Turecko

Rast by sa mal zlepšiť v kontexte postupnej dezinflácie

Základný profil rastu by mal v tureckej ekonomike zostať počas zvyšku roka 2026 relatívne utlmený, čo odráža prísne finančné podmienky (obmedzený rast úverov, zvýšené reálne úrokové sadzby) a slabší vonkajší dopyt. Súkromná spotreba (približne 55 % HDP) pravdepodobne zostane v blízkej budúcnosti utlmená, keďže vysoké náklady na úvery, pomalší reálny rast úverov (približne 25 % k júlu 2026 oproti ročnej inflácii 31,8 %) a kumulatívne oslabovanie kúpnej sily domácností obmedzujú výdavky na voľnočasové aktivity. Relatívny nárast reálnych miezd a postupný pokles inflácie by však mali zabrániť výraznejšej slabosti dopytu domácností. Investície (približne 30 % HDP) pravdepodobne tiež zostanú nerovnomerné: vysoké náklady na financovanie, slabšia ziskovosť a neistota ohľadom výhľadu dopytu by mali naďalej tlačiť na investície súkromného sektora, najmä v prípade menších firiem, zatiaľ čo investície väčších podnikov do strojov, automatizácie a zvyšovania produktivity by sa mali ukázať ako odolnejšie. Keďže sa očakáva, že menová politika sa bude postupne uvoľňovať a dezinflácia zlepší kúpnu silu domácností, podmienky domáceho dopytu by sa mali v roku 2027 zlepšiť. Súkromná spotreba by preto mala opäť nabrať na dynamike, zatiaľ čo nižšie náklady na financovanie a zlepšujúca sa dôvera podnikateľov by mali podporiť širšie oživenie investícií. Normalizácia domáceho dopytu, potenciálne posilnená priaznivejším fiškálnym postojom pred volebným cyklom (ktorý je naplánovaný na rok 2028, ale očakáva sa, že sa uskutoční niekedy v roku 2027), by mala urýchliť rast. Výsledný silnejší dopyt by však mohol ďalej skomplikovať záverečnú fázu procesu znižovania inflácie.

Na sektorovej úrovni sa očakáva, že automobilový priemysel zostane relatívne odolný, podporený vývozom a integráciou do európskych dodávateľských reťazcov. Predpokladá sa, že aktivita sa v roku 2027 postupne oživí vďaka uvoľneniu podmienok financovania a oživeniu domáceho dopytu. Textilný a odevný sektor budú pravdepodobne naďalej pod tlakom kvôli vysokým nákladom na pracovnú silu a konkurencii zo strany lacnejších výrobcov. V roku 2027 sa však situácia môže stabilizovať, najmä v segmentoch s vyššou pridanou hodnotou. Očakáva sa, že cestovný ruch zostane relatívne silný napriek geopolitickej neistote a slabšej cenovej konkurencieschopnosti. Výhľad pre tento sektor by sa mal v roku 2027 ďalej zlepšovať za predpokladu, že sa zmiernia regionálne napätia.

Očakáva sa, že trend dezinflácie bude pokračovať, avšak pomerne postupným tempom. Zlepšenie bude spočiatku súvisieť so slabším dopytom, reštriktívnou úverovou politikou a priaznivým bázickým efektom, zatiaľ čo inflácia v sektore služieb (najmä nájomné a iné komponenty odrážajúce minulý vývoj, ako je vzdelávanie) bude pravdepodobne podstatne menej citlivá na zmeny ako inflácia tovarov. Zároveň výhľad inflácie naďalej podlieha významným rizikám rastu cien energie a potravín, geopolitickému vývoju a prenosu výmenných kurzov. V tomto kontexte očakávame, že centrálna banka bude pokračovať v opatrnom cykle uvoľňovania menovej politiky závislom od údajov, pričom uprednostní zachovanie dostatočne vysokých reálnych sadzieb pred rýchlym znižovaním nominálnych sadzieb. Prostor pre uvoľňovanie menovej politiky by sa mal v roku 2027 ďalej zväčšiť, keďže celková aj jadrová inflácia by sa mali zmierniť. Vzhľadom na to, že hospodárska aktivita sa pravdepodobne posilní a fiškálna politika bude pred voľbami potenciálne podpornejšia, bude však centrálna banka musieť starostlivo kalibrovať tempo zníženia sadzieb, aby zabránila tomu, že predčasné oživenie úverov a spotreby naruší proces dezinflačného vývoja.

