Švajčiarsko

Hospodársky rast bude v roku 2025 naďalej mierny

Švajčiarska ekonomika v roku 2024 rástla mierne napriek slabým výsledkom eurozóny a narastajúcej globálnej politickej neistote. Relatívne silná súkromná spotreba a príjmy z licencií na zápasy EUFA EURO 2024 a Olympijské hry v Paríži mali vo Švajčiarsku citeľný vplyv. Hospodárstvo by malo zostať robustné. Súkromná spotreba by mala vykazovať stabilný rast a naďalej zostať dôležitým pilierom celkového rastu. Navyše, hoci inflácia bude v priebehu roka pravdepodobne do určitej miery kolísať, nemala by nikdy dosiahnuť 1 % a mala by byť výrazne nižšia ako v posledných troch rokoch. Ceny energie aj potravín v druhej polovici roku 2024 klesli, čo zabezpečilo nízku východiskovú úroveň v roku 2025. Okrem toho bola referenčná úroková sadzba pre hypotéky („hypothekarischer Referenzzinssatz“), ktorú stanovila švajčiarska vláda s cieľom regulovať trh a usmerňovať banky, začiatkom marca 2025 znížená z 1,75 % na 1,5 %, t. j. na najnižšiu úroveň od decembra 2023. Je to prvýkrát od marca 2020, čo vláda túto sadzbu znížila, čo by mohlo mať vplyv na všetky nové nájomné zmluvy (60 % domácností tvoria nájomníci), ktorí by mali profitovať z nižšieho nájomného. Po druhé, spotrebu ovplyvní aj ďalší nárast nákladov na povinné zdravotné poistenie. Priemerné poistné v roku 2025 vzrastie o 6 %. Je to však menej ako nárast v roku 2024, ktorý dosiahol v priemere 8,7 %. Medzitým by mali nominálne mzdy v roku 2025 ďalej rásť o 1,4 %. Hoci tempo rastu miezd bude nižšie ako v posledných dvoch rokoch (1,7 %, resp. 1,6 %), miera inflácie bude tiež nižšia, čo povedie k výrazne vyššiemu reálnemu rastu miezd ako v predchádzajúcich rokoch (1,0 % namiesto 0,5 % v roku 2024), čo zlepší kúpnu silu.

Nižší inflačný tlak už v roku 2024 prinútil Švajčiarsku národnú banku (SNB) štyrikrát znížiť svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, a to z 1,75 % na 0,5 %. V marci 2025 nasledovalo ďalšie zníženie sadzby o 25 bázických bodov, čím sa úroková sadzba znížila na 0,25 %, čo sa považuje za neutrálnu úroveň. Keďže neočakávame, že menová politika bude expanzívna, nepredpokladáme v tomto roku žiadne ďalšie zníženia sadzieb. Hoci nižšia sadzba by mala podporiť úverové financovanie podnikových investícií, vysoká globálna geopolitická neistota a najmä potenciálny obchodný konflikt s USA by mohli spôsobiť, že spoločnosti budú zaujímať vyčkávací postoj. Napriek tomu by mali prísť pozitívne impulzy zo stavebného sektora. Kým komerčná výstavba bude naďalej pozastavená, rezidenčná výstavba by sa mala pomaly zotavovať z nízkej úrovne. V tomto smere naznačujú predstihové ukazovatele a vyšší počet vydaných stavebných povolení. Okrem toho verejné stavby – hlavne v oblasti verejnej dopravy, infraštruktúry a zdravotníctva – zostávajú dôležitým motorom stavebného sektora. Medzi projekty patrí napríklad rozšírenie Gotthardského tunela o druhý tunel (celkové náklady projektu dosahujú 2,1 miliardy CHF), zvýšenie kapacity železničných staníc v Ženeve a Lausanne a rozšírenie projektov alpských solárnych elektrární (Solar Express). Plánuje sa tiež rozšírenie kliniky Univerzity v Zürichu a ďalších budov v areáli univerzity.

