Nemecko
Česko (Česká republika)
Maďarsko
Poľsko
RakúskoFiškálna konsolidácia a inflácia brzdia hospodársky rast
Hospodársky rast sa v priebehu roku 2025 výrazne spomalil v dôsledku prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie, zavedenia vyššej sadzby DPH – základná sadzba sa zvýšila z 20 % na 23 % a znížená sadzba sa mierne zvýšila z 10 % na 19 % – a zavedenia novej dane z finančných transakcií, čo oslabilo výdavkovú schopnosť domácností a negatívne ovplyvnilo spotrebu. V dôsledku toho sa súkromná spotreba v poslednom štvrťroku roku 2025 medziročne prepadla do záporných čísel. Slabý dopyt domácností bol čiastočne kompenzovaný rastúcimi kapitálovými výdavkami, pričom sa očakáva, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2026, keďže zostávajúce projekty sa urýchľujú pred termínmi vyplatenia prostriedkov z fondov EÚ. Napriek tomu uznesenie Európskeho parlamentu z apríla 2026, v ktorom sa Európska komisia vyzýva na spustenie mechanizmu podmienenosti dodržiavaním zásad právneho štátu, predstavuje významné riziko pre čerpanie prostriedkov v blízkej budúcnosti – najmä v prípade 12,6 mld. EUR z fondov súdržnosti pridelených do roku 2027. Vývoz si napriek globálnym obchodným napätiam zachoval odolnosť, čo podporila zvýšená výrobná kapacita v automobilovom sektore. Rok 2027 by mal priniesť nové projekty od veľkých automobilových výrobcov, ako je napríklad výrobný závod spoločnosti Volvo v Košiciach, ktoré podporia vývoz, avšak prehĺbia závislosť krajiny od automobilového sektora.
Ďalšie opatrenia fiškálnej konsolidácie naďalej vyvíjajú tlak na znižovanie spotreby domácností. Navyše, dezinflačný proces spojený s ukončením zvyšovania DPH na konci roka 2025 bude pravdepodobne zastavený prudkým nárastom cien energie a komodít vyplývajúcim z blokády Hormuzského prielivu. A to aj napriek štátnym zásahom na trhu s palivami, ktoré obmedzujú rast maloobchodných cien. Rast cien palív sa rýchlo premieta do inflácie, pričom dlhodobá blokáda by vyvolala širšie a pretrvávajúcejšie inflačné účinky, keďže tento nárast by sa preniesol na širšiu škálu tovarov. Okrem toho rozhodnutie zrušiť strop na ceny vykurovania začiatkom tohto roka bude vyvíjať tlak na rast inflácie. Očakáva sa, že domácnosti budú venovať väčšiu časť svojich výdavkov na palivá a iné dotknuté komodity, čím vytlačia výdavky na domáce tovary a služby.
Fondy EÚ môžu zmierniť fiškálne sprísňovanie
Fiškálna konsolidácia bude pokračovať, avšak pomalším tempom, než sa očakávalo, a bude brzdovaná štrukturálnou nepružnosťou výdavkov a blížiacimi sa voľbami v roku 2027. Tretí konsolidačný balík vlády zo začiatku roka 2026 sa zameral na príjmy aj výdavky a zaviedol zvýšené príspevky na zdravotnú starostlivosť pre zamestnancov, väčšiu progresivitu dane z príjmov, nové minimálne sadzby dane z príjmov právnických osôb a vyššie sadzby DPH na vybrané tovary. Trvalé výdavky na obranu – ich trvalé zvýšenie vyplýva z bezpečnostných obáv – a opatrenia na podporu energetiky, ktoré stanovujú strop cien elektriny a plynu pre väčšinu domácností minimálne do roku 2027, však obmedzujú priestor na ďalšie úpravy výdavkov. Zmrazenie miezd vo verejnom sektore vo väčšine odvetví prináša určitú úľavu, avšak indexácia miezd v školstve a zdravotníctve kompenzuje úspory v iných oblastiach. Predpokladá sa, že deficit verejných financií zostane na vysokej úrovni, pričom úplná konsolidácia pod hranicu 3 % HDP sa posunie za rámec súčasného strednodobého výhľadu. Podiel úrokových platieb na príjmoch naďalej rastie, čím sa prehlbujú obavy o dlhodobú fiškálnu udržateľnosť. Fiškálna trajektória vlády závisí od efektívneho čerpania prostriedkov z Plánu EÚ na oživenie a odolnosť, keďže tieto prílevy sú kľúčové pre podporu investícií a kompenzáciu slabého domáceho dopytu. Politický tlak spojený s blížiacimi sa voľbami pravdepodobne obmedzí ďalšie konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť vo verejnom sektore alebo sociálne transfery.
