Hospodárske oživenie brzdil cyklón Ditwah
Dôsledky krízy platobnej bilancie a štátneho vonkajšieho bankrotu z roku 2022 pretrvávali aj v roku 2023, kým sa hospodárstvo v roku 2024 nezačalo zotavovať. Oživenie pokračovalo aj v roku 2025, a to vďaka zahraničnému cestovnému ruchu a oživeniu súkromnej spotreby, ktoré stimuloval rast miezd a prevody peňazí zo zahraničia, silný rast úverov a deflácia. Príchod cyklónu Ditwah 28. novembra 2025, po ktorom nasledovali prívalové dažde, však spôsobil značné škody. Svetová banka odhaduje, že priame materiálne škody dosiahli výšku zodpovedajúcu 4 % HDP z roku 2024. Najväčší podiel na škodách mala infraštruktúra – cesty, mosty, železnice a vodovodné siete – odhadovaná na 1,735 mld. USD, za ňou nasledovalo bývanie (985 mil. USD) a poľnohospodárstvo (814 mil. USD).
Tieto škody nepochybne spôsobili pokles hospodárskej aktivity na prelome rokov 2025 a 2026. Očakáva sa však, že hospodárska aktivita sa rýchlo zotaví. Najrýchlejšie tempo rastu pravdepodobne zaznamená stavebníctvo vďaka silnému dopytu po obnove. Napriek tomu budú služby (59 % HDP v roku 2024) aj v roku 2026 hlavným motorom hospodárskej aktivity, a to najmä vďaka oživeniu cestovného ruchu. Pred cyklónom počet zahraničných návštevníkov prekročil úroveň z roku 2018 – vrchol pred útokmi na Veľkú noc 2019 a pred vypuknutím pandémie – a očakáva sa, že sa opäť vráti na cestu rastu, podporený silnou cenovou konkurencieschopnosťou tejto destinácie. Doprava, ktorú cyklón zasiahol len mierne, bude naďalej prispievať k rastu, najmä námorná prekládka, a to vďaka silnému dopytu a zvýšenej kapacite prístavov v Kolombe a Hambantote. Vďaka výrobe odevov (hlavnej vývoznej položke) by sa mal k oživeniu vrátiť aj priemysel (27 % HDP), a to hneď po oprave infraštruktúry. Okrem toho bude kľúčovú úlohu zohrávať postupné oživenie poľnohospodárstva (8 % HDP), ktoré bolo cyklónom vážne zasiahnuté, keďže tvorí takmer 30 % pracovných miest – čím je kľúčové pre spotrebu –, zatiaľ čo čaj zostáva druhým najväčším vývozným produktom. Nakoniec, predvídateľnejší makroekonomický rámec vytvorený programom MMF posilňuje dôveru investorov. V tejto súvislosti by reforma energetického sektora mala prilákať nové priame zahraničné investície do projektov v oblasti solárnej a veternej energie a skladovania energie, podporené programom Svetovej banky vo výške 150 miliónov USD (jún 2025).
Po jedenástich mesiacoch deflácie sa inflácia v auguste 2025 vrátila do kladných hodnôt, čo bolo spôsobené rastúcimi cenami potravín a zvýšením viacerých regulovaných taríf. S cieľom priblížiť infláciu k 5 % cieľu centrálna banka uvoľnila svoju menovú politiku a v máji 2025 znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 7,75 %. To prispelo k prudkému zrýchleniu rastu úverov v súkromnom sektore, ktoré v júli 2025 medziročne vzrástli o 19,6 %. Napriek dočasnému vplyvu cyklónu – narušenie dodávateľských reťazcov spôsobujúce nedostatok určitých potravín – sa očakáva, že inflácia v roku 2026 zostane pod cieľovou hodnotou. Očakáva sa, že pokles svetových cien komodít a stabilizácia rupie prevážia oživenie dopytu a nové úpravy taríf (najmä v oblasti elektrickej energie). V roku 2026 sa preto dajú očakávať ďalšie zníženia kľúčovej úrokovej sadzby.
Konsolidácia rozpočtu zastavená cyklónom
Pokiaľ ide o rozpočet, vláda dodržala záväzky prijaté v rámci programu dohodnutého s MMF v marci 2023. Tento program počíta s balíkom vo výške 2,9 mld. USD, ktorý sa má vyplácať v splátkach do roku 2027. Slúži ako základ konsolidačnej stratégie, ktorá sa opiera hlavne o príjmy. Namiesto ďalšieho zvyšovania daní sa v roku 2026 pozornosť sústredí na rozšírenie daňového základu a zlepšenie výberu daní. Orgány plánujú znížiť daňový prah pre DPH a príspevky na sociálne zabezpečenie a zároveň urýchliť digitalizáciu platobných terminálov. Na strane výdavkov bude len malá časť financovania obnovy po cyklóne pokrytá núdzovou pomocou od medzinárodných partnerov. To predstavuje približne 0,5 % HDP, pričom škody sa odhadujú na takmer 4 % HDP. Cieľ dohodnutý s MMF, ktorým je stabilizácia celkových výdavkov na úrovni približne 20 % HDP v roku 2026, nebude splnený a deficit sa prehĺbi.