Výhľad pre švajčiarsky veľkoobchodný zahraničný obchod je obzvlášť ťažké predpovedať kvôli neistej obchodnej politike USA. Švajčiarsko malo v roku 2023 s USA prebytok obchodnej bilancie vo výške 34,25 miliardy CHF, čo predstavuje najvyšší obchodný prebytok so všetkými obchodnými partnermi (4,3 % HDP). Vývoz farmaceutických výrobkov zohráva dôležitú úlohu a clá by ho výrazne ovplyvnili. Ak nedôjde k výraznej eskalácii obchodného konfliktu s USA, zahraničný obchod sa bude pravdepodobne vyvíjať mierne s výrazným vývozom farmaceutických výrobkov, zatiaľ čo globálny dopyt po strojoch, elektronike a hodinkách bude pravdepodobne naďalej klesať. Silnejší dopyt po finančných službách a solídne príjmy z cestovného ruchu by to mali čiastočne kompenzovať. Významným negatívnym faktorom ovplyvňujúcim reálny rast švajčiarskej ekonomiky je absencia akýchkoľvek veľkých medzinárodných športových podujatí v roku 2025. Organizátori veľkých športových podujatí (napr. FIFA, UEFA a MOV) podporujú ekonomiku prostredníctvom príjmov z licencií. Keďže veľké futbalové podujatia (mužov) a olympijské hry sa konajú len raz za dva roky, v roku 2025 to bude mať negatívny vplyv na ekonomiku.

Verejné financie sú v poriadku, na obzore sú však vyššie výdavky na sociálne zabezpečenie

Verejné financie naďalej vykazujú mierny prebytok v celkových vládnych účtoch vďaka lepším výsledkom kantónov a systému sociálneho zabezpečenia, ktoré viac než kompenzujú zvýšený federálny deficit. Od roku 2026 bude základný dôchodok zahŕňať 13. mesačnú splátku. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa to má financovať (buď prostredníctvom vyšších príjmov, alebo rozpočtového deficitu). Dodatočné náklady v roku 2026 dosiahnu 4,1 mld. CHF (0,5 % HDP v roku 2024). V každom prípade zostáva verejný dlh na veľmi nízkej úrovni a nie je dôvodom na obavy.

Krajina vykazuje trvalo prebytok bežného účtu vďaka značnému prebytku obchodu s tovarom, ktorý v roku 2024 dosiahol 14 % HDP. Hoci sektor financií a poistenia spolu so športovými licenciami zohrávajú dôležitú úlohu vo vonkajších účtoch, bilancia služieb a primárnych príjmov (napr. príjmy z investícií v zahraničí a cezhraničných pracovníkov) štrukturálne vykazuje malý deficit. Okrem toho existuje štrukturálny deficit bilancie sekundárnych príjmov (transferov), ktorý je dôsledkom zahraničných pracovníkov, ktorí pracujú vo Švajčiarsku a časť svojich príjmov posielajú domov (403 000 zamestnancov v roku 2024, čo predstavuje 7,6 % z celkového počtu zamestnancov). V roku 2025 by sa akékoľvek zlepšenie prebytku obchodu s tovarom a vyššie príjmy z finančných služieb mali vyrovnať v dôsledku absencie kľúčových športových podujatí. To by malo udržať stav bežného účtu približne nezmenený.

Dostatočné švajčiarske aktíva v zahraničí, vďaka opakovaným prebytkom bežného účtu, umožňujú krajine dosahovať podstatne kladnú čistú pozíciu zahraničných investícií (111 % HDP ku koncu septembra 2024), ktorej výška sa mení v závislosti od cien na akciových trhoch a výmenného kurzu USD/CHF.

