Oživenie rastu vďaka investíciám a vývozom
Očakáva sa, že v roku 2025 dôjde k silnému oživeniu rastu po suchu, ktoré vážne ovplyvnilo prevádzku vodných elektrární a poľnohospodársku výrobu, ktoré podobne ako priemyselné výrobky (hnojivá, agropotravinárske výrobky, komponenty na báze medi atď.) čoraz viac prispievajú k výnosom z vývozu. Príjmy z vývozu rastú, a to vďaka vysokým cenám medi (40 % z celkového objemu) a zvýšeným objemom ťažby vďaka otvoreniu nových baní alebo rozšíreniu existujúcich, financovaných novými priamymi zahraničnými investíciami.
Okrem medeného sektora sa investície budú zameriavať na rozširovanie elektrickej siete v krajine aj na prepojenie s Tanzániou, na rozvoj solárnych a vodných elektrární, pričom najväčším projektom je priehrada Batoka Gorge na rieke Zambezi na hranici so Zimbabwe, a na dopravu, konkrétne na výstavbu železničných koridorov zameraných na otvorenie krajiny, na východe prostredníctvom TAZARA, ktorá spojí Zambiu s prístavom Dar Es Salem (Tanzánia), a na západe prostredníctvom koridoru Lobito (v Angole), ktorý bude prechádzať cez Konžskú demokratickú republiku (KDR). Projekty vnútroštátnych ciest spájajúcich hlavné mestá krajiny, podporované partnerstvami verejného a súkromného sektora, sa v roku 2026 zrýchlia a ich dokončenie sa očakáva v nasledujúcom roku. Zaostávať nebude ani výrobný sektor: realizujú sa masívne investície do hospodárskych zón a priemyselných parkov zameraných na výrobu stavebných materiálov, ocele, poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov, elektrických komponentov, batérií a textilu.
Nakoniec sa očakáva, že súkromná spotreba v roku 2026 ďalej zrýchli vďaka rastúcemu prílevu turistov, ktorých priťahujú Viktóriine vodopády a národné parky, ale predovšetkým vďaka zmierneniu tlaku na ceny dovážaného tovaru (najmä paliva) a potravín. Tieto priaznivejšie podmienky sú výsledkom nižších svetových cien, reštriktívnej menovej politiky, posilnenia kwachy voči doláru v dôsledku zvýšenej dôvery investorov a čistého prílevu zahraničnej meny z priamych zahraničných investícií, výnosov z vývozu a vyplatených prostriedkov Medzinárodného menového fondu.
Na obzore je východisko z dlhovej krízy
Po rýchlom narastaní dlhu v rokoch 2010 až 2019 v dôsledku veľmi vysokých verejných deficitov a veľkých infraštruktúrnych projektov financovaných eurobondmi (v celkovej výške 3 miliardy USD) a bilaterálnymi úvermi, najmä z Číny, dosiahol verejný dlh v roku 2020 približne 35 miliárd USD (vrátane takmer 30 miliárd USD zahraničného dlhu). Zambia, ktorá nebola schopná splácať dlh predstavujúci viac ako 50 % verejných príjmov, bola prvou africkou krajinou, ktorá počas pandémie Covid-19 vyhlásila platobnú neschopnosť. Proces reštrukturalizácie prostredníctvom spoločného rámca skupiny G20 viedol k dohode s oficiálnymi bilaterálnymi veriteľmi (preloženie splátok na obdobie viac ako 20 rokov, zníženie úrokových sadzieb na 1 – 2,5 % a trojročné odkladné obdobie) a k dohode s držiteľmi eurobondov v roku 2024. Súčasne program rozšíreného úverového rámca (ECF) Medzinárodného menového fondu (MMF) podporil makroekonomickú stabilizáciu a štrukturálne reformy a bol predĺžený o tri mesiace do 30. januára 2026.
