Severná Macedónsko

Rast poháňaný investíciami

Rast by mal zostať v roku 2025, rovnako ako v roku 2026, na miernej úrovni, nižšej ako v susedných balkánskych krajinách, bude však podporovaný vysokou úrovňou verejných investícií (10 % HDP). Na financovanie infraštruktúrnych projektov súvisiacich s koridormi 8 a 10d vláda mobilizuje značné množstvo európskych finančných prostriedkov: 700 miliónov EUR do roku 2026 (Global Gateway, EIB, WBIF, IPA III) a štátnu pôžičku vo výške 110 miliónov EUR od EBRD na cestnú aj železničnú infraštruktúru. Tieto príspevky dopĺňa bilaterálne financovanie: maďarská pôžička vo výške 1 miliardy EUR financovaná čínskymi bankami, o ktorej sa dohodlo koncom roka 2024 s cieľom financovať logistické a dopravné projekty, ako aj strategická dohoda so Spojeným kráľovstvom z mája 2025 v hodnote 6 miliárd GBP, určená najmä na pokrytie nákladov na železničný koridor 10 a projekty v oblasti zdravotníckej infraštruktúry. Očakáva sa, že projekty budú mať priamy vplyv na činnosť odvetví stavebníctva, stavebných materiálov a strojárstva a zároveň podporia zamestnanosť v regiónoch trvalo postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti. Koridor č. 8, ktorý spája Bulharsko s Albánskom cez Severnú Macedónsku, je súčasťou stratégie regionálnej integrácie zosúladenej so stratégiou EÚ pre prepojenosť západného Balkánu. Severná Makedónia je tak prvou krajinou, ktorá získala predfinancovanie z nového plánu rastu EÚ, pričom na jar 2025 bolo vyplatených 52,2 milióna EUR.

Spotreba domácností (69 % HDP) naďalej podporuje rast v kontexte stabilne rastúcich nominálnych miezd, najmä vo verejnom sektore a v odvetví služieb. Reálne príjmy sa od konca roka 2024 zotavili, k čomu prispelo zvýšenie minimálnej mzdy (+8 % v apríli 2025) a mimoriadne prispôsobenie dôchodkov (+20 % za celý rok 2024). Inflácia však napriek vládnym opatreniam na kontrolu cien potravín zostáva vysoká (4,5 % v júni 2025). Centrálna banka Severného Macedónska sa doteraz pri riadení svojho cyklu menového uvoľňovania rozhodla pre opatrný prístup a znižovala svoje sadzby pomalšie ako Európska centrálna banka (ECB). Očakáva sa však, že inflačné tlaky sa do konca roka 2025 postupne zmiernia, čo pripraví pôdu pre zlepšenie menových podmienok v roku 2026. Toto priaznivejšie prostredie by malo stimulovať súkromné investície domácností aj podnikov.

Priemyselná činnosť (25 % HDP) sa sústreďuje v exportne orientovaných špeciálnych ekonomických zónach, ktoré sa špecializujú na montáž automobilových komponentov, elektrických káblov a elektroniky. Je vo veľkej miere závislá od európskeho dopytu. Len Nemecko predstavuje viac ako 40 % celkového vývozu, a to hlavne v automobilovom sektore. Neistota v oblasti obchodu zostáva vysoká, najmä pokiaľ ide o otázku amerických ciel. V dôsledku toho sa očakáva, že dynamika vývozu bude naďalej závisieť od exogénnych faktorov a jej príspevok k rastu bude v roku 2025 pravdepodobne obmedzený. Napriek tomu by mohla v roku 2026 opäť nabrať na sile na pozadí oživenia priemyslu v Nemecku.

