Rast poháňaný investíciami a súkromnou spotrebou
Očakáva sa, že talianska ekonomika bude v roku 2026 pokračovať v miernom oživení. Rast bude opäť poháňaný hlavne domácim dopytom. Investície zostanú na vysokej úrovni vďaka postupnému zlepšovaniu finančných podmienok, budú však naďalej ovplyvňované neistotou, ktorá zaťažuje globálne obchodné a geopolitické prostredie. Rast by mal byť v roku 2026 podporený najmä čerpaním európskych fondov v rámci Národného plánu na obnovu a odolnosť, za predpokladu, že vláda dokáže tieto prostriedky efektívne využiť. Tieto fondy podporia stavebníctvo, a konkrétnejšie infraštruktúru, čím čiastočne kompenzujú pokles v rezidenčnom sektore súvisiaci s ukončením platnosti programu „Superbonus“ (dotácie zavedené v roku 2020 na renováciu budov s cieľom zlepšiť ich energetickú efektívnosť). Tieto prostriedky dosahujú výšku 194 miliárd EUR, z čoho 72 miliárd EUR tvoria granty a 123 miliárd EUR úvery. Po schválení ôsmej tranže v decembri 2025 Taliansko získalo 79 % z celkovej sumy, čo bolo výrazne nad európskym priemerom 60 %, avšak do konca novembra 2025 bolo vynaložených len 52 %. Po druhé, spotreba domácností bude pozitívne prispievať k rastu vďaka nárastu kúpnej sily poháňanej silným trhom práce a miernou infláciou. Do konca roka 2025 klesla miera nezamestnanosti na 5,6 %, čo je najnižšia úroveň v histórii. Zvýšenie miezd dohodnuté v kolektívnych zmluvách dosiahlo v roku 2025 v priemere 3,1 %, čím opäť predbehlo infláciu a prispelo tak k rastu reálneho disponibilného príjmu, ktorý sa od roku 2025 zrýchľuje. Napriek týmto nárastom zostali reálne mzdy v septembri 2025 o 8,8 % nižšie ako v januári 2021. Rozpočet na rok 2026 výrazne znížil marginálnu sadzbu pre druhý pásmo daňovej stupnice z príjmov (medzi 28 000 EUR a 50 000 EUR) z 35 % na 33 %, pričom už v roku 2025 bolo zlúčenie prvých dvoch pásiem ustanovené natrvalo. Napriek tomu miera úspor domácností naďalej rástla a v 3. štvrťroku 2025 dosiahla 14,1 % disponibilného príjmu (v porovnaní s priemerom 11 % v rokoch 2015 až 2019), čo odzrkadľuje pretrvávajúcu zdržanlivosť v spotrebe. Objem maloobchodného predaja sa od konca roka 2023 stabilizoval na úrovni približne o 4 % nižšej ako pred pandémiou.
Vonkajší dopyt sa mierne oživí, čo však bude naďalej kompenzované trvalejším nárastom dovozu. Očakáva sa, že vývoz služieb zostane na vysokej úrovni, a to najmä vďaka dopytu v cestovnom ruchu, ktorý naďalej vykazuje rastúci trend, hoci pomalším tempom ako v predchádzajúcich rokoch. V roku 2025 zaznamenal počet zahraničných turistov ubytovaných v turistických zariadeniach medziročný nárast približne o 1 %, po 9 % v roku 2024 a 23 % v roku 2023. Talianska ekonomika bude naďalej vystavená krehkému dopytu a oživeniu svojich európskych susedov, keďže viac ako 55 % jej vývozu tovaru smeruje do ostatných krajín EÚ. Okrem toho USA predstavujú pre Taliansko najväčší obchodný prebytok a druhý najväčší vývozný trh (11 % jej vývozu) po Nemecku. V dôsledku toho zostáva taliansky spracovateľský sektor (ktorý tvorí takmer 15 % HDP) výrazne vystavený vplyvu amerických ciel po roku 2025, ktorý bol poznačený účinkami predčasného nárastu. Táto situácia sa týka najmä strojov a iných investičných tovarov, predovšetkým elektrických zariadení, farmaceutických výrobkov, lodného staviteľstva a automobilového priemyslu, ktoré spolu tvoria viac ako polovicu vývozu do USA. Vývoz tovaru je tiež vystavený zvýšenej konkurencii zo strany Číny a strate konkurencieschopnosti v dôsledku posilnenia eura voči doláru.
