Nemecko
Česko (Česká republika)
Maďarsko
Poľsko
RakúskoVýzvy v oblasti obchodu a inflácie, podpora z fondov EÚ
V roku 2025 sa predpokladá spomalenie hospodárskeho rastu na Slovensku, a to predovšetkým v dôsledku opatrení fiškálnej konsolidácie a obnovy súkromných úspor po predčasnom čerpaní výdavkov domácností pred zvýšením DPH. Okrem toho sa očakáva, že Slovensko bude patriť medzi krajiny regiónu, ktoré budú najviac negatívne ovplyvnené pretrvávajúcimi globálnymi obchodnými napätiami. Zavedenie výrazne vyšších ciel na automobilový sektor zo strany americkej vlády – stanovených na úrovni 25 % – predstavuje osobitnú výzvu vzhľadom na silnú závislosť Slovenska od vývozu automobilov. Očakáva sa, že tento vývoj povedie k jednej z najvyšších efektívnych colných sadzieb v rámci Európskej únie. Hoci priamy vývoz do USA predstavuje len približne 3,5 % HDP, nepriamé účinky – najmä prostredníctvom zníženého dopytu z Nemecka – by mali byť podstatne výraznejšie a vyvíjať tlak na pokles vonkajšieho dopytu. Z pozitívnejšieho hľadiska sa predpokladá, že verejné investície dostanú podstatný impulz z fondov EÚ, ktorý sa odhaduje na približne 2,8 % HDP. Hlavným zdrojom týchto prílevov bude Nástroj na oživenie a odolnosť. Za predpokladu, že nedôjde k ďalšej eskalácii obchodných sporov, očakáva sa oživenie hospodárskeho rastu v roku 2026. Toto oživenie bude podporené maximálnym čerpaním prostriedkov EÚ (približne 3 % HDP) a oživením vonkajšieho dopytu, najmä keď sa začnú prejavovať účinky zvýšených fiškálnych výdavkov v Nemecku.
Predpokladá sa, že inflácia na Slovensku v tomto roku dočasne vzrastie, a to predovšetkým v dôsledku nedávnych zmien v daňovej politike, vrátane úprav sadzieb DPH, ktoré zvýšili náklady na rôzne tovary a služby. Okrem toho k inflačnému tlaku v roku 2025 prispievajú aj zvýšené ceny v sektore služieb a u regulovaných položiek, ako sú poštovné a správne poplatky. Pokiaľ ide o rok 2026, očakáva sa, že inflácia sa zmierni v dôsledku ustupovania týchto dočasných faktorov, k čomu prispeje aj stabilnejší rast miezd a stabilizácia cien komodít na svetovom trhu. Predpokladaný pokles odráža návrat k umiernenejšej cenovej dynamike, pričom sa očakáva, že spotrebiteľské výdavky sa prispôsobia po tom, čo sa v minulom roku v predvečer zvýšenia cien uskutočnili nákupy vopred. Inflácia však naďalej závisí od neistoty týkajúcej sa viazania cien energie pre domácnosti na trhové úrovne, čo by mohlo v prípade, že sa to skutočne stane, viesť k vyššej inflácii, ako sa predpokladalo.
Postupná fiškálna konsolidácia
V rokoch 2025 a 2026 sa očakáva postupné zlepšenie fiškálnej situácie na Slovensku vďaka vládnym opatreniam zameraným na zníženie verejného deficitu, ktorý by mal klesnúť z 5,9 % HDP v roku 2024 na približne 4,9 % v roku 2025 a 3,9 % v roku 2026. Tým sa verejný deficit priblíži k cieľu Európskej komisie na úrovni 3,0 % do roku 2027 v rámci postupu pri nadmernom deficite. Na strane príjmov nedávno zavedený konsolidačný balík zahŕňa výrazné zvýšenie daní, ako napríklad zvýšenie DPH z 20 % na 23 %, zvýšenie dane z príjmov právnických osôb (CIT) z 21 % na 22 % pre subjekty s príjmom nad 5 miliónov EUR a daň z finančných transakcií vo výške 0,35 % (s hornou hranicou 30 EUR na transakciu). Očakáva sa, že tieto opatrenia posilnia rozpočtové príjmy. Na strane výdavkov sa predpokladá, že nižšie ceny energie znížia potrebu kompenzačných opatrení v oblasti energetiky, čo ďalej podporí fiškálnu konsolidáciu. Pretrvávajú však výzvy v dôsledku nepriaznivého rozdielu medzi úrokovými sadzbami a rastom a slabého hospodárskeho rastu, čo môže obmedziť ďalší nárast príjmov a potenciálne spomaliť tempo znižovania deficitu v roku 2025.
