Reštriktívna menová politika, mierny rast, nižšia inflácia
Spolu s urýchľujúcim sa procesom dezinflácie sa turecká ekonomika pripravuje na pomalšiu, ale vyváženejšiu trajektóriu rastu. V tomto roku a až do roku 2026 bude príspevok súkromnej spotreby (približne 55 % HDP) k rastu naďalej obmedzený v dôsledku trvalo reštriktívnej menovej politiky. Očakáva sa, že centrálna banka začne v júli 2025 postupne znižovať svoju týždennú repo sadzbu (46 %), aby v súlade s dezinfláciou dosiahla do polovice roka 2026 úroveň 30 %. Inflácia bude naďalej zaťažovať rozpočty domácností, najmä u ľudí v nižších a stredných príjmových skupinách. Príspevok súkromnej spotreby k rastu bude preto závisieť najmä od skupiny s najvyššími príjmami. Na strane štátu prísnejšia fiškálna politika, zahŕňajúca škrty vo výdavkoch (s výnimkou obnovy po dvoch zemetraseniach v roku 2023), zníži príspevok verejného sektora k rastu (približne 12 % HDP). Očakáva sa, že súkromné investície (približne 10 % HDP), oslabené tiež zvýšenými finančnými nákladmi, budú od druhej polovice roku 2025 vykazovať postupné zlepšenie. Čistý vývoz bude naďalej brzdou rastu, hoci v menšej miere, a to predovšetkým vďaka nižším svetovým cenám energie, obmedzeniu dovozu zlata a vyšším príjmom z cestovného ruchu v roku 2026 (odhadovaným na 70 mld. USD, čo predstavuje nárast o 8 % oproti roku 2025). Vývoj vývozu tovaru bude ovplyvnený oživením dopytu v EÚ, najmä v Nemecku, a vývojom americkej ekonomiky. Ak budú tieto faktory v roku 2026 pôsobiť pozitívne, mohlo by to vyvolať oživenie priemyselnej výroby, ktorá v období január – apríl 2025 medziročne vzrástla len o skromných 1,3 %. Vývoz tureckého obranného priemyslu a súvisiaceho technologického softvéru určite prekoná svoj nedávny vysoký rastový trend.
Turecká líra bude v roku 2026 naďalej v reálnom vyjadrení posilňovať, hoci pomalším tempom, a tým podporí proces dezinflácie. Predpokladá sa, že ročná inflácia do konca roka ďalej klesne na takmer 26 %. Napriek tomu zostane výrazne nad prognózou centrálnej banky, ktorá je 12 %. Ak nedôjde k neočakávanému šoku v oblasti výmenných kurzov, malo by to podporiť dezinfláciu spomalením rastu cien dovážaných základných tovarov. Tento trend podporí prelomenie cenovej zotrvačnosti v sektore služieb a zlepšenie inflačných očakávaní.
Zúženie vonkajšieho deficitu, fiškálna konsolidácia bude pokračovať
Medzera v bilancii príjmov spôsobená repatriáciou výnosov zahraničných investorov a prebytok v bilancii služieb budú v roku 2026 pretrvávať. Zúženie deficitu zahraničného obchodu opäť zníži deficit bežného účtu ako percento HDP. Očakáva sa, že medzi najdôležitejšie faktory prispievajúce k prebytku v bilancii služieb budú patriť príjmy z cestovného ruchu a dopravy. Relatívne nízke svetové ceny energie budú podporovať pokles dovozných nákladov, zatiaľ čo tempo rastu vývozu bude závisieť najmä od oživenia európskych ekonomík. V tejto súvislosti pretrvávajú dva rizikové faktory. Po prvé, potenciálny pokles objemov svetového obchodu spôsobený nepredvídateľnou colnou politikou Trumpovej administratívy by mohol oslabiť dopyt po tureckom vývoznom tovare. Po druhé, regionálny geopolitický vývoj by mohol viesť k uzavretiu kľúčových dopravných trás, čo by mohlo spôsobiť nárast dovozných cien komodít. Uzavretie hlavných tranzitných trás (napr. Hormuzského prielivu), nehovoriac o poškodení zariadení na ťažbu ropy, by dramaticky zvýšilo ceny energie.
