Obchodná vojna dominovala v hospodárskych správach v roku 2025 a všetko nasvedčuje tomu, že zďaleka ešte neskončila. V prvom rade sa tento článok zaoberá dôkazmi, ktoré naznačujú, že náklady na clá znášajú predovšetkým americké spoločnosti. Následne hodnotí odolnosť svetového obchodu.
Náklady, ktoré vo veľkej miere znášajú americké spoločnosti
Odvtedy, čo Donald Trump v roku 2025 rozpútal obchodnú vojnu, pretrváva diskusia o tom, kto vlastne znáša konečné náklady na clá. Americký prezident tvrdí, že sú to zahraničné spoločnosti, ktoré by v snahe zachovať si prístup na americký trh znížili ceny a tým absorbovali väčšinu dopadu. Hospodárske dejiny však naznačujú, že skôr či neskôr je to práve spotrebiteľ, kto nakoniec „zaplatí účet“ vo forme vyššej inflácie.
Čo naznačujú fakty? S niekoľkými výnimkami sa marže zahraničných vývozcov vo veľkej miere zachovali. Okrem toho síce dochádza k rastu spotrebiteľskej inflácie, tá je však zatiaľ výrazne miernejšia, než sa očakávalo. V súhrne tieto dve skutočnosti naznačujú, že v tejto fáze je to práve americké firmy, ktoré znášajú väčšinu nákladov.
Toto hodnotenie potvrdzujú aj ďalšie údaje. Platí to napríklad pre index dovozných cien, ktorý v roku 2025 vzrástol o 0,7 %, čo je tempo veľmi blízke jeho priemernému ročnému rastu vo výške 0,5 % od roku 2010. Je pravda, že v niektorých kategóriách tovaru došlo k výraznému poklesu cien – najmä u liehovín, dreva, kozmetiky, ocele a textilu –, ide však o výnimky. Nevidíme všeobecný trend, že by zahraničné firmy znižovali ceny s cieľom udržať si svoj podiel na trhu v USA.
Rok 2025 sa navyše uzavrel s priemernou ročnou mierou inflácie na úrovni 2,8 %. Bez obchodnej vojny by táto miera pravdepodobne dosiahla 2 %. Stále však zostáva výrazne pod úrovňou 3,5 – 4 %, ktorú niektorí očakávali pri priemerných clách okolo 15 %. Tieto údaje v tejto fáze nenaznačujú, že by sa náklady vo veľkej miere prenášali na spotrebiteľa.
Nakoniec došlo k prudkému nárastu vstupných nákladov1 medzi firmami, ktoré sú výrazne vystavené clám (obrázok 1). Do konca roka 2025 dosiahne inflácia vstupných nákladov 20 % v kovospracujúcom priemysle, 9 % v sektore domácich spotrebičov, 8 % v automobilovom priemysle, 6 % v oblasti obrábacích strojov a textilu a 5 % v elektronike. Vo väčšine týchto odvetví hrubé marže stagnujú alebo dokonca klesajú.
Data for the graph in .xlsx format
Zdroj: Výpočty spoločnosti Coface na základe údajov Úradu pre štatistiku práce a Úradu pre sčítanie ľudu, Macrobond.
Na prvý pohľad sa tieto zistenia môžu zdať v rozpore so zdravým rozumom, vzhľadom na odolnosť, ktorú preukazuje americká ekonomika. Hoci HDP rastie, neznamená to však, že sa všetkým podnikom darí.
Potvrdzuje to nárast počtu prípadov platobnej neschopnosti. Obchodná vojna sa skutočne zhodovala s rýchlym nárastom počtu podaných návrhov na vyhlásenie konkurzu: ich počet je v súčasnosti o približne 15 % vyšší ako priemer z roku 2019, a to už po tretie po sebe idúce štvrťroky, čo je prvýkrát od začiatku pandémie. Hoci väčšina spoločností stále dokáže odolávať tomuto nepriaznivému prostrediu čerpaním svojich hotovostných rezerv alebo kompenzovaním dopadov prostredníctvom zvýšenia produktivity, rastúci počet z nich sa ocitá v zraniteľnej pozícii.
