Turecko

Reštriktívna menová politika, mierny rast, nižšia inflácia

Spolu s urýchľujúcim sa procesom dezinflácie sa turecká ekonomika pripravuje na pomalšiu, ale vyváženejšiu trajektóriu rastu. V tomto roku a až do roku 2026 bude príspevok súkromnej spotreby (približne 55 % HDP) k rastu naďalej obmedzený v dôsledku trvalo reštriktívnej menovej politiky. Očakáva sa, že centrálna banka začne v júli 2025 postupne znižovať svoju týždennú repo sadzbu (46 %), aby v súlade s dezinfláciou dosiahla do polovice roka 2026 úroveň 30 %. Inflácia bude naďalej zaťažovať rozpočty domácností, najmä u ľudí v nižších a stredných príjmových skupinách. Príspevok súkromnej spotreby k rastu bude preto závisieť najmä od skupiny s najvyššími príjmami. Na strane štátu prísnejšia fiškálna politika, zahŕňajúca škrty vo výdavkoch (s výnimkou obnovy po dvoch zemetraseniach v roku 2023), zníži príspevok verejného sektora k rastu (približne 12 % HDP). Očakáva sa, že súkromné investície (približne 10 % HDP), oslabené tiež zvýšenými finančnými nákladmi, budú od druhej polovice roku 2025 vykazovať postupné zlepšenie. Čistý vývoz bude naďalej brzdou rastu, hoci v menšej miere, a to predovšetkým vďaka nižším svetovým cenám energie, obmedzeniu dovozu zlata a vyšším príjmom z cestovného ruchu v roku 2026 (odhadovaným na 70 mld. USD, čo predstavuje nárast o 8 % oproti roku 2025). Vývoj vývozu tovaru bude ovplyvnený oživením dopytu v EÚ, najmä v Nemecku, a vývojom americkej ekonomiky. Ak budú tieto faktory v roku 2026 pôsobiť pozitívne, mohlo by to vyvolať oživenie priemyselnej výroby, ktorá v období január – apríl 2025 medziročne vzrástla len o skromných 1,3 %. Vývoz tureckého obranného priemyslu a súvisiaceho technologického softvéru určite prekoná svoj nedávny vysoký rastový trend.

Turecká líra bude v roku 2026 naďalej v reálnom vyjadrení posilňovať, hoci pomalším tempom, a tým podporí proces dezinflácie. Predpokladá sa, že ročná inflácia do konca roka ďalej klesne na takmer 26 %. Napriek tomu zostane výrazne nad prognózou centrálnej banky, ktorá je 12 %. Ak nedôjde k neočakávanému šoku v oblasti výmenných kurzov, malo by to podporiť dezinfláciu spomalením rastu cien dovážaných základných tovarov. Tento trend podporí prelomenie cenovej zotrvačnosti v sektore služieb a zlepšenie inflačných očakávaní.

Zúženie vonkajšieho deficitu, fiškálna konsolidácia bude pokračovať

Medzera v bilancii príjmov spôsobená repatriáciou výnosov zahraničných investorov a prebytok v bilancii služieb budú v roku 2026 pretrvávať. Zúženie deficitu zahraničného obchodu opäť zníži deficit bežného účtu ako percento HDP. Očakáva sa, že medzi najdôležitejšie faktory prispievajúce k prebytku v bilancii služieb budú patriť príjmy z cestovného ruchu a dopravy. Relatívne nízke svetové ceny energie budú podporovať pokles dovozných nákladov, zatiaľ čo tempo rastu vývozu bude závisieť najmä od oživenia európskych ekonomík. V tejto súvislosti pretrvávajú dva rizikové faktory. Po prvé, potenciálny pokles objemov svetového obchodu spôsobený nepredvídateľnou colnou politikou Trumpovej administratívy by mohol oslabiť dopyt po tureckom vývoznom tovare. Po druhé, regionálny geopolitický vývoj by mohol viesť k uzavretiu kľúčových dopravných trás, čo by mohlo spôsobiť nárast dovozných cien komodít. Uzavretie hlavných tranzitných trás (napr. Hormuzského prielivu), nehovoriac o poškodení zariadení na ťažbu ropy, by dramaticky zvýšilo ceny energie.