Domáca politická situácia je stabilná, nová obchodná dohoda s EÚ by však mohla situáciu skomplikovať

Švajčiarsky politický systém je mimoriadne stabilný vďaka tradícii politického konsenzu v krajine. Hlavné rozhodnutia sa prijímajú prostredníctvom referend. Federálna rada, t. j. vláda, sa skladá zo siedmich ministrov. Funkcia prezidenta sa volí z tejto skupiny na jeden rok a strieda sa. Od roku 1959 sa Federálna rada zostavuje podľa takzvaného „magického vzorca“, pričom prvé tri strany vo všeobecných voľbách získavajú po dva kreslá a štvrtá strana jedno kreslo. Aby sa „nová“ strana dostala do Federálnej rady, musí sa umiestniť medzi prvými štyrmi v dvoch po sebe idúcich voľbách, čo je zriedkavé. V dôsledku toho sa zloženie rady po posledných všeobecných voľbách v októbri 2023 nezmenilo. Pravicová národno-konzervatívna SVP, sociálnodemokratická SP a liberálna FDP majú po dva kreslá, kým kresťanskodemokratická Strana stredu má jedno kreslo. Ďalšie všeobecné voľby sú naplánované na rok 2027.

Vzťahy medzi Švajčiarskom a Európskou úniou sa zlepšili. Hlavný problém spočíva v ich obchodných dohodách, ktoré zahŕňajú aj časti týkajúce sa migrácie a pravidiel ochrany zamestnancov. V súčasnosti platia Bilaterálne dohody I a II z rokov 2002 a 2005 a celkovo 120 individuálnych dohôd. V roku 2008 sa začali rokovania o komplexnej obchodnej dohode, ktorá by zhrnula a aktualizovala existujúce jednotlivé dohody. Po rokoch rokovaní sa však švajčiarska vláda v roku 2021 rozhodla, že konečnú dohodu nepodpíše, keďže bolo jasné, že by bola v referende odmietnutá. Úloha Európskeho súdneho dvora ako mechanizmu na riešenie sporov, ktorý by mohol obmedziť suverenitu Švajčiarska, bola odmietnutá. Zachovanie vysokej úrovne mzdovej a zamestnaneckej ochrany vo Švajčiarsku bolo hlavným bodom sporu vyplývajúcim z obáv z nekontrolovanej migrácie v EÚ, rovnako ako možný nárok občanov EÚ na švajčiarsku sociálnu pomoc. Vzťahy sa ochladili, ale rokovania sa obnovili v marci 2023 a boli uzavreté v decembri 2024 novou dohodou. Nová dohoda teraz obsahuje ochrannú doložku týkajúcu sa migrácie. Voľný pohyb osôb medzi EÚ a Švajčiarskom môže byť obmedzený, ak spôsobuje závažné hospodárske a sociálne problémy. Ak EÚ s týmto obmedzením nesúhlasí, o výsledku rozhodne neutrálny rozhodcovský súd. Právomoci Európskeho súdneho dvora (ESD) budú tiež obmedzené s cieľom zachovať suverenitu Švajčiarska. Ak sa právo EÚ dostane do rozporu so švajčiarskym právom, o veci rozhodne tiež rozhodcovský súd. Na výklad práva EÚ sa nemusí obracať na ESD.

Nová dohoda ešte musí byť ratifikovaná. Referendum vo Švajčiarsku je naplánované na koniec roka 2025 alebo začiatok roka 2026. Schválenie je stále neisté, keďže najmä SVP, ktorá bola najsilnejšou stranou v posledných voľbách, je proti užším väzbám s EÚ. Federálna rada sa preto rozhodla rozdeliť celkový balík a vytvoriť štyri čiastkové dohody (voľný pohyb osôb a pozemná doprava, trh s elektrinou, bezpečnosť potravín a zdravie). O týchto čiastkových dohodách sa potom bude môcť hlasovať individuálne v referendách. Nie je však jasné, ako EÚ zareaguje, ak budú schválené len niektoré časti dohody.

Platby

Zmenky a šeky sa vo Švajčiarsku bežne nepoužívajú kvôli vysokým bankovým a daňovým poplatkom. Kolková daň zo zmeniek predstavuje 0,75 % z istiny v prípade domácich zmeniek a 1,5 % v prípade medzinárodných zmeniek.

Obchodníci kladú mimoriadne vysoké nároky na formálnu platnosť šekov a zmeniek ako platobných prostriedkov.