V roku 2025 sa napriek pohodlnému primárnemu prebytku celkový verejný deficit zvýši a odkloní sa od cieľa stanoveného na začiatku roka v dôsledku nárastu mimoriadnych výdavkov na vyrovnanie nedoplatkov za nákup palív a poľnohospodársky program, ako aj úrokov splatných z reštrukturalizovaného zahraničného dlhu. V roku 2026 sa očakáva zníženie deficitu: daňové príjmy vzrastú vďaka vyšším príjmom z ťažby nerastných surovín, postupnému rušeniu polovice oslobodení od cla na dovážané priemyselné výrobky, vyšším spotrebným daniam z alkoholických nápojov a nealkoholických nápojov, zvýšeniu správnych poplatkov a daní z pohybu kapitálu a vlastníctva strelných zbraní. Zlepšenia v oblasti verejného zdravotníctva a školstva a organizácia prezidentských volieb v roku 2026 povedú k nárastu výdavkov, ktorý však bude nižší ako nárast príjmov. To spolu so zhodnotením kwachy voči doláru vyvolá prudký pokles pomeru dlhu k HDP. Na konci septembra 2025 boli dve tretiny dlhu krajiny v rukách zahraničných veriteľov a denominované v cudzej mene: 17 % u multilaterálnych veriteľov, 22 % u bilaterálnych veriteľov (Čína, Parížsky klub, Saudská Arábia a India) a 20 % u súkromných finančných subjektov. Stále prebiehajú rokovania s Afreximbankou a TDB, ktorých postavenie preferovaných veriteľov Zambia spochybňuje, keďže príslušné úvery boli prijaté za komerčné úrokové sadzby, ktoré boli v niektorých prípadoch veľmi vysoké.
Nakoniec sa očakáva, že bežný účet sa v roku 2025 vráti do prebytku a v roku 2026 si tento prebytok udrží s väčšou rezervou vďaka rastu vývozu. Kapitálový a finančný účet je v rovnováhe: prílevy cudzích mien spojené s priamymi zahraničnými investíciami (Kanada, Austrália, Spojené kráľovstvo, Čína a USA) sú kompenzované splácaním eurobondov a iných komerčných úverov. Prebytok bežného účtu sa preto prejavuje nárastom devízových rezerv, ktoré mierne presahujú cieľovú hodnotu zodpovedajúcu štyrom mesiacom dovozu.
Hospodárska liberalizácia a zbližovanie so Západom
Očakáva sa, že prezident Hichilema, ktorý je pri moci od roku 2021, vyhrá voľby v auguste 2026, pričom Vlastenecký front (stredoľavica) – hlavná opozičná strana, ktorá vládla v rokoch 2011 až 2021 – stále čelí kritike za zlé hospodárenie s verejnými financiami, čo viedlo krajinu k platobnej neschopnosti počas krízy spôsobenej Covidom. Víťazstvo vládnucej strany (UPND, stredopravá) však môže byť menej presvedčivé ako v posledných voľbách, a to napriek solídnym hospodárskym výsledkom, vyhliadkam na koniec krízy a prezidentovmu imidžu čestného človeka. Jeho povesť poškodili svojvoľné zatýkania novinárov a oponentov, ako aj nedostatočná inkluzívnosť hospodárskeho rastu, ktorý nedokázal podstatne znížiť nezamestnanosť a chudobu ani zlepšiť životné podmienky najzraniteľnejších skupín obyvateľstva v krajine.
Hakainde Hichilema presadzuje politiku hospodárskej otvorenosti, ktorá prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia a prilákaniu väčšieho množstva priamych zahraničných investícií, najmä v ťažobnom, energetickom a poľnohospodárskom sektore. Tento pro-trhový postoj priblížil Zambiu k Európskej únii a USA, ktoré podporujú tieto reformy a reštrukturalizáciu dlhu. Zároveň si krajina udržiava úzke vzťahy s Čínou, ktorá je jej dlhoročným partnerom od získania nezávislosti a je kľúčovým hráčom v oblasti financovania infraštruktúry a priemyselného rozvoja.
Zambia vedie aktívnu regionálnu politiku založenú na členstve v kľúčových afrických organizáciách a na pozitívnych vzťahoch so susednými krajinami. Je členom Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj (SADC), ktoré združuje 16 krajín a zameriava sa na podporu hospodárskej spolupráce, politickej stability a regionálnej bezpečnosti. Patrí tiež do COMESA (Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku), ktorý podporuje voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, a je súčasťou Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (AfCFTA), vlajkového projektu Africkej únie zameraného na vytvorenie jednotného trhu s tovarom a službami na celom kontinente. Na bilaterálnej úrovni Zambia udržiava úzke vzťahy s Konžskou demokratickou republikou (KDR) v oblasti bezpečnosti a obchodu s nerastnými surovinami, s Tanzániou v oblasti energetických a logistických projektov a so Zimbabwe, a to napriek určitému politickému napätiu spôsobenému zbližovaním Zambie so Spojenými štátmi, na rozdiel od preferencií Zimbabwe voči Rusku. Vzťahy s Malawi, Angolou a Mozambikom sú naďalej stabilné a zameriavajú sa na cezhraničný obchod a infraštruktúru.

Švajčiarsko
Čína
Kongo (Demokratická republika)
južná Afrika
Singapur
Spojené Arabské Emiráty
Európa