Zdá sa tiež, že americkí spotrebitelia sú po vlne inflácie, ktorá nasledovala po pandémii COVID-19, menej ochotní akceptovať ďalšie výrazné zvýšenie cien. Pocit, že životné náklady dosiahli neprijateľne vysokú úroveň, vedie k šíreniu naratívu o „kríze cenovej dostupnosti“, ktorá môže republikánom v novembrových voľbách do Kongresu poriadne uškodiť.
Data for the graph in .xlsx format
Svetový obchod je naďalej narušený, ale zatiaľ sa nezrútil
Cloová ofenzíva USA spôsobila výrazné otrasy v celosvetovom obchode. Spočiatku to vyvolalo nestabilitu v toku tovaru: objem dovozu do USA v prvom štvrťroku 2025 vzrástol o 25 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024, keďže firmy predpokladali nadobudnutie účinnosti ciel.
Potom, v apríli, oznámenie o 90-dňovom prímerí vyvolalo novú vlnu nákupov. Tento nárast aktivity následne zaťažil americký dovoz, čo viedlo k poklesu v druhej polovici roka. Nakoniec si Spojené štáty v roku 2025 udržali silnú dynamiku dovozu.
V priebehu roka vzrástol o 4,2 %, čo predstavuje mierne spomalenie v porovnaní s 5,2 % rastom zaznamenaným v roku 2024. Táto dynamika prispela k pretrvávaniu obchodného deficitu USA, hoci zníženie tohto deficitu bolo jedným z deklarovaných cieľov americkej administratívy prostredníctvom jej colnej politiky.
Data for the graph in .xlsx format
Táto nestabilita sa prejavila na cenách námornej dopravy. V prvom štvrťroku sa sadzby za prepravu nezmenili, keďže dopravcovia očakávali prílev tovaru ešte pred zavedením ciel. Druhú vlnu dopytu však nepredpokladali. Medzitým spoločnosti znížili kapacity na trasách cez Tichý oceán, pričom počítali s dlhodobým spomalením.
Výsledok: ceny kontajnerovej prepravy za štyri týždne od začiatku mája vzrástli o 70 %, pričom na trase Šanghaj – Los Angeles došlo k dramatickému nárastu takmer o 120 %.
Clo tiež viedlo k prekonfigurácii svetového obchodu, resp. k urýchleniu tohto javu. Clo opäť upriamilo pozornosť na „spojovacie krajiny“ – pojem, ktorý sa objavil v kontexte čínsko-americkej obchodnej vojny, ktorá začala v roku 2018.
Tieto krajiny fungujú ako spojovacie články medzi Spojenými štátmi a Čínou, hlavným cieľom colnej ofenzívy. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však výber týchto spojovacích krajín ovplyvnila aj relatívna dynamika ciel. V dôsledku toho krajiny, ktoré už fungovali ako spojovacie krajiny, nadobudli novú dimenziu svojej úlohy a ťažia z priaznivejších ciel, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na Čínu.
Najvýraznejším príkladom je Vietnam. V rokoch 2017 až 2024 sa podiel Vietnamu na importe do USA zvýšil v priemere o 0,3 percentuálneho bodu ročne, a to z 2 % na 4,2 %. Len v roku 2025 bol nárast 1,5 bodu, čo predstavuje päťnásobné zrýchlenie. Hodnota dovozu USA z Vietnamu vzrástla o 42 %, čo predstavuje takmer polovicu (44 %) poklesu dovozu z Číny. Zároveň sa čínsky vývoz do Vietnamu zvýšil o podobnú sumu, čo naznačuje úlohu sprostredkovateľského uzla.
Hoci nárast dovozu USA z Thajska bol z hľadiska hodnoty o polovicu nižší, časovo sa zhodoval s nárastom čínskeho vývozu do tejto krajiny. Pokiaľ ide o Mexiko, ktoré sa často uvádza ako sprostredkovateľská krajina, situácia je tu nejednoznačnejšia: jeho vývoz do amerického suseda v roku 2025 vzrástol. Tento nárast je však štyrikrát vyšší ako nárast čínskeho vývozu do Mexika, čo relativizuje jeho úlohu sprostredkovateľa.