Domáce aj medzinárodné platby sa bežne realizujú bankovým prevodom – najmä prostredníctvom elektronickej siete SWIFT, na ktorú sú napojené hlavné švajčiarske banky. SWIFT poskytuje rýchly a efektívny spôsob spracovania platieb za nízke náklady.

Vymáhanie pohľadávok

Švajčiarsky právny systém vykazuje určité technické špecifiká, a to najmä: Existencia správneho orgánu známeho ako Úrad pre exekúcie a konkurzy (Office des poursuites et des faillites / Betreibungs und Konkursamt / Ufficio di esecuzione e fallimenti) v každom kantóne, s viacerými úradmi na úrovni miestnej samosprávy, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie súdnych príkazov. Ich funkcie sú upravené federálnym zákonom. Zainteresované strany môžu nahliadnuť do záznamov úradu alebo získať výpisy z nich; v roku 2011 nadobudol účinnosť nový, zjednotený občiansky súdny poriadok, ktorý vypracovala komisia odborníkov a schválila Federálna rada. Tento zákonník znamenal zrušenie 26 kantonálnych procesných zákonov, ktoré brzdili efektívnosť súdneho systému. Napriek tomu si súdne spory vyžadujú pomoc advokáta, ktorý je oboznámený s organizáciou súdov v jurisdikcii, kde bola vec začatá, ako aj s jazykom, ktorý sa používa v súdnom konaní (francúzština, nemčina alebo taliančina).

Mimosúdna fáza

Proces vymáhania pohľadávok začína doručením poslednej upomienky, najlepšie doporučenou poštou (čo umožňuje úročenie omeškania). V upomienke sa od dlžníka vyžaduje, aby do dvoch týždňov uhradil dlžnú istinu spolu s úrokmi z omeškania vypočítanými podľa zákonnej sadzby 5 % (pokiaľ sa strany nedohodli inak).

Súdne konanie

Ak k úhrade nedôjde, veriteľ môže predložiť podpísaný a vyplnený formulár žiadosti (réquisition de poursuite) exekučnému a konkurznému úradu. Tento úrad následne doručí dlžníkovi konečné nariadenie na zaplatenie do 20 dní, s účinnosťou odo dňa doručenia žiadosti.

Hoci je tento postup pre veriteľov veľmi jednoduchý, umožňuje dlžníkom namietať proti príkazu do 10 dní od doručenia bez nutnosti uvádzať dôvody. V takýchto prípadoch, ak veritelia nemajú k dispozícii bezpodmienečný dôkaz o dlhu na zamietnutie námietky dlžníka, jedinou možnosťou je domáhať sa nápravy prostredníctvom formálneho súdneho konania.

Pred začatím formálneho súdneho konania je povinné podstúpiť mediáciu alebo zmierovacie konanie pred mierovým sudcom. Výnimkou sú spory, ktoré patria do právomoci Obchodného súdu v Zürichu, alebo prípady, v ktorých sa obe strany dohodli, že toto konanie nebudú uplatňovať, a výška pohľadávky presahuje 100 000 CHF.

Súdne konanie zahŕňa začatie formálneho (a v súčasnosti zjednoteného) postupu, ktorý pozostáva z písomnej a ústnej fázy, s možnosťou vypočutia svedkov počas súdneho pojednávania. Tieto konania môžu trvať od jedného do troch rokov, v závislosti od kantónu.

Naopak, ak veriteľ disponuje bezpodmienečným dôkazom o dlhu podpísaným dlžníkom (akýkoľvek originálny dokument, v ktorom kupujúci uznáva svoj dlh – napríklad zmenka alebo šek), môže požiadať o dočasné zrušenie námietky dlžníka (main levée de l’opposition), bez toho, aby musel osobne vystúpiť pred súdom. Ide o zjednodušené konanie, ktoré je rýchle a relatívne ľahko dosiahnuteľné a v ktorom sa súdne rozhodnutie zakladá na dokumentoch predložených predajcom.