Možné mierne uvoľnenie fiškálnej politiky pred voľbami a nižší vonkajší deficit

Očakáva sa, že fiškálna pozícia Turecka sa bude postupne zlepšovať, hoci je nepravdepodobné, že by táto korekcia prebiehala lineárne. Normalizácia výdavkov na obnovu po zemetrasení (odhadovaných na približne 91 mld. USD v rokoch 2023 – 2025), pokračujúca silná dynamika nominálnych daňových príjmov (medziročný nárast o 40 % v období január – júl 2026) a väčšia výdavková disciplína by mali podporiť fiškálnu konsolidáciu. Zároveň však zvýšené úrokové výdavky (približne 15 % celkových výdavkov), úpravy miezd a dôchodkov vo verejnom sektore a ďalšie záväzky v oblasti sociálnych výdavkov pravdepodobne spomalia tempo zlepšovania. S klesajúcou infláciou sa bude postupne zmenšovať príspevok vysokej inflácie k nominálnym daňovým príjmom, čím bude čoraz dôležitejšia prísnejšia kontrola bežných vládnych výdavkov a zvyšovanie efektívnosti výdavkov, aby bola možná trvalá fiškálna konsolidácia. Okrem toho sa fiškálna politika môže stať menej reštriktívnou s blížiacimi sa voľbami, pričom prezidentské a parlamentné voľby sú v súčasnosti naplánované na rok 2028, prípadne aj skôr. Celkovo vzaté, relatívne nízke a stabilné zaťaženie verejným dlhom poskytuje dôležitú rezervu a ponecháva Turecko v porovnaní s ostatnými rozvíjajúcimi sa ekonomikami v pomerne priaznivej pozícii. Keďže sa však očakáva uvoľnenie menovej politiky a oživenie domáceho dopytu, bude dôležité zachovať dostatočne reštriktívny fiškálny postoj, najmä s cieľom zabezpečiť, aby fiškálna politika nezmarila proces dezinflácie.

Očakáva sa, že vonkajšia bilancia zostane silnejšia ako v predchádzajúcich obdobiach rastu ťahaného domácim dopytom. Prísnejšie finančné podmienky a stále umiernené tempo súkromnej spotreby budú v blízkej budúcnosti pravdepodobne naďalej pôsobiť ako brzda dovozného dopytu, zatiaľ čo cestovný ruch (10 % HDP) a príjmy z ostatných služieb predstavujú dôležitý zdroj devízových príjmov. Energetická bilancia (čistý dovoz energie sa v roku 2025 pohyboval na úrovni približne 3 % HDP) zostane dôležitým determinantom výhľadu, v dôsledku čoho bude bežný účet citlivý na vývoj globálnych cien ropy a zemného plynu. V dôsledku dezinflácie a uvoľňovania menovej politiky by oživenie súkromnej spotreby a investícií malo vyvolať silnejší dopyt po dovoze spotrebného tovaru a zariadení, ktoré v roku 2025 predstavovali 18 %, resp. 15 % celkového dovozu. Napriek tomu by pokračujúci rast vývozu, cestovný ruch a vyváženejšia štruktúra rastu (menej úverovo náročná a menej orientovaná na dovoz) mali umožniť ďalšie zlepšenie stavu bežného účtu napriek zrýchleniu hospodárskej aktivity. To by predstavovalo dôležité kvalitatívne zlepšenie profilu rastu Turecka tým, že by sa znížila jeho potreba vonkajšieho financovania a zraniteľnosť voči zmenám v globálnej ochote podstupovať riziko. Trvalosť tejto úpravy bude v konečnom dôsledku závisieť od udržania konkurencieschopnosti a zvýšenia podielu dlhodobého financovania, najmä priamych zahraničných investícií, pričom pokračujúce hromadenie medzinárodných rezerv by poskytlo dodatočnú ochranu proti vonkajším šokom. Zlepšenie bežného účtu by malo toto hromadenie uľahčiť. Tento trend je už zreteľný, keďže celkové medzinárodné rezervy stúpli na 178,4 mld. USD (približne 110 % objemu krátkodobého zahraničného dlhu Turecka) a čisté rezervy bez swapov dosiahli k augustu 2026 výšku 50,6 mld. USD, čo bolo spôsobené predovšetkým novými nákupmi devíz centrálnou bankou a vyššími globálnymi cenami zlata.

