývozu, pričom uhľovodíky sú oslobodené od ciel.

Veľkým problémom sú verejné financie

V druhej polovici roku 2024 audítorská kontrola verejných účtov odhalila, že údaje o fiškálnych deficitách a verejnom dlhu za obdobie od roku 2019 do 1. štvrťroka 2024 boli výrazne podhodnotené. Podľa zistení Dvora audítorov to bolo spôsobené hlavne nenahlásenými investíciami (ich povaha je stále nejasná), ktoré boli financované kombináciou zahraničných projektových úverov a domácich pôžičiek (pričom nie je jasný ani termín splatnosti, ani harmonogram splácania). Hoci sa Senegal nenachádza v situácii ohrozeného dlhu, jeho fiškálna pozícia je podstatne slabšia, ako sa uvádzalo predtým, o čom svedčí zníženie ratingu štátu agentúrami Moody’s aj S&P. Program MMF v hodnote 1,83 mld. USD (1,51 mld. USD v rámci EFF a 324 mil. USD v rámci RSF) bol pozastavený ešte pred druhým preskúmaním. Hoci senegalské orgány začali rokovania s MMF s cieľom zabezpečiť nový program s pôvodným termínom v júni 2025, je nepravdepodobné, že tento harmonogram bude dodržaný, keďže je potrebné dosiahnuť dohodu o rámcových podmienkach. Bez včasného dosiahnutia dohody by Senegal mohol byť nútený hľadať alternatívne (a drahšie) zdroje financovania na splatenie svojich dlhov v rokoch 2025 – 2026, ktoré budú značné v dôsledku amortizácie jeho eurobondov.

Senegalské orgány ohlásili rozsiahlu fiškálnu konsolidáciu, pričom ich cieľom je znížiť deficit na 7 % HDP v roku 2025 a do roku 2027 sa vrátiť na úroveň 3 % HDP (konvergenčné kritériá WAEMU). Podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 by sa to malo dosiahnuť hlavne výrazným zvýšením príjmov (o viac ako 20 % v porovnaní s revidovaným rozpočtom na rok 2024) prostredníctvom zvýšenia daní a obmedzenia daňových výnimiek. Príjmy z ťažby uhľovodíkov na rok 2025 sa odhadujú len na 1,5 % celkových príjmov a zákon ich využívanie vo všeobecnom rozpočte obmedzuje. Očakáva sa tiež nárast výdavkov, hoci miernejší (+3 %). Hoci by ohlásené daňové opatrenia mohli v strednodobom až dlhodobom horizonte stabilizovať verejné financie, zdá sa vysoko nepravdepodobné, že by sa ohlásené ciele dosiahli bez výraznejšieho zníženia výdavkov. V dôsledku toho sa očakáva, že deficit sa v rokoch 2025 a 2026 mierne zníži, zatiaľ čo verejný dlh zostane na veľmi vysokej úrovni, avšak vďaka silnému rastu HDP bude klesať.

Zlepšenie vonkajších účtov

Deficit bežného účtu sa v roku 2025 zníži, a to hlavne vďaka zlepšeniu obchodného deficitu. Vývoz prudko vzrastie vďaka uhľovodíkom a zlatu, zatiaľ čo dovoz by mal dočasne klesnúť v súlade s nižšou potrebou investičného tovaru na rozvoj ropného priemyslu a nižšími cenami komodít. Od roku 2026 sa zrýchli aj rast dovozu v dôsledku silného domáceho dopytu (potraviny, rafinované ropné produkty, investičné statky pre infraštruktúrne projekty). Obchodný deficit by však mal zostať štrukturálne nižší, hoci výkonnosť vývozu bude čoraz viac závisieť od vývoja cien ropy. Deficit v oblasti služieb by sa mal naďalej zlepšovať vďaka rastu cestovného ruchu, ktorému sa orgány naďalej venujú, hoci ho čiastočne kompenzuje potreba zahraničných služieb na prevádzku ropného a plynárenského priemyslu. Deficit primárnych príjmov (4,3 % HDP) sa pravdepodobne prehĺbi v dôsledku repatriácie dividend z ropného a plynárenského priemyslu a splátok úrokov zo zahraničného dlhu. Toto však bude kompenzované veľkým prebytkom sekundárnych príjmov (10 % HDP), ktorý je podporovaný prevodmi zo zahraničia od senegalskej diaspory. Deficit bežného účtu bude naďalej financovaný priamymi zahraničnými investíciami, portfóliovými investíciami a úvermi.