Pozícia Slovenska v zahraničnom obchode zostáva citlivá na slabý európsky dopyt a neistotu v globálnom obchode. Čistý vývoz sa v roku 2025 zotavil, avšak exportné odvetvia naďalej vo veľkej miere závisia od výroby automobilov, čo vedie k koncentrovanej závislosti od vývozu. Očakáva sa, že obchodný deficit sa prehĺbi, keďže globálna volatilita cien energie a komodít zvýši dovoz prostredníctvom cenového efektu a pravdepodobne negatívne ovplyvní hospodársku aktivitu v západnej Európe, vrátane kľúčového obchodného partnera, ktorým je Nemecko. Na konci roka 2027 by sa mala objaviť významná príležitosť na rast v súvislosti so spustením nových výrobných kapacít v automobilovom priemysle v Košiciach, čo by malo výrazne podporiť vývoz a pomôcť obnoviť podiel na trhu stratený od začiatku pandémie. Deficit bežného účtu, spôsobený nerovnováhou v obchode a odlevom príjmov, podčiarkuje závislosť ekonomiky od prílevu prostriedkov z fondov EÚ a priamych zahraničných investícií – hoci tieto investície naďalej brzdia obavy investorov týkajúce sa zahraničnej politiky a častých zmien daňovej politiky, ktoré zvyšujú neistotu v podnikateľskom prostredí.
Politická priepasť na Slovensku sa prehlbuje
Politická scéna na Slovensku zostáva hlboko polarizovaná, pričom trojkoaličná vláda zložená zo strán Smer – Sociálna demokracia (Smer, ľavicový populista), Slovenská národná strana (SNS, národný konzervatívec) a Hlas – Sociálna demokracia (Hlas-SD, sociálno-demokratický a populistický) čelí čoraz väčším politickým prekážkam. Snaha Ficovej vlády o posilnenie kontroly nad štátnymi inštitúciami – naposledy prostredníctvom pokusov o zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov, čo však najvyšší súd Slovenska zamietol – odzrkadľuje eskalujúce napätie v rámci koalície a širšie obavy o demokraciu. Ficov nápad odložiť regionálne voľby na rok 2027 narazil aj na verejný odpor zo strany koaličného partnera, strany Hlas-SD. Vzhľadom na to, že opatrenia fiškálnej konsolidácie začínajú byť citeľné a makroekonomické podmienky sa zhoršujú, súčasná koalícia, najmä Smer a Hlas, postupne stráca na popularite v prospech stredovo-liberálnej opozičnej strany Progresívne Slovensko a krajne pravicového Hnutia za republiku, ktoré v súčasnosti nemá zastúpenie v parlamente. Táto meniaca sa politická dynamika naznačuje, že volebný tlak sa bude zintenzívňovať s blížiacimi sa krajskými voľbami v roku 2026 a so začiatkom kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2027, čo obmedzuje schopnosť vlády presadzovať ďalšie nákladné alebo nepopulárne fiškálne úpravy.
Medzinárodné vzťahy Slovenska prešli jemnou, ale významnou zmenou orientácie. Strata Viktora Orbána ako kľúčového spojenca v Maďarsku v dôsledku jeho nedávneho volebného neúspechu oslabila Ficovu vyjednávaciu silu v otázkach EÚ a odstránila vplyvný hlas presadzujúci obstrukčné postoje v rámci EÚ. Orbán a Fico predtým zastávali spoločný postoj proti sankciám EÚ voči Rusku, vojenskej podpore Ukrajiny a hlbšej európskej integrácii, takže bez tohto spojenectva je Ficova vláda pod väčším tlakom, aby sa prispôsobila postojom EÚ. Táto zmena sa už prejavila v zmene postoja Slovenska k pristúpeniu Ukrajiny do EÚ. Blížiace sa termíny na čerpanie fondov EÚ a naliehavá potreba oživiť hospodárstvo pred voľbami v roku 2027 tiež presvedčia Fica, aby zaujal voči Bruselu kooperatívnejší postoj. Napriek tomu si Fico pravdepodobne zachová pevný postoj v otázkach s priamymi ekonomickými dôsledkami pre Slovensko, najmä pokiaľ ide o pokračujúci tok ruskej ropy cez ropovod Družba. Slovensko môže nájsť spoločnú reč aj s ostatnými krajinami Vyšehradskej skupiny, najmä s Českou republikou a novou maďarskou vládou, od ktorých sa očakáva, že budú voči Rusku presadzovať pragmatickú politiku, najmä vzhľadom na spoločnú závislosť od dovozu energie.