Rastúca diplomatická úloha v nestabilnom regióne, domáca pozornosť zameraná na voľby

Geopolitická poloha Turecka prináša významné príležitosti aj riziká. Jeho strategická poloha, členstvo v NATO a hospodárske väzby s Afrikou, Strednou Áziou, Európou a Blízkym východom posilnili jeho význam v kontexte rastúcej globálnej fragmentácie. Zlepšenie vzťahov s EÚ – čo by znamenalo najmä pokrok v modernizácii colnej únie (poľnohospodárstvo a služby sú vylúčené, Turecko sa však musí zosúladiť s dohodami EÚ o voľnom obchode) a posilnenú spoluprácu v oblasti obrany a priemyslu – by podporilo vývoz a priame zahraničné investície. Schopnosť Turecka udržiavať dobré vzťahy s USA, EÚ, Ruskom, Ukrajinou a štátmi Perzského zálivu posilnila jeho úlohu ako regionálneho uzla v oblasti obchodu, energetiky a diplomacie. Zároveň však jeho bezprostrední susedia predstavujú významné geopolitické riziko. Stabilizácia a obnova v Sýrii by mohli vytvoriť príležitosti pre turecké spoločnosti v odvetviach stavebníctva, obchodu a infraštruktúry. Opätovné vzplanutie regionálnych napätí by však mohlo zvýšiť nestabilitu. Dlhotrvajúci a rozsiahly konflikt, vedúci k narušeniu regionálnych tokov energie, by bol pre Turecko obzvlášť škodlivý kvôli rastúcim nákladom na dovoz energie, spomaleniu cestovného ruchu, prehlbovaniu deficitu bežného účtu, prudkému nárastu inflácie a tlakom na menu.

Vnútropolitický vývoj bude pravdepodobne aj v rokoch 2026–2027 naďalej dôležitým zdrojom neistoty, najmä keď sa pozornosť bude postupne presúvať na najbližšie prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sú v súčasnosti naplánované na rok 2028. Nie je však možné vylúčiť, že sa voľby uskutočnia skôr. Takéto rozhodnutie by si vyžadovalo trojpätinovú parlamentnú väčšinu, čo znamená, že vládna koalícia by potrebovala podporu aj mimo svojho súčasného parlamentného bloku.

Platby

Tradičné úverové platobné nástroje sa na tureckom domácom trhu stále bežne používajú, keďže často slúžia ako prevoditeľné cenné papiere. Platí to napríklad pre zmenky, ktoré malé a stredné podniky pravidelne využívajú pri obchodných transakciách. Podobne aj šeky s neskorším dátumom platenia slúžia ako platobný prostriedok aj ako úverový nástroj. Šeky obiehajú na domácom trhu ako prevoditeľné cenné papiere až do dátumu ich splatnosti. Novela, ktorá nadobudla účinnosť 15. júla 2016, ukladá osobu zodpovednú za „neuhradený šek“ pokutu. Ak pokuta nebude zaplatená, môže sa toto sankčné opatrenie premeniť na trest odňatia slobody v dĺžke až 1 500 dní. V takýchto prípadoch sa neuskutoční ani zúčtovanie, ani predčasná úhrada. Okrem toho sa vystaviteľovi neuhradeného šeku následne zakáže vystavovať šeky alebo otvárať šekové účty. Po zaplatení sumy šeku alebo uplynutí desiatich rokov od súdneho rozhodnutia sa tento zákaz zruší. Hoci sa od bánk v súčasnosti vyžaduje väčšia ostražitosť, pokiaľ ide o profily ich klientov, zákon o šekoch, ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2009, stanovuje vysoké finančné sankcie, ktoré je v prípade neuhradenia povinný uhradiť vystaviteľ šeku.

Elektronická sieť SWIFT je v tureckých bankových kruhoch dobre etablovaná a predstavuje najčastejšie používaný nástroj na medzinárodné platby.

Vymáhanie pohľadávok

MIMOSÚDNE KONANIE

Mimosúdne konania, ktoré zahŕňajú zaslanie formálnej výzvy na zaplatenie, po ktorej nasledujú opakované telefonáty, zostávajú relatívne účinnou metódou. Návštevy na mieste môžu tiež pripraviť pôdu pre obnovenie komunikácie medzi dodávateľmi a zákazníkmi, čím sa zvýšia šance na úspešné uzavretie rokovaní. Občiansky súdny poriadok výslovne stanovuje, že sudca môže kedykoľvek v priebehu súdneho konania podporiť mimosúdne urovnanie sporu, za predpokladu, že z toho vyplýva skutočná vôľa strán dosiahnuť mimosúdne urovnanie prostredníctvom dohodnutej transakcie.