Očakáva sa, že obchodná bilancia Slovenska bude v blízkej budúcnosti čeliť výzvam, pričom sa predpokladá, že obchodný deficit sa v tomto roku prehĺbi v dôsledku slabšieho zahraničného dopytu spôsobeného pretrvávajúcimi obchodnými vojnami a pomalým hospodárskym rastom v eurozóne. Objem dovozu bude mierne rásť, na jednej strane utlmený slabou súkromnou spotrebou, na druhej strane však bude kompenzovaný dovozovo náročným charakterom zvýšených nákupov vojenskej techniky. Do budúcnosti sa očakáva, že predpokladané zlepšenie zahraničného dopytu v roku 2026, podporené fiškálnymi stimulmi v Nemecku, mierne zníži obchodný deficit, čo prinesie určitú úľavu pre pozíciu Slovenska v zahraničnom obchode.
Politická priepasť na Slovensku sa prehlbuje
Slovenská politika sa vyznačuje značnou nestálosťou a prehlbujúcou sa polarizáciou, ktorú poháňajú kroky koaličnej vlády premiéra Roberta Fica, zloženej z jeho strany Smer-SD (ľavicovo-nacionalistická), strany Hlas-SD (sociálno-demokratická populistická) a nacionalistickej Slovenskej národnej strany (SNS). Fico, ktorý sa vrátil k moci v roku 2023, presadzuje kontroverznú proruskú zahraničnú politiku, čo dokazuje jeho mediálne sledovaná návšteva Moskvy a hlasný nesúhlas s vojenskou pomocou Ukrajine. Nespokojnosť verejnosti sa prejavila vo veľkých protestoch na začiatku roku 2025, keď len v hlavnom meste Bratislave vyšlo do ulíc približne 60 000 ľudí, aby vyjadrili nesúhlas s Ficovým orientovaním sa na východ a s tým, čo kritici opisujú ako postupný autoritársky vývoj. Legislatívny program vlády, vrátane reforiem verejnoprávnej televízie a rozhlasu RTVS zameraných na posilnenie štátnej kontroly a opatrení namierených proti mimovládnym organizáciám kritizujúcim vládu, vyvolal ostrú kritiku zo strany EÚ a medzinárodných dozorných orgánov. Fico v marci 2025 úspešne obnovil parlamentnú väčšinu svojej koalície po tom, čo koncom roka 2024 došlo k odchodom niektorých poslancov z poslaneckých klubov Hlas a SNS. Na základe dohôd s poslancami, ktorí prešli do inej strany – z ktorých dvaja boli menovaní do čela ministerstva investícií a tretí na post ministra cestovného ruchu a športu – si Fico zabezpečil stabilnú 79-miestnu väčšinu v 150-člennom parlamente. Tieto dohody zahŕňali nahradenie vzbúrených poslancov členmi lojálnymi voči vláde, čím sa vyriešili vnútorné konflikty a legislatívna patová situácia. Opozícia zostáva roztrieštená, pričom strany ako PS, SaS a KDH sa snažia zjednotiť na spoločnej platforme, čo im sťažuje schopnosť využiť slabosti vlády.
Z pohľadu do budúcnosti zostáva politický vývoj na Slovensku neistý. Ak Ficova koalícia prežije, môže ešte viac posilniť svoju nacionalistickú a neliberálnu politiku, čím ďalej napne vzťahy s EÚ a riskuje sankcie alebo obmedzenie prístupu k fondom EÚ, ktoré sú kľúčové pre oživenie slovenskej ekonomiky. Prebiehajúce verejné protesty a potenciálne pracovné nepokoje, najmä tvárou v tvár rastúcemu ekonomickému tlaku vyplývajúcemu z obchodných napätí a inflácie, by mohli podkopať legitimitu vlády. Naopak, ak dôjde k predčasným voľbám, opozícia bude čeliť výzve zostaviť stabilnú vládu v hlboko rozdelenom politickom prostredí. Strana Progresívne Slovensko, ktorá si v prieskumoch vedie dobre medzi proeurópskymi voličmi, môže mať ťažkosti s preklenutím priepasti s konzervatívnejšími alebo centristickými stranami, čo by mohlo viesť k patovej situácii v parlamente alebo k ďalšej nestabilnej koalícii. Nacionalistické a populistické podtóny, zosilňované SNS a menšími krajne pravicovými skupinami, ako je Republika, budú pravdepodobne pretrvávať a budú ťažiť z frustrácie vidieckeho obyvateľstva a robotníckej triedy z ekonomickej nerovnosti a kultúrnych zmien. Širšie spoločenské rozdelenie medzi proeurópskymi a nacionalistickými zoskupeniami bude naďalej formovať verejnú diskusiu, pričom kľúčovými bojiskami budú otázky ako financovanie z EÚ, energetická politika a postoj k rusko-ukrajinskému konfliktu. Z geopolitického hľadiska zostane pozícia Slovenska v rámci EÚ a NATO citlivým bodom, pričom Ficova rétorika a politika budú skúšať západné aliancie krajiny.