0

Po vydaní tohto príkazu na zrušenie námietky má veriteľ 20 dní na to, aby vec predložil sudcovi s cieľom dosiahnuť uvoľnenie pohľadávky (libération de dette) a následne získať exekučný príkaz. Akonáhle súd vynesie konečné rozhodnutie, Úrad pre exekúciu a konkurz vydá exekučný príkaz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu (commination de faillite). Tento návrh na vyhlásenie konkurzu umožňuje veriteľovi zaslať súdu žiadosť o vyhlásenie konkurzu. Po prijatí tejto žiadosti súd stanoví termín pojednávania a zašle písomné oznámenie o účasti obom stranám. Ak dlžník neuhradí pohľadávku a veriteľ svoju žiadosť nestiahne, súd vyhlási konkurz na spoločnosť dlžníka.

Súdne konania prebiehajú buď na súde prvého stupňa, alebo na okresnom súde. Obchodné súdy, ktorým predsedá senát zložený z profesionálnych a neprofesionálnych sudcov, existujú v štyroch germánskych kantónoch: Aargau, Bern, Sankt Gallen a Zürich.

Po podaní odvolania na kantonálny súd, čo je posledná inštancia v prípade pohľadávok presahujúcich 30 000 CHF, sa prípady prejednávajú na hlavnom federálnom súdnom orgáne: Švajčiarskom federálnom súde (Tribunal fédéral Suisse / Schweizerisches Bundesgericht / Tribunale federale svizzero), ktorý sídli v Lausanne.

0

0

Vymáhanie súdneho rozhodnutia

Insolvenčné konanie

REŠTRUKTURALIZAČNÉ KONANIE

Reštrukturalizačné konanie (Nachlassverfahren) môže iniciovať buď dlžník, alebo veriteľ. Správca prijme potrebné opatrenia na prípravu dohody o vyrovnaní na schválenie veriteľmi a súdom. Následne sa vykoná inventarizácia, pri ktorej sa ocenia všetky aktíva. Schválenie dohody vyžaduje kladný hlas kvóra, ktoré tvorí buď väčšina veriteľov zastupujúcich dve tretiny celkového počtu veriteľov, alebo štvrtina veriteľov zastupujúcich tri štvrtiny celkového dlhu. Po schválení musí dohodu potvrdiť súd. Následne nadobúda platnosť a stáva sa záväznou pre všetkých veriteľov s pohľadávkami, na ktoré sa dohoda vzťahuje.

KONKURZNÉ KONANIE

Súd môže vyhlásiť spoločnosť za bankrotujúcu a začať voči nej konkurzné konanie, ak o to úspešne požiadal veriteľ po tom, čo dlžník vyhlásil, že je platobne neschopný. Súd rozhodne, či sa má uplatniť skrátené alebo riadne konanie, alebo či sa bude pokračovať v konkurznom konaní (ak majetok nestačí na pokrytie predpokladaných nákladov konania). Správca konkurznej podstaty následne vyhotoví súpis majetku. Zjednodušené konanie sa nariadi v prípade, ak je nepravdepodobné, že výnos z majetku pokryje náklady riadneho konania. V tomto prípade sa nekonajú schôdze veriteľov a konkurzný úrad pristúpi k likvidácii a realizácii majetku bez účasti veriteľov.

Ak sa uplatňuje riadne konkurzné konanie, správca zverejní oznámenie o konkurze, v ktorom vyzve všetkých veriteľov a dlžníkov, aby svoje pohľadávky a záväzky nahlásili do 30 dní. Týmto oznámením sa veritelia pozývajú na prvú schôdzu (na ktorej môžu namiesto štátneho konkurzného úradu vymenovať súkromného správcu) a na zasadnutie veriteľského výboru. Druhá schôdza sa zvolá na účely začatia alebo pokračovania vymáhania pohľadávok voči tretím stranám a na dohodnutie spôsobu realizácie majetku patriaceho do konkurznej podstaty.

0

Posledná aktualizácia: marec 2025