Data for the graph in .xlsx format
Zdroj: Úrad pre sčítanie ľudu USA, Coface
Neistá budúcnosť nástroja v podobe colných sadzieb
Zmeny, ktoré doteraz vyvolali americké clá, môžu byť len prvým dejstvom. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z 20. februára 2026, ktorým boli zrušené clá uplatňované na základe zákona o medzinárodných mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA), prinieslo nové neistoty. Týka sa to väčšiny takzvaných „recipročných“ ciel, ktoré boli pôvodne oznámené v Deň oslobodenia (2. apríla 2025), ako aj takzvaných „fentanylových“ ciel, ktoré sa týkajú Mexika, Kanady a Číny.
Clo podľa článku 232 – ktorý prezidentovi umožňuje zavádzať opatrenia v prípade, ak sa určitý dovoz považuje za hrozbu pre národnú bezpečnosť, a ktorý sa konkrétne zameriava na odvetvia kovov, automobilový priemysel a drevársky priemysel – však naďalej platí. To isté platí pre clá podľa článku 301, ktoré sú zamerané hlavne proti Číne a boli zavedené prevažne počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa. Napriek tomu by z celkovej sumy 272 miliárd USD vyberaných na clách od marca 2025 mohlo byť približne 166 miliárd USD – vyberaných na základe zákona IEEPA – potenciálne vrátených americkým spoločnostiam, ktoré ich zaplatili.
Na nahradenie ciel podľa zákona IEEPA Biely dom rýchlo uplatnil dočasné opatrenie (článok 122 zákona o obchode z roku 1974), ktoré mu umožňuje uplatňovať všeobecné clo vo výške 10 %, s možnosťou zvýšenia na 15 %, platné do 24. júla a predĺžiteľné po schválení Kongresom. Okrem toho sa podnikajú kroky s cieľom pokúsiť sa napodobniť colný režim, ktorý Najvyšší súd zrušil, s využitím iných právnych nástrojov. Mohlo by to zahŕňať najmä dodatočné clá podľa článkov 232 a 301.
V tejto súvislosti vyplývajú tri hlavné ponaučenia.
- Po prvé, vláda je naďalej odhodlaná obhajovať agresívny colný režim. Rýchle uvoľnenie obmedzení, ktoré má zmierniť potenciálny šok spôsobený infláciou cien energií v dôsledku krízy v Hormuzskom prielive, by preto znamenalo dramatický obrat o 180 stupňov a bolo by v rozpore s deklarovanou politickou líniou. Hypotéza „TACO“ – Trump Always Chickens Out (Trump vždy vycúva) – sa v tomto ohľade preto javí ako vysoko nepravdepodobná.
- Po druhé, tým, že sa Trumpova administratíva opiera o chabé právne argumenty, prispieva k zvýšenej neistote v oblasti obchodu. Ak je možné zrušiť aj clá, ktoré platia už takmer rok, kedy budú môcť hospodárske subjekty považovať colný režim za stabilný? Nové clá ohlásené po rozhodnutí Najvyššieho súdu sú navyše samy osebe právne sporné, čo neistotu ešte viac prehlbuje.
- Po tretie, neexistuje žiadna záruka, že spoločnosti budú naďalej donekonečna znášať tieto náklady bez toho, aby ich rastúcu časť preniesli na spotrebiteľov. Schopnosť znižovať marže alebo spoliehať sa na rast produktivity má svoje limity. Po „šprinte“ v oblasti ciel v roku 2025 by obchodná vojna mohla teraz vstúpiť do fázy „maratónu“: pomalšej, dlhšej a potenciálne viac inflačnej.
1 Podľa indexu vstupných cien v podnikoch, ktorý zostavuje Úrad pre štatistiku práce (BLS), „indexy cien vstupov do priemyslu“