Srí Lanka urobila koncom decembra 2024 rozhodujúci krok k vyriešeniu svojej dlhovej krízy podpísaním dohody o reštrukturalizácii približne 98 % nominálnej hodnoty svojich medzinárodných dlhopisov. Takmer všetky eurobondy boli vymenené za nové, udržateľnejšie nástroje (predĺžené splatnosti, odklad splátok, nižšie úrokové sadzby). Zároveň boli podpísané bilaterálne dohody s oficiálnymi veriteľmi, vrátane veriteľov z Parížskeho klubu – najmä Japonska, Indie a Francúzska – ako aj s Čínou. Pomer zahraničného verejného dlhu sa teraz nachádza na klesajúcej trajektórii. Srí Lanke bolo udelené odkladové obdobie do roku 2027. Napokon, napriek dodatočným výdavkom súvisiacim s cyklónom sa neočakáva, že by sa dlhové zaťaženie zvýšilo, keďže orgány budú čerpať z hotovostných rezerv.
Očakáva sa, že saldo bežného účtu sa v roku 2026 stane záporným, čo bude spôsobené poklesom cestovného ruchu v dôsledku cyklónu a prehlbujúcim sa obchodným deficitom. V období od januára do novembra 2025 sa deficit obchodu s tovarom medziročne prehĺbil o 32 %, pričom dovoz – poháňaný nákupom vozidiel a spotrebného tovaru – rástol rýchlejšie ako vývoz. Vývoz, v ktorom dominuje odev, čaj a kaučuk, sa však zotavil, keďže sa postupne zmiernil nedostatok vstupných surovín, ktorý bol dedičstvom krízy z roku 2022. Vývoz ponesie hlavnú ťarchu škôd spôsobených cyklónom. Clá uvalené USA (30 % od augusta 2025), aj keď sú porovnateľné s clami susedných konkurentov alebo nižšie, vyvíjajú dodatočný tlak na odevný priemysel. Deficit primárneho príjmu sa v období január – november 2025 znížil o 18 % a tento trend bude pokračovať aj v roku 2026, najmä vďaka nižším úrokovým platbám z dlhu. Príjmy zo zahraničia od emigrantov – hlavne z Blízkeho východu – vzrástli o 22 % a v roku 2025 dosiahli 8,1 % HDP a v roku 2026 budú naďalej rásť. To však nebude stačiť na udržanie bežného účtu v kladných číslach. Napriek tomu by núdzové financovanie od partnerov, vyplatené prostriedky z MMF a väčšia flexibilita výmenného kurzu mali umožniť pokračujúce doplňovanie devízových rezerv (v novembri 2025 zodpovedajúce 3,4 mesiaca dovozu).
Nová ľavicová vláda čelí po kríze v roku 2022 vysokým očakávaniam zmien
Voľba prezidenta Arunu Kumaru Dissanayakeho v septembri 2024, po ktorej nasledovalo drvivé víťazstvo jeho ľavicovej koalície Národná ľudová sila (NPP) vo všeobecných voľbách, ukončila sedemdesiat rokov vlády tradičných strán. Koalíciu vedie prezidentská strana, marxisticky inšpirovaná Ľudová oslobodzovacia fronta, čo však prezidentovi nezabránilo zaviazať sa k programu MMF. Vláda sa teší podpore verejnosti, poháňanej vysokými očakávaniami zmien, najmä v boji proti korupcii a pri štátnej reforme. Počas prvého roka vlády došlo k obmedzeniu mnohých politických výsad a k stíhaniu viacerých osobností bývalého režimu, čím sa upevnil jej obraz ako vlády, ktorá sa zrieka minulosti. Miestne médiá však už poukazujú na narastajúci rozpor medzi sľubmi a pomalým tempom reforiem, najmä vzhľadom na to, že štrukturálne výzvy sú obrovské. Hlavným rizikom pre politickú stabilitu je hospodárska situácia: chudoba zostáva na vysokej úrovni a zlepšenie životných podmienok sa prejavuje len pomaly. Spôsob, akým vláda zvládla cyklón Ditwah, tento pocit ešte posilnil, pričom niektorí oponenti kritizujú vládu za jej neskúsenosť a neefektívnosť. V miestnych voľbách v máji 2025 získala NPP len 43 % hlasov – čo predstavuje pokles v porovnaní s jej víťazstvami v prezidentských a parlamentných voľbách.
Krajina, ktorá je silne závislá od medzinárodnej pomoci, musí vyvažovať svoje vzťahy s veľmocami, najmä s Indiou a Čínou, a zároveň udržiavať spokojnosť ostatných veriteľov. India, ktorá bola hlavným finančným podporovateľom počas krízy v rokoch 2022–2023 a poskytla takmer 4 miliardy USD v rámci núdzovej pomoci, zaujíma kľúčové miesto po podpísaní päťročnej dohody o vojenskej spolupráci v roku 2025. Zároveň sa krajina snaží zachovať svoje vzťahy s Čínou, ktorá bola prvým veriteľom, ktorý v októbri 2023 súhlasil s dohodou o reštrukturalizácii dlhu. Peking zostáva kľúčovým partnerom: financoval a vybudoval množstvo veľkých infraštruktúrnych projektov a pravdepodobne sa na nich bude naďalej vo veľkej miere podieľať.

Spojené štáty americké
Európa
Spojene kralovstvo
India
Spojené Arabské Emiráty
Čína
Singapur