Švajčiarsko
Nemecko
Taliansko
Chorvátsko
Rakúsko
Čína
IndiaĎalší rast v roku 2025
Rast bol ovplyvnený vojnou na Ukrajine, ako aj závažnými povodňami v auguste 2023, v roku 2025 sa však zlepší a mierne prekoná rast v rámci celej Európskej únie (EÚ). Očakáva sa, že hlavným motorom rastu zostane súkromná spotreba (50 % HDP), podporená kontrolovanou infláciou a trvalo silným rastom miezd. Tento trend posilňuje reforma mzdového systému vo verejnom sektore, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2025. Reforma počíta s postupným priemerným zvýšením miezd o 25–30 % do roku 2028, pričom prvé zo šiestich zvýšení sa uplatňuje už tento rok (pre mnohých pracovníkov najmenej 100 EUR hrubého). Situácia na trhu práce bude naďalej napätá na pozadí relatívne nízkej nezamestnanosti (4,6 % v decembri 2024) a pretrvávajúceho nedostatku pracovnej sily v niekoľkých kľúčových odvetviach (automobilový priemysel, zdravotníctvo, doprava, IKT).
Očakáva sa, že Európska centrálna banka (ECB) bude v roku 2025 pokračovať vo svojom cykle uvoľňovania menovej politiky, čím sa zlepšia úverové podmienky pre domácnosti a podniky. Fiškálna politika sa zameria na konsolidáciu verejných financií a zároveň na podporu ekonomiky. Investície (21 % HDP), predovšetkým verejné, budú naďalej ťažiť z Plánu na oživenie a odolnosť (RRP), ktorý v rámci európskeho programu NextGenerationEU má do roku 2026 k dispozícii ešte viac ako 60 % z celkového prideleného balíka, čo predstavuje 1,5 miliardy EUR. V tejto súvislosti budú pokračovať investície do energetiky, pričom viac ako 150 miliónov EUR je vyčlenených na modernizáciu elektrických sietí v Ľubľane, Maribore a Celje, ako aj na projekty železničnej infraštruktúry.
Výrobná činnosť (31 % HDP), ktorá je vysoko orientovaná na export, bude poháňaná farmaceutickým a elektronickým sektorom, zatiaľ čo automobilový segment bude naďalej ovplyvňovaný slabými výsledkami Nemecka, ktoré je hlavným obchodným partnerom Slovinska. Slovinsko je však dobre integrované do talianskych a švajčiarskych výrobných reťazcov, čo poskytuje možnosti diverzifikácie a odolnosť voči výkyvom na európskom trhu. Okrem toho stabilizácia cien energie podporí oživenie energeticky náročných odvetví (hutníctvo, chemický priemysel a papierenský priemysel). Cestovný ruch (10 % HDP) bude naďalej prosperovať, a to vďaka tomu, že Nova Gorica bola vyhlásená za Európske hlavné mesto kultúry na rok 2025, ako aj vďaka prebiehajúcim investíciám.
Solídne účty
Napriek snahám o ozdravenie verejných financií zostalo rozpočtové saldo v roku 2024 v deficite, a to hlavne kvôli nákladom na obnovu po povodniach. V porovnaní s rokom 2023 sa však situácia zlepšila, a to vďaka vyšším príjmom, najmä po zavedení dvoch jednorazových daní: dočasného zvýšenia dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 22 % na obdobie piatich rokov a novej dane z bankových aktív vo výške 0,2 % z celkových bankových aktív, tiež na päť rokov. Zároveň boli výdavky nižšie, ako sa očakávalo, vďaka obozretnému hospodáreniu a efektívnemu prideľovaniu prostriedkov na obnovu. V roku 2025 sa očakáva, že deficit bude naďalej klesať v dôsledku postupného rušenia energetických dotácií a dodatočného financovania z EÚ. Náklady spojené s rastom miezd, poľnohospodárstvom, ekologickou a digitálnou transformáciou, ako aj obranou však udržia rozpočtové saldo v záporných hodnotách. Miera verejného dlhu, ktorý je prevažne domáci, bude naďalej klesať po tom, čo v roku 2020 dosiahla vrchol na úrovni vyše 80 %. Prebiehajúca reforma systémov zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia by mala tento trend ďalej podporiť.
Slovinsko si v roku 2025 zachová prebytok bežného účtu, pričom sa očakáva zlepšenie v porovnaní s rokom 2024. Tento prebytok je poháňaný predovšetkým silným vývozom (90 % HDP), najmä v sektore služieb, kde cestovný ruch a doprava naďalej ťažia z trvalej dopytu na európskych trhoch. Pretrvávajúca slabosť nemeckého automobilového priemyslu po pandémii Covid-19, ktorý je kľúčovým partnerom Slovinska, by sa však mohla ešte viac prehĺbiť zavedením amerických ciel. Na druhej strane sa očakáva, že farmaceutický sektor, ktorý nie je medzinárodnými sankciami takmer ovplyvnený a na ktorý pripadá viac ako 50 % slovinského vývozu do Ruska, bude naďalej podporovať obchodné výsledky krajiny. Očakáva sa, že prílev priamych zahraničných investícií (PZI) sa zrýchli, a to vďaka nedávnej legislatíve uľahčujúcej vstup zahraničných investorov, najmä prostredníctvom zníženia byrokracie a zavedenia daňových stimulov.
Nedostatok konsenzu v otázke reforiem vedie k napätej politickej situácii
Hnutie za slobodu (GS), sociálno-liberálna a environmentálna strana na čele s Robertom Golobom, vyhralo voľby v apríli 2022, keď získalo 41 z 90 kresiel v Národnom zhromaždení. Strana vytvorila ľavicovú koalíciu so sociálnymi demokratmi (7 kresiel) a Stranou ľavice (5 kresiel). Slovinská demokratická strana (SDS), pravicová populistická strana, a Nové Slovinsko, kresťanskodemokratická strana, tvoria opozíciu s 27, resp. 8 kreslami. Hoci SDS vyzvala na predčasné voľby v roku 2025 kvôli narastajúcim nezhodám a kontroverziám vo vláde, očakáva sa, že voľby sa uskutočnia podľa plánu v apríli 2026.
V sociálnej oblasti čelí krajina závažným výzvam, najmä v oblasti zdravotníctva a dôchodkov, kde sú v dôsledku demografických zmien potrebné reformy. Tieto reformy však postupujú pomaly kvôli chýbajúcemu konsenzu v rámci vládnej koalície a vo všeobecnosti na celoštátnej úrovni. Systém zdravotnej starostlivosti trpí najmä nedostatkom personálu a dlhými čakacími dobami, zatiaľ čo dôchodkové reformy naďalej stagnujú napriek naliehavosti, ktorú si vyžaduje starnúce obyvateľstvo. K týmto problémom sa pridávajú aj ďalšie pretrvávajúce sociálne výzvy, ako sú veľké rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a rastúca chudoba, ktorá postihuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
V oblasti zahraničnej politiky sú vzťahy s Chorvátskom poznačené napätím v súvislosti s hraničným sporom o Piranský záliv. V októbri 2023 Slovinsko opätovne zaviedlo policajné hraničné kontroly s Chorvátskom a Maďarskom, pričom ako dôvod uviedlo organizovaný zločin a eskaláciu napätia na Blízkom východe, ktoré ovplyvňujú migračné toky. Tieto kontroly zostanú v platnosti minimálne do júna 2025 a je pravdepodobné, že budú predĺžené.