Dvojitý deficit pod tlakom

Rozpočtový deficit zostane v rokoch 2025 – 2026 vysoký v dôsledku obmedzených daňových príjmov, na ktoré má vplyv jednak rozsah neformálnej ekonomiky, jednak nízka daňová sadzba (10 %). Očakáva sa, že príjmy sa zlepšia len marginálne, zatiaľ čo vláda zostáva pod tlakom vysokých bežných výdavkov, najmä v dôsledku rastúcich miezd a dôchodkov vo verejnom sektore, čo obmedzuje fiškálny priestor. Napriek odhodlaniu novej vlády znížiť deficit nie sú ciele v súlade so zákonným limitom (3 %): očakáva sa, že verejný deficit bude v roku 2025 na úrovni približne 4,5 % HDP, pričom v roku 2026 bude len malý priestor na jeho zníženie. Hlavným problémom je rastúce zaťaženie splácaním dlhu, z ktorého je 60 % denominovaných v eurách. Riziko však zmierňuje viazanosť na euro a skutočnosť, že 45 % dlhu je voči bilaterálnym a multilaterálnym veriteľom, čo MMF považuje za mierne riziko. V roku 2026 dospeje do splatnosti eurobond v hodnote 700 miliónov EUR, čo predstavuje takmer 7 % HDP. Schopnosť získať refinancovanie na trhoch alebo možný čiastočný spätný odkup už v roku 2025 bude kľúčovou skúškou fiškálnej dôveryhodnosti krajiny a jej schopnosti získať prístup k externému financovaniu. V krátkodobom horizonte poskytujú dostatočné krytie devízové rezervy (pokrývajúce viac ako štyri mesiace dovozu) a repo linka ECB. Udržiavanie vonkajšej stability však čoraz viac závisí od podmienených záväzkov: oneskorenia pri realizácii reforiem sľúbených Bruselu alebo akékoľvek vnútropolitické napätie by mohli veriteľov podnietiť k prehodnoteniu svojho postoja.

Na vonkajšej fronte, so štrukturálnym obchodným deficitom zodpovedajúcim takmer 20 % HDP, bude bežný účet naďalej v deficite napriek prílevu remitencií od emigrantov (15 % HDP). Dovoz zariadení a energie zostáva silný, vývoz sa však v podmienkach stagnujúceho európskeho prostredia ťažko rozbieha. V roku 2026 sa však očakáva pozitívny vplyv oživenia nemeckého priemyselného dopytu, ktorý by mohol oživiť objednávky v automobilovom a elektronickom sektore, čím by sa obmedzilo ďalšie zhoršovanie obchodného deficitu. Deficit bežného účtu je financovaný hlavne priamymi zahraničnými investíciami (PZI).

Politická stabilita je však poznačená neistotou ohľadom európskej agendy

Vláda zostavená po voľbách v máji 2024 je založená na koalícii, v ktorej dominuje VMRO-DPMNE, pravicová nacionalistická strana, ktorá disponuje 58 zo 120 kresiel. Podporujú ju dvaja partneri: strana ZNAM, nové stredoľavé zoskupenie s nacionalistickými prvkami, a albánska koalícia Vlen, ktorá združuje niekoľko malých strán zastupujúcich albánsku menšinu. Spolu má koalícia 75 kresiel, čo jej zabezpečuje pohodlnú väčšinu. V rámci tejto konfigurácie má výkonná moc dostatočný parlamentný manévrovací priestor na zabezpečenie krátkodobej politickej stability. Pred parlamentnými voľbami naplánovanými na máj 2028 nie sú naplánované žiadne celoštátne voľby a očakáva sa, že vláda dokončí svoje funkčné obdobie bez väčších inštitucionálnych prekážok.

Táto stabilita však nezaručuje rýchly pokrok na európskej scéne. Odmietnutie strany VMRO-DPMNE prijať ústavné reformy požadované Sofiou na uznanie bulharskej menšiny bráni formálnemu otvoreniu kapitol prístupových rokovaní s EÚ. Toto zmrazenie by sa mohlo predĺžiť aj za rok 2025, ak sa nepodarí dosiahnuť vnútropolitický kompromis. Hrozí spomalenie tempa reforiem a strata dynamiky pri zosúlaďovaní právnych predpisov, čo by mohlo oddialiť prístup k podmienenému financovaniu v rámci Plánu rastu EÚ pre Balkán. Okrem toho by akékoľvek zhoršenie situácie v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva alebo fungovania systému brzd a protiváh mohlo ohroziť európsku trajektóriu krajiny, čo by malo priamy vplyv na dôveru investorov a medzinárodné vzťahy.

Posledná aktualizácia: júl 2025