Bulharsko

Ukludňovanie rastu na pozadí meniacich sa trendov v spotrebe a investíciách

Predpokladá sa, že hospodársky rast sa v roku 2025 spomalí, aby sa v roku 2026 opäť mierne zrýchlil, pričom však zostane na úrovni svojho historického priemeru. Hlavným hnacím motorom bude opäť súkromná spotreba, ktorú budú podporovať rast reálnych miezd, nízka nezamestnanosť a predčasná spotreba pred zavedením eura. Očakáva sa tiež, že postupné uvoľňovanie menovej politiky posilní výdavkovú schopnosť domácností tým, že zmierni náklady na splácanie dlhu. Rast spotreby však nebude taký silný ako v roku 2024, čiastočne kvôli vyššej cenovej hladine po vypršaní platnosti opatrení na stabilizáciu inflácie, vrátane znížených sadzieb DPH a dotácií na elektrinu pre podnikateľský sektor. Očakáva sa, že čistý vývoz sa v roku 2025 zhorší, v roku 2026 by sa však mohol postupne zotaviť vďaka predpokladanému oživeniu nemeckého hospodárstva.

Politická nestabilita v Bulharsku, kde prevládajú krátkodobé koaličné vlády, spôsobila oneskorenie reforiem potrebných na získanie plnej sumy 5,5 miliardy EUR z Nástroja EÚ na oživenie a odolnosť (RRF). Cieľom týchto reforiem je zlepšiť kvalitu inštitúcií a riešiť nedostatok pracovnej sily a kvalifikovaných pracovníkov. Oneskorenie pri zavádzaní týchto zmien viedlo k strate približne 600 miliónov EUR v podobe grantov, pričom očakávané zostávajúce prílevy sa teraz odhadujú na 3 – 3,5 miliardy EUR (t. j. 2,9 – 3,4 % HDP). Po politickej stabilizácii sa predpokladá obnovenie čerpania fondov EÚ v rokoch 2025–2026, čo by malo podporiť verejné investície. 15-mesačné oneskorenie reforiem však vystaví krajinu ďalším škrtom vo financovaní, pokiaľ vláda nezrýchli reformy alebo nezabezpečí predĺženie lehoty nad rámec termínu v auguste 2026. Pokiaľ ide o súkromný sektor, očakáva sa rast investícií vďaka uvoľneniu menovej politiky a stabilnejšiemu politickému prostrediu, za predpokladu, že táto stabilita pretrvá.

Inflácia na začiatku roka 2025 vzrástla v dôsledku obnovenia štandardných sadzieb DPH a úprav administratívnych cien. Očakáva sa, že v roku 2026 inflácia klesne, keďže tieto dočasné vplyvy ustúpia. Tlak na rast inflácie však bude pretrvávať v dôsledku rastu reálnych miezd na pozadí napätého trhu práce. Okrem toho môže prechod na euro na začiatku roku 2026 viesť k miernemu nárastu cien, keďže prehodnotenie cien počas procesu prechodu by mohlo vyvolať úpravy smerom nahor, ktoré budú spôsobené buď ekonomickými faktormi, alebo zaokrúhľovacími efektmi. Tieto nárasty budú pravdepodobne výraznejšie v odvetviach, ako je cestovný ruch a maloobchod, kde môžu mať náklady na ponuku a zaokrúhľovacie postupy značný vplyv.

Výhody Bulharska vyplývajúce z prijatia eura a vstupu do schengenského priestoru sú kompenzované tlakmi vyplývajúcimi z obchodnej vojny

Fiškálna politika bude naďalej stimulačná, hoci nie nadmerne. Rozpočet na rok 2025 bol zostavený tak, aby bol v súlade s konvergenčnými kritériami na prijatie eura, ktoré vyžadujú, aby deficit zostal pod hranicou 3 % hospodárskeho výkonu. Očakáva sa, že vypršanie platnosti znížených sadzieb DPH a zvýšenie spotrebných daní z tabakových výrobkov posilnia fiškálne príjmy. Na strane výdavkov budú opatrenia naďalej podporovať spotrebu prostredníctvom vyšších miezd vo verejnom sektore a zvýšených sociálnych výdavkov. Predpokladá sa, že tieto rozpočtové úpravy mierne znížia verejný deficit v porovnaní s rokom 2024, pričom ten zostane na miernej úrovni. Relatívne nízke náklady Bulharska na obsluhu dlhu budú umocnené zavedením eura, keďže sa očakáva, že to ďalej zníži náklady na financovanie. Prvým náznakom zlepšenia dôvery investorov je nedávne zvýšenie ratingu štátneho dlhu Bulharska zo strany niektorých významných ratingových agentúr.

Očakáva sa, že integrácia Bulharska do európskeho hospodárstva bude mať trvalé pozitívne účinky na jeho medzinárodný obchod. Predpokladá sa, že vstup do schengenského priestoru na začiatku roka 2025 zníži logistické náklady na obchod a odstráni prekážky rozširovania pôsobenia bulharských spoločností z odvetvia dopravy na európskych trhoch, pričom v tomto odvetví majú východoeurópske firmy zvyčajne dominantný podiel na