Postupná fiškálna konsolidácia
Konsolidácia verejných financií bude prebiehať postupne a mohla by Taliansku umožniť vystúpiť z európskeho postupu pri nadmernom deficite – začatého v roku 2024 – už v roku 2026. Napriek postupným zníženiam sadzieb dane z príjmov fyzických osôb budú príjmy ťažiť zo silného trhu práce, ako aj z zvýšenia daní pre finančné a poisťovacie spoločnosti, ktoré sa predpokladá v rozpočte na rok 2026. Fiškálna konsolidácia bude tiež výsledkom ukončenia platnosti stimulačných opatrení na renováciu v rámci programu „Superbonus“ (s výnimkou oblastí postihnutých zemetraseniami). Napriek postupnému rušeniu tohto stimulu však bude v nasledujúcich rokoch naďalej predstavovať záťaž pre verejné financie, keďže daňové úľavy udelené od roku 2024 sa musia uplatňovať v rovnakých splátkach počas desiatich rokov. Napriek trendu fiškálnej konsolidácie má Taliansko druhý najvyšší pomer verejného dlhu k HDP v Európe po Grécku. Na rozdiel od Grécka, kde je dlh z veľkej časti v rukách verejných veriteľov, väčšinu talianskeho dlhu (70 %) držia rezidenti, pričom štvrtinu z toho drží Talianska centrálna banka.
Hoci sa situácia talianskych bánk zlepšila, naďalej sú výrazne vystavené domácemu štátnemu dlhu, ktorý v apríli 2025 predstavoval takmer 10 % ich aktív (čo je pokles oproti pandemickému vrcholu na úrovni 11 %, avšak výrazne viac ako priemer eurozóny na úrovni 4 %). Okrem toho je bankový systém dobre kapitalizovaný (pomer CET1 na úrovni 16 %), vysoko likvidný (pomer čistého stabilného financovania na úrovni 133 %) a má zdravé portfólio aktív (pomer nesplácaných úverov na úrovni 2,2 % v 3. štvrťroku 2025). Vláda je však voči súkromnému sektoru vystavená podmieneným záväzkom, ktoré dosahujú 15 % HDP, pričom drvivá väčšina z nich súvisí s Covidom.
Pokiaľ ide o vonkajšie účty, zmiernenie cien energie pomohlo obnoviť prebytok bežného účtu Talianska, ktorý bol v roku 2022 prerušený energetickou krízou. Prebytok bežného účtu bude v roku 2026 pokračovať v tomto pozitívnom trende, zostane však pod úrovňou spred pandémie (priemer za roky 2015 – 2019 sa blížil k 2,5 % HDP) v dôsledku rastu dovozu poháňaného postupným oživením domáceho dopytu, štrukturálne vyšších cien energie a pretrvávajúceho krehkého vonkajšieho dopytu. Hoci Taliansko ťaží zo silného odvetvia cestovného ruchu a dopravy (súvisiaceho hlavne s cestovným ruchom), ktoré generuje relatívne stabilný prebytok, jeho bilancia služieb bude naďalej vykazovať mierny deficit.
Návrat k politickej stabilite
Po páde dočasnej vlády Draghiho v júli 2022 si stredopravá koalícia zabezpečila pohodlné víťazstvo (43 % hlasov, 237 zo 400 kresiel v dolnej komore parlamentu) v predčasných voľbách, ktoré sa konali v septembri 2022. Na čele vlády stojí Giorgia Meloni, ktorej strana Fratelli d’Italia s 26 % hlasov výrazne zvíťazila. K nej sa pridali strany Forza Italia (8 % hlasov) a Lega (9 %), ktoré spolu získali 237 zo 400 kresiel. Po dlhom období politickej nestability charakterizovanej nestabilnými koalíciami sa Giorgii Meloni podarilo upevniť silnú podporu zo strany konzervatívnych politických síl v Taliansku. Popularita premiérky na talianskej politickej scéne sa potvrdila aj v európskych voľbách v júni 2024, kde jej strana zvíťazila s takmer 29 % hlasov, za ňou nasledovala Partito Democratico (PD) s 24 %. Vďaka slabej opozícii zo strany centristických a progresívnych strán (PD a Movimento Cinque Stelle) sa očakáva, že konzervatívna koalícia na čele s Meloniovou zostane pri moci až do konca svojho volebného obdobia v roku 2027. Okrem toho sa očakáva, že premiérka bude naďalej usilovať o ústavnú reformu, ktorá by umožnila priame voľby predsedu vlády, a to napriek tomu, že návrh zákona už v júni 2024 schválil Senát. Reformu tohto charakteru je ťažké dosiahnuť, keďže zmena ústavy vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v parlamente alebo jednoduchú väčšinu nasledovanú referendom.
Silná závislosť od európskych fondov na financovanie investícií predstavuje pre vládu silný stimul na dodržiavanie podmienok EÚ. Úsilie o zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom štrukturálnych reforiem, fiškálnej konsolidácie a verejných investícií by preto malo pokračovať. Taliansko bude musieť urýchliť zavádzanie reforiem, ak chce využiť všetky prostriedky, ktoré mu boli pridelené, pred uplynutím lehoty na ich čerpanie v roku 2026.

Nemecko
Spojené štáty americké
Francúzsko
Španielsko
Švajčiarsko
Čína
Netherlands