Spojené štáty nahradili svoje dočasné clá novými clami v rozmedzí od 10 % do 12,5 %, ktoré sa vzťahujú na 60 krajín, ktoré predstavujú 99 % ich dovozu tovaru. Tento vývoj svedčí o odhodlaní Washingtonu pokračovať vo svojej colnej stratégii a zároveň sa pripravovať na prípadné nové opatrenia.
Kľúčové ukazovatele
- 60 krajín, na ktoré sa vzťahujú nové clá podľa článku 301 v rozmedzí od 10 % do 12,5 %.
- 99 % dovozu tovaru do USA pochádza z týchto cieľových krajín.
- Bolo oznámené zavedenie 50-percentných ciel na kanadský dovoz v hodnote 20 miliárd dolárov, ktoré majú nadobudnúť platnosť 19. augusta 2026.
Koniec dočasného režimu, nie však colného tlaku
Ukončenie platnosti dočasných ciel podľa článku 1221 neznamená ústup v obchodnej politike USA. 24. júla platnosť týchto ciel vypršala, boli však nahradené novými clami vo výške 10 % až 12,5 % na základe článku 3012, týka sa 60 krajín, ktoré predstavujú 99 % dovozu tovaru do USA. Tento prechod svedčí o odhodlaní Washingtonu zachovať vysokú úroveň colnej ochrany napriek právnym prekážkam, s ktorými sa v posledných mesiacoch stretol.
Očakáva sa, že bezprostredný vplyv na priemernú výšku colných poplatkov zostane obmedzený: nové opatrenia sa automaticky nepridávajú k existujúcim clám a výrazne nemenia celkovú sadzbu uplatňovanú na dovoz z USA. Ukazujú však schopnosť americkej vlády prispôsobovať svoje nástroje na presadzovanie svojej obchodnej stratégie.
Pevnejší právny základ
Spojené štáty už využili článok 301 na uvalenie ciel, najmä na Čínu počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa. Na rozdiel od režimu IEEPA, ktorý je oslabený chýbajúcim výslovným oprávnením na uvalenie ciel, poskytuje Bielemu domu pevnejší právny základ.
Táto pevnosť však nevylučuje ďalšie kroky. Na odôvodnenie týchto ciel Washington uvádza argument, že v cieľových krajinách chýba účinný zákaz alebo kontrola dovozu tovaru pochádzajúceho z nútenej práce. Dovozné spoločnosti by mohli toto odôvodnenie spochybniť, najmä vzhľadom na to, že sa vzťahuje na veľmi široký okruh obchodných partnerov.
Toto rozhodnutie nie je len technickým predĺžením platnosti existujúcich ciel. Predovšetkým však svedčí o odhodlaní Washingtonu premeniť sporný režim na udržateľnejší colný rámec. Pre podniky je posolstvo jasné: riziko uvalenia amerických ciel zostáva vysoké, a to aj v prípade, že platnosť opatrenia má vypršať.
vysvetľuje Marcos Carias, ekonóm pre Severnú Ameriku v spoločnosti Coface.
Môžu nasledovať ďalšie clá
Nové clá vo výške 10 % až 12,5 % opäť zavádzajú spoločný colný rámec pre veľkú časť dovozu do USA, avšak predchádzajúci režim neobnovujú v plnom rozsahu. Tento režim zahŕňal aj dodatočné príplatky zamerané na konkrétne krajiny alebo výrobky. Práve túto druhú úroveň sa Washington môže v nadchádzajúcich mesiacoch pokúsiť opäť zaviesť.
V súčasnosti už prebieha ďalšie vyšetrovanie podľa článku 301, ktoré sa tentoraz zameriava na štrukturálnu nadmernú kapacitu v 16 ekonomikách, medzi ktoré patria Čína, Európska únia, Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, India, Vietnam, Mexiko a viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie. Harmonogram a výška ciel, ktoré by z toho mohli vyplynúť, zatiaľ nie sú známe, avšak tento postup by mohol Washingtonu umožniť cielenejšie zasiahnuť proti určitým ekonomikám.
Prebiehajú aj ďalšie odvetvovo špecifické vyšetrovania, najmä v oblasti leteckého a kozmického priemyslu, dronov, zdravotníckeho vybavenia, robotiky, priemyselných strojov, veterných turbín, kritických nerastov a polykremíka. Ani v tomto prípade zatiaľ nie je možné presne predpovedať, aké opatrenia by mohli byť prijaté, avšak tieto vyšetrovania potvrdzujú, že colná politika USA sa naďalej vyvíja.
Kanada: príklad rastúceho obchodného tlaku
Tlak, ktorý je vyvíjaný na Kanadu, túto dynamiku jasne ilustruje. Spojené štáty ohlásili nové 50-percentné clá na kanadský dovoz v hodnote 20 miliárd dolárov – čo predstavuje 5,2 % kanadského vývozu do Spojených štátov –, ktoré majú nadobudnúť platnosť 19. augusta 2026.
Toto opatrenie sa na prvý pohľad javí ako vyjednávací tromf v rámci severoamerických obchodných rokovaní. Ak by nadobudlo platnosť, jeho makroekonomický vplyv by bol obmedzený, potvrdzuje však čoraz častejšie využívanie ciel ako nástroja ekonomického a diplomatického tlaku.
1 Dočasný mechanizmus, ktorý Spojeným štátom umožňuje na obmedzenú dobu zavádzať mimoriadne clá.
2 Nástroj v rámci obchodného práva USA, ktorý umožňuje prijímať colné opatrenia proti obchodným praktikám považovaným za nekalé alebo diskriminačné.