V júni 2025 dosiahli hrubé medzinárodné rezervy centrálnej banky výšku 156 mld. USD (čo predstavuje približne 85 % objemu krátkodobého zahraničného dlhu, z toho niečo vyše polovice vo forme zlata) oproti 98,5 mld. USD v máji 2023. V rokoch 2024 a 2025 pomohlo zmiernenie domáceho dopytu spôsobené oficiálnym mesačným obmedzením rastu úverov (v rozmedzí 1,5 až 2 %) znížiť deficit bežného účtu a zvýšiť medzinárodné rezervy centrálnej banky. Rast rezerv vyvolal pokles rizikovej prémie – 5-ročné CDS v USD klesli v júni 2025 na 285 bodov oproti 888 bodom v júli 2022. To posilnilo schopnosť krajiny prilákať prílev zahraničného kapitálu. Spoliehanie sa na krátkodobé prílevy na podporu nárastu rezerv však predstavuje pre centrálnu banku výzvu pri udržiavaní stability tureckej líry tvárou v tvár potenciálnym vonkajším a domácim tlakom.
Fiškálna konsolidácia bude naďalej poháňaná znižovaním výdavkov, najmä tých diskrečných (t. j. prevádzkové náklady, podpora miestnych projektov atď.). Spomalenie inflácie prispeje k spomaleniu rastu výdavkov na personál, ktoré tvoria 30 % celkových výdavkov. Očakáva sa však, že úrokové platby, ktoré v období január – máj 2025 vzrástli o 75 % v porovnaní s úrovňou z predchádzajúceho roka, zostanú na vysokej úrovni. V dôsledku zvýšenej inflácie a sprísnenia menovej politiky vzrástli priemerné náklady na domáce financovanie v máji 2025 na 47 %, v porovnaní s 35 % v máji 2024.
Regionálne geopolitické napätia budú kľúčovým faktorom v zahraničnej politike
Turecko má prezidentský systém, ktorý bol schválený v referende v roku 2017. Výkonné právomoci a povinnosti vykonáva a plní prezident. Vo všeobecných voľbách v roku 2023 zvíťazil prezident Recep Tayyip Erdoğan a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AK Parti). Očakáva sa, že domáca politická situácia zostane relatívne stabilná.
Zahraničná politika Turecka bola v posledných rokoch riadená predovšetkým ekonomickými hľadiskami. Očakáva sa, že od roku 2025 budú hrať významnejšiu úlohu geopolitické napätia, najmä na Blízkom východe. Predpokladá sa, že krajina bude postupovať opatrne, aby sa vyhla vtiahnutiu do týchto konfliktov. Hoci Turecko nie je zapojené do konfliktu medzi Iránom, Izraelom a USA, čelí napriek tomu značným rizikám. Hoci Ankara udržiava diplomatické a obchodné vzťahy s Teheránom, širší konflikt by mohol destabilizovať juhovýchodné hranice Turecka vzhľadom na prítomnosť skupín podporovaných Iránom v Iraku a Sýrii. Turecko by sa tiež mohlo opäť musieť vyrovnať s prílevom utečencov zo susedných krajín. Turecko bude naďalej plniť úlohu kľúčového diplomatického sprostredkovateľa, ako je tomu v prípade prebiehajúcich rokovaní medzi Etiópiou a Somálskom, ako aj pri rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom.
Turecko rozšírilo svoju prítomnosť v Afrike investíciami do infraštruktúry, energetiky a telekomunikácií. Nadviazalo pevné hospodárske vzťahy s africkými krajinami a etablovalo sa ako kľúčový partner: obchod medzi Afrikou a Tureckom vzrástol z 5 miliárd USD v roku 2003 na 33 miliárd USD v roku 2024. Turecko je síce členom NATO, snaží sa však zachovať určitú mieru strategickej autonómie, ako je to vidieť v Sýrii, Líbyi a na Kaukaze. Jeho vzťahy s EÚ sú naďalej zložité – na stole sú zmrazené prístupové rokovania, cyperská otázka a napätie s Gréckom –, hoci obe strany naďalej spájajú spoločné záujmy.

Európa
Spojené štáty americké
Spojene kralovstvo
Irak
Rusko
Čína
Švajčiarsko