Politické a sociálne prostredie v Senegale bolo v posledných rokoch mimoriadne napäté, čo sa prejavilo sériou politických kríz a sociálnych nepokojov v závere funkčného obdobia prezidenta Mackyho Salla. To vyvrcholilo pokusom o odloženie prezidentských volieb v februári 2024, ktorý však Ústavný súd zamietol a obnovil pôvodný termín 24. marca 2024. Bassirou Diomaye Faye z opozičnej strany PASTEF dosiahol v prvom kole rozhodujúce víťazstvo (získal 54,3 % hlasov) nad doterajším premiérom Amadouom Ba (35,8 %) zo strany APR na čele s Mackym Sallom a stal sa najmladším prezidentom v histórii Senegalu. Faye vymenoval za premiéra Ousmaneho Sonka, lídra strany PASTEF, ktorý bol po viacerých právnych sporoch vylúčený z kandidátky na prezidentské voľby. Nová vláda však disponovala v Národnom zhromaždení len malou menšinou. To viedlo Fayeho k rozpusteniu zhromaždenia v septembri 2024 a k vyhláseniu predčasných parlamentných volieb v novembri 2024, v ktorých si PASTEF zabezpečila drvivé víťazstvo a absolútnu väčšinu (130 kresiel zo 165). To dáva prezidentovi Fayemu a premiérovi Sonkovi možnosť presadiť svoj politický program, ktorého hlavnými prvkami sú konsolidácia inštitúcií, posilnenie justičného systému, boj proti korupcii a lepšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi. Okrem toho, vzhľadom na súčasné ekonomické prostredie, ako aj fiškálne problémy Senegalu, Faye pravdepodobne zmierni zavádzanie radikálnejších ekonomických opatrení (napríklad upustenie od CFA franku, aspoň zatiaľ), aby udržal dôveru investorov v krajinu. Stojí za zmienku, že vo vzťahoch medzi senegalskými orgánmi a spoločnosťou Woodside by mohlo dôjsť k napätiu v súvislosti s prevádzkou v oblasti Sangomar. Napríklad v júni 2025 podala spoločnosť Woodside žiadosť o medzinárodnú arbitráž na ICSID z dôvodu ťažkostí pri riešení niektorých fiškálnych záležitostí so Senegalom. Hoci prehodnotenie zmlúv o ťažbe uhľovodíkov nemusí byť pre Fayeho administratívu bezprostrednou prioritou, táto záležitosť sa pravdepodobne opäť vynorí, keďže ide o dôležitý bod v jeho politickom programe. Nakoniec, kľúčovou úlohou pre vládu bude zvládnutie fiškálnej situácie a dosiahnutie novej dohody s MMF bez prílišného obmedzenia sociálnych výdavkov, keďže senegalskí občania, a najmä mladšia generácia, majú tiež očakávania týkajúce sa zlepšenia svojich životných podmienok.

Senegal udržiava úzke vzťahy s USA a krajinami EÚ. Francúzsko zostane dôležitým hospodárskym partnerom, pričom charakter vojenskej spolupráce sa zmení. Očakáva sa, že všetky francúzske jednotky sa stiahnu do konca roka 2025, keďže jedným z Fayeho záväzkov bolo zaobchádzať s Francúzskom rovnako ako so všetkými ostatnými zahraničnými partnermi v mene senegalskej suverenity. Keďže sa bezpečnostná situácia v Saheli nezlepšila, islamistické skupiny z Mali na juhovýchodnej hranici predstavujú trvalý zdroj obáv. Napokon Senegal naďalej diverzifikuje svoje spojenectvá s Čínou, Tureckom a štátmi Perzského zálivu s cieľom prilákať nové investície.

Návrat k politickej stabilite

Posledná aktualizácia: jún 2025