V júni 2025 dosiahli hrubé medzinárodné rezervy centrálnej banky výšku 156 mld. USD (čo predstavuje približne 85 % objemu krátkodobého zahraničného dlhu, z toho niečo vyše polovice vo forme zlata) oproti 98,5 mld. USD v máji 2023. V rokoch 2024 a 2025 pomohlo zmiernenie domáceho dopytu spôsobené oficiálnym mesačným obmedzením rastu úverov (v rozmedzí 1,5 až 2 %) znížiť deficit bežného účtu a zvýšiť medzinárodné rezervy centrálnej banky. Rast rezerv vyvolal pokles rizikovej prémie – 5-ročné CDS v USD klesli v júni 2025 na 285 bodov oproti 888 bodom v júli 2022. To posilnilo schopnosť krajiny prilákať prílev zahraničného kapitálu. Spoliehanie sa na krátkodobé prílevy na podporu nárastu rezerv však predstavuje pre centrálnu banku výzvu pri udržiavaní stability tureckej líry tvárou v tvár potenciálnym vonkajším a domácim tlakom.

Fiškálna konsolidácia bude naďalej poháňaná znižovaním výdavkov, najmä tých diskrečných (t. j. prevádzkové náklady, podpora miestnych projektov atď.). Spomalenie inflácie prispeje k spomaleniu rastu výdavkov na personál, ktoré tvoria 30 % celkových výdavkov. Očakáva sa však, že úrokové platby, ktoré v období január – máj 2025 vzrástli o 75 % v porovnaní s úrovňou z predchádzajúceho roka, zostanú na vysokej úrovni. V dôsledku zvýšenej inflácie a sprísnenia menovej politiky vzrástli priemerné náklady na domáce financovanie v máji 2025 na 47 %, v porovnaní s 35 % v máji 2024.

Regionálne geopolitické napätia budú kľúčovým faktorom v zahraničnej politike

Turecko má prezidentský systém, ktorý bol schválený v referende v roku 2017. Výkonné právomoci a povinnosti vykonáva a plní prezident. Vo všeobecných voľbách v roku 2023 zvíťazil prezident Recep Tayyip Erdoğan a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AK Parti). Očakáva sa, že domáca politická situácia zostane relatívne stabilná.

Zahraničná politika Turecka bola v posledných rokoch riadená predovšetkým ekonomickými hľadiskami. Očakáva sa, že od roku 2025 budú hrať významnejšiu úlohu geopolitické napätia, najmä na Blízkom východe. Predpokladá sa, že krajina bude postupovať opatrne, aby sa vyhla vtiahnutiu do týchto konfliktov. Hoci Turecko nie je zapojené do konfliktu medzi Iránom, Izraelom a USA, čelí napriek tomu značným rizikám. Hoci Ankara udržiava diplomatické a obchodné vzťahy s Teheránom, širší konflikt by mohol destabilizovať juhovýchodné hranice Turecka vzhľadom na prítomnosť skupín podporovaných Iránom v Iraku a Sýrii. Turecko by sa tiež mohlo opäť musieť vyrovnať s prílevom utečencov zo susedných krajín. Turecko bude naďalej plniť úlohu kľúčového diplomatického sprostredkovateľa, ako je tomu v prípade prebiehajúcich rokovaní medzi Etiópiou a Somálskom, ako aj pri rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom.

Turecko rozšírilo svoju prítomnosť v Afrike investíciami do infraštruktúry, energetiky a telekomunikácií. Nadviazalo pevné hospodárske vzťahy s africkými krajinami a etablovalo sa ako kľúčový partner: obchod medzi Afrikou a Tureckom vzrástol z 5 miliárd USD v roku 2003 na 33 miliárd USD v roku 2024. Turecko je síce členom NATO, snaží sa však zachovať určitú mieru strategickej autonómie, ako je to vidieť v Sýrii, Líbyi a na Kaukaze. Jeho vzťahy s EÚ sú naďalej zložité – na stole sú zmrazené prístupové rokovania, cyperská otázka a napätie s Gréckom –, hoci obe strany naďalej spájajú spoločné záujmy.

Platby

Tradičné úverové platobné nástroje sa na tureckom domácom trhu stále bežne používajú, keďže často slúžia ako prevoditeľné cenné papiere. Platí to napríklad pre zmenky, ktoré malé a stredné podniky pravidelne využívajú pri obchodných transakciách. Podobne aj šeky s neskorším dátumom platenia slúžia ako platobný prostriedok aj ako úverový nástroj. Šeky obiehajú na domácom trhu ako prevoditeľné cenné papiere až do dátumu ich splatnosti. Novela, ktorá nadobudla účinnosť 15. júla 2016, ukladá pokutu osobe zodpovednej za „neuhradený šek“. Ak sa pokuta nezaplatí, môže sa toto sankčné opatrenie premeniť na trest odňatia slobody v dĺžke až 1 500 dní. V takýchto prípadoch sa neuskutoční ani zúčtovanie, ani predčasná splátka. Okrem toho sa vystaviteľovi neuhradeného šeku následne zakáže vystavovať šeky alebo otvárať šekové účty. Po zaplatení sumy šeku alebo uplynutí desiatich rokov od súdneho rozhodnutia sa tento zákaz zruší. Hoci sa od bánk v súčasnosti vyžaduje väčšia ostražitosť, pokiaľ ide o profily ich klientov, zákon o šekoch, ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2009, stanovuje vysoké finančné sankcie, ktoré je v prípade neuhradenia povinný uhradiť vystaviteľ šeku.