Zákon o mediácii v občianskoprávnych sporoch stanovuje, že mediácia sa uplatňuje iba pri riešení súkromnoprávnych konfliktov vyplývajúcich z konania alebo transakcií zainteresovaných strán, ktoré sú spôsobilé takéto konflikty urovnať. Strany sa môžu kedykoľvek obrátiť na mediátora s cieľom pokračovať v procese, uzavrieť ho alebo od neho odstúpiť.

V závislosti od platobnej schopnosti dlžníka sa podmienky dohody môžu pohybovať od úhrady v plnej výške cez splácanie v splátkach až po čiastočnú úhradu ako konečné vyrovnanie. Ak nedôjde k dobrovoľnému urovnaniu, hrozba podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (iflâs) je často používanou taktikou na vyvolanie reakcie dlžníka a podnietenie ho k zaplateniu nedoplatkov.

Súdne konanie

Konanie o vymáhaní pohľadávok – prostredníctvom správneho orgánu

 Obratné cenné papiere, ako sú zmenky, dlžobné úpisy a šeky, umožňujú veriteľom (bez toho, aby museli získať predchádzajúce rozhodnutie) priamo osloviť exekučný úrad (Icra Dairesi) s cieľom doručiť dlžníkovi príkaz na zaplatenie. Následne môžu v prípade potreby pristúpiť k zabaveniu majetku dlžníka. Zabavenie je proces, ktorý začína podaním príkazu na zaplatenie, ktorý sa následne doručí dlžníkovi. Ak proti príkazu nie sú vznesené námietky, majetok dlžníka sa speňaží na pokrytie pohľadávok. Ak dlžník príkaz neakceptuje, má možnosť požiadať veriteľa, aby svoju pohľadávku preukázal na súde. Dlžník má desať dní na vyrovnanie príslušných nedoplatkov alebo päť dní na to, aby sa obrátil na exekučný súd a namietal proti platbe s odôvodnením, že napríklad podpis na dokumente nie je jeho vlastný alebo že dlh už neexistuje.

Ak sa veriteľ rozhodne doručiť dlžníkovi výzvu na zaplatenie napriek tomu, že nevlastní cenné papiere, ako sú zmenky, dlžobné úpisy a šeky, dlžník môže proti výzve na zaplatenie vzniesť námietku do 7 dní od jej doručenia. Táto námietka pozastaví exekučné konanie, kým veriteľ nepodá a nevyhrá žalobu o zrušenie námietky týkajúcej sa jeho pohľadávky. V súlade s nariadením, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 1. 2019, sa obrátenie sa na mediátora stalo predbežnou podmienkou pre prípady, ktoré sú podané proti pohľadávkam na zaplatenie určitej peňažnej sumy a náhrady škody. Aby teda veriteľ mohol podať žalobu o zrušenie námietky a obnoviť exekučné konanie, musí sa najprv obrátiť na mediátora.

Ak sa námietka považuje za zneužívajúcu, dlžníkovi hrozia vysoké pokuty.

Súdne konanie – preskúmanie súdom

Ak predsúdne postupy na vymáhanie pohľadávky od partnera/dodávateľa zlyhajú, je možné podať žalobu proti dlžníkovi na obchodných súdoch. Obchodný súd (asliye ticaret mahkemeleri), ktorý je špecializovanou komorou súdu prvého stupňa, je príslušný na prejednávanie obchodných sporov a konkurzných konaní. V prípadoch, keď je sporná platnosť pohľadávky, jedinou možnosťou je začať riadne konanie prostredníctvom predvolania na súd.

Ak Turecko neuzavrelo s krajinou žalobcu dvojstrannú zmluvu ani zmluvu o reciprocite, žalobca je povinný zložiť na príslušnom miestnom súde kauciu (judicatum solvi). Táto suma predstavuje približne 15 % výšky pohľadávky. To isté platí pre tureckých žiadateľov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Turecku. Na konci súdneho konania súd vráti veriteľovi túto kauciu.