Elektronická sieť SWIFT je v tureckých bankových kruhoch dobre etablovaná a predstavuje najčastejšie používaný nástroj pre medzinárodné platby.

Vymáhanie pohľadávok

MIMOSÚDNE KONANIE

Mimosúdne konania, ktoré zahŕňajú zaslanie formálnej výzvy na zaplatenie, po ktorej nasledujú opakované telefonáty, zostávajú relatívne účinnou metódou. Návštevy na mieste môžu tiež pripraviť pôdu pre obnovenie komunikácie medzi dodávateľmi a zákazníkmi, čím sa zvýšia šance na úspešné uzavretie rokovaní. Občiansky súdny poriadok výslovne stanovuje, že sudca môže kedykoľvek v priebehu súdneho konania podporiť mimosúdne urovnanie sporu, za predpokladu, že z toho vyplýva skutočná vôľa strán hľadať mimosúdne urovnanie prostredníctvom dohodnutej transakcie.

Zákon o mediácii v občianskoprávnych sporoch stanovuje, že mediácia sa uplatňuje iba pri riešení súkromnoprávnych sporov vyplývajúcich z konania alebo transakcií zainteresovaných strán, ktoré sú spôsobilé takéto spory urovnať. Strany sa môžu kedykoľvek obrátiť na mediátora s cieľom pokračovať v procese, ukončiť ho alebo od neho odstúpiť.

V závislosti od platobnej schopnosti dlžníka sa podmienky dohody môžu pohybovať od úplného splatenia cez splácanie v splátkach až po čiastočné splatenie ako konečné vyrovnanie. Ak nedôjde k dobrovoľnému urovnaniu, hrozba podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (iflâs) je často používanou taktikou na vyvolanie reakcie dlžníka a podnietenie ho k zaplateniu nedoplatkov.

Súdne konanie

Exekučné konanie – prostredníctvom správneho orgánu

 Obratné cenné papiere, ako sú zmenky, dlžobné úpisy a šeky, umožňujú veriteľom (bez nutnosti získania predchádzajúceho rozhodnutia) priamo osloviť exekučný úrad (Icra Dairesi) s cieľom doručiť dlžníkovi príkaz na zaplatenie. V prípade potreby môžu následne pristúpiť k zabaveniu majetku dlžníka. Zabavenie je proces, ktorý začína podaním príkazu na zaplatenie, ktorý sa následne doručí dlžníkovi. Ak proti príkazu nie sú vznesené námietky, majetok dlžníka sa speňaží na úhradu pohľadávok. Ak dlžník príkaz neakceptuje, má možnosť požiadať veriteľa, aby svoju pohľadávku preukázal na súde. Dlžník má desať dní na vyrovnanie príslušných nedoplatkov alebo päť dní na to, aby sa obrátil na exekučný súd a namietal proti platbe s odôvodnením, že napríklad podpis na dokumente nie je jeho vlastný alebo že dlh už neexistuje.

Ak sa veriteľ rozhodne doručiť dlžníkovi výzvu na zaplatenie napriek tomu, že nevlastní cenné papiere, ako sú zmenky, dlžobné úpisy a šeky, dlžník môže proti výzve na zaplatenie vzniesť námietku do 7 dní od jej doručenia. Táto námietka pozastaví exekučné konanie, kým veriteľ nepodá a nevyhrá žalobu o zrušenie námietky týkajúcej sa jeho pohľadávky. Na základe nariadenia, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 1. 2019, sa obrátenie sa na mediátora stalo predpokladom pre prípady, ktoré sú podané proti pohľadávkam na zaplatenie určitej sumy peňazí a náhrady škody. Aby teda veriteľ mohol podať žalobu o zrušenie námietky a obnoviť exekučné konanie, musí sa najskôr obrátiť na mediátora.

Ak sa námietka považuje za zneužívajúcu, dlžníkovi hrozia vysoké pokuty.

Súdne konanie – preskúmanie súdom

Ak predsúdne postupy na vymáhanie pohľadávky od partnera/dodávateľa zlyhajú, je možné podať žalobu proti dlžníkovi na obchodných súdoch. Obchodný súd (asliye ticaret mahkemeleri), ktorý je špecializovanou komorou súdu prvého stupňa, je príslušný na prejednávanie obchodných sporov a konkurzných konaní. V prípadoch, keď je sporná platnosť pohľadávky, jedinou možnosťou je začať riadne konanie prostredníctvom predvolania na súd.

Ak Turecko neuzavrelo s krajinou žalobcu dvojstrannú zmluvu ani zmluvu o reciprocite, žalobca je povinný zložiť u príslušného miestneho súdu kauciu (judicatum solvi). Táto suma predstavuje približne 15 % výšky pohľadávky. To isté platí aj pre tureckých žiadateľov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Turecku. Na konci súdneho konania súd vráti veriteľovi túto kauciu.

Žalobca je tiež povinný na začiatku konania zložiť štvrtinu súdnych poplatkov, ktoré sú úmerné výške pohľadávky. Okrem toho je potrebné predložiť súdu notársky overené dokumenty.

Bežné konanie je rozdelené do troch fáz. Prvá fáza zahŕňa predloženie stanovísk oboch strán (žaloba a žalobná odpoveď). V druhej, dlhšej fáze súd prešetruje prípad a posudzuje relevantnosť predložených dôkazov, aby zistil, či ide o dôkazy presvedčivé alebo diskrečné. Nakoniec, v hlavnom pojednávaní, ktoré tvorí tretiu fázu, súd vypočuje obe strany a ich právnych zástupcov, než vynesie rozhodnutie.

0

Vymáhanie súdneho rozhodnutia

Akékoľvek súdne rozhodnutie môže byť vykonané prostredníctvom exekučných a konkurzných úradov/úradníkov, ak osoba, proti ktorej bolo rozhodnuté, nevykoná súdne rozhodnutie dobrovoľne a včas. Exekúcia sa mierne líši v závislosti od druhu pohľadávky, vo všeobecnosti sa však podobá exekučnému konaniu. Na rozdiel od exekučného konania je však námietka proti exekúcii súdneho rozhodnutia výnimočnou situáciou.

Konkurzné konanie

KONKORDÁT

Dlžník, na ktorého sa vzťahuje konkurz, môže podať návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní (konkordato projesi). Ak obchodný súd usúdi, že návrh je realizovateľný, nariadi moratórium a vymenuje komisára pre vyrovnanie (konkordato komiseri), ktorý preskúma hospodársku situáciu dlžníka. Najbežnejšou formou návrhu je úplné alebo čiastočné splatenie dlhu v priebehu určitého časového obdobia. Návrh však môže mať aj formu postúpenia celého majetku dlžníka alebo jeho časti na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ak návrh nebude schválený, môže byť vydané rozhodnutie o konkurze.

REORGANIZÁCIA

Dlžník vyčlení časť alebo všetky svoje aktíva pre veriteľov, navrhne, aby sa tieto aktíva predali (alebo previedli na tretie strany) a aby výnos z predaja bol rozdelený medzi veriteľov. Dlžník, ktorý si želá reštrukturalizáciu (alebo veriteľ, ktorý má právo začať konkurzné konanie), môže podať na príslušný exekučný súd návrh na reorganizáciu. Ak exekučný súd zistí, že projekt má šancu na úspech, nariadi zvolanie schôdze veriteľov, na ktorej sa rozhodne, či projekt reorganizácie prijmú. V prípade schválenia sa projekt následne predloží súdu na schválenie. Ak súd zistí, že reorganizácia bude výhodnejšia ako konkurz, projekt schváli.

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Dlžnícka spoločnosť, ktorá čelí finančným ťažkostiam alebo bezprostrednému riziku platobnej neschopnosti, má právo požiadať obchodný súd o schválenie reštrukturalizačného návrhu, ktorý predtým schválilo požadované kvórum veriteľov, ktorých sa týka (poškodených veriteľov).

Nové ustanovenia EBC (Exekučného a konkurzného zákonníka) podporujú dlžníka a jeho veriteľov, aby dosiahli dobrovoľnú dohodu o ozdravení podniku, ktorý sa nachádza v ťažkostiach, ale je stále životaschopný. Obsah návrhu nadobúda platnosť po jeho prijatí veriteľmi a schválení súdom. Veritelia však majú právo požiadať súd o nápravu, ak dlžník nesplní svoje záväzky vyplývajúce z návrhu. Súd má právo vyhlásiť dlžníka za v konkurze v prípade akéhokoľvek nedodržania podmienok. Reštrukturalizácia je k dispozícii len pre spoločnosti a družstvá s výnimkou bánk a poisťovní.

KONKURZ

Bežný konkurz

Veriteľ začne toto konanie tým, že požiada exekútora, aby doručil dlžníkovi príkaz na zaplatenie splatného dlhu. Dlžník má sedem dní od doručenia na to, aby dlh spochybnil alebo zaplatil. Ak dlžník nezaplatí ani dlh nespochybní, veriteľ môže požiadať obchodný súd o vydanie rozhodnutia o konkurze, ktoré súd spravidla vydá.

Posledná aktualizácia: jún 2025