Žalobca je tiež povinný na začiatku konania zložiť jednu štvrtinu súdnych poplatkov, ktoré sú úmerné výške pohľadávky. Okrem toho je potrebné predložiť súdu notársky overené dokumenty.

Bežné konanie je rozdelené do troch fáz. Prvá fáza zahŕňa stanovisko každej strany (žalobný návrh a žalobnú odpoveď). V druhej, dlhšej fáze súd prešetruje vec a posudzuje relevantnosť predložených dôkazov s cieľom zistiť, či ide o dôkazy presvedčivé alebo diskrečné. Nakoniec, v hlavnom pojednávaní, ktoré tvorí tretiu fázu, súd vypočuje obe strany a ich právnych zástupcov, a až potom vynesie rozhodnutie.

0

Vymáhanie právoplatného rozhodnutia

Akékoľvek súdne rozhodnutie môže byť vykonané prostredníctvom exekučných a konkurzných úradov/úradníkov, ak osoba, proti ktorej bolo rozhodnutie vydané, nevykoná súdne rozhodnutie dobrovoľne v stanovenom termíne. Exekúcia sa mierne líši v závislosti od druhu pohľadávky, vo všeobecnosti sa však podobá exekučnému konaniu. Na rozdiel od exekučného konania je však námietka proti exekúcii súdneho rozhodnutia výnimočnou situáciou.

Konkurzné konanie

KONKORDÁT

Dlžník, na ktorého sa vzťahuje konkurz, môže podať návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní (konkordato projesi). Ak obchodný súd usúdi, že návrh je realizovateľný, nariadi moratórium a vymenuje komisára pre vyrovnanie (konkordato komiseri), ktorý preskúma hospodársku situáciu dlžníka. Najbežnejšou formou návrhu je úplné alebo čiastočné splatenie dlhu v priebehu určitého časového obdobia. Návrh však môže mať aj formu postúpenia celého majetku dlžníka alebo jeho časti na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ak návrh nebude schválený, môže byť vydané rozhodnutie o konkurze.

REORGANIZÁCIA

Dlžník vyčlení časť alebo všetok svoj majetok pre veriteľov, navrhne, aby sa tento majetok predal (alebo previedol na tretie osoby) a aby výnos z predaja bol rozdelený medzi veriteľov. Dlžník, ktorý si želá reštrukturalizáciu (alebo veriteľ, ktorý má právo iniciovať konkurzné konanie), môže podať návrh na reštrukturalizačný projekt na príslušný exekučný súd. Ak exekučný súd zistí, že projekt má šancu na úspech, nariadi zvolanie schôdze veriteľov, na ktorej sa rozhodne, či projekt reorganizácie prijmú. V prípade schválenia bude projekt následne predložený súdu na schválenie. Ak súd zistí, že reorganizácia bude výhodnejšia ako konkurz, projekt schváli.

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Dlžnícka spoločnosť, ktorá čelí finančným ťažkostiam alebo bezprostrednému riziku platobnej neschopnosti, má právo požiadať obchodný súd o schválenie reštrukturalizačného návrhu, ktorý predtým schválil požadovaný kvórum veriteľov, ktorých sa to týka (poškodených veriteľov).

Nové ustanovenia EBC (Zákon o exekúcii a konkurze) podporujú dlžníka a jeho veriteľov, aby dosiahli dobrovoľnú dohodu na ozdravenie spoločnosti, ktorá sa síce nachádza v ťažkostiach, ale je stále životaschopná. Obsah návrhu nadobúda platnosť po jeho prijatí veriteľmi a schválení súdom. Veritelia však majú právo požiadať súd o nápravu, ak dlžník nesplní svoje záväzky vyplývajúce z návrhu. Súd má právo vyhlásiť dlžníka za bankrotujúceho v prípade akéhokoľvek nedodržania podmienok. Reštrukturalizácia je k dispozícii len pre spoločnosti a družstvá s výnimkou bánk a poisťovní.

KONKURZ

Bežný konkurz

Veriteľ začne tento druh konania tým, že požiada exekučný úrad, aby doručil dlžníkovi príkaz na zaplatenie splatného dlhu. Dlžník má sedem dní od doručenia na to, aby dlh spochybnil alebo zaplatil. Ak dlžník nezaplatí ani nespochybní dlh, veriteľ môže požiadať obchodný súd o vydanie rozhodnutia o konkurze, ktoré súd spravidla vyhovie.

Posledná aktualizácia: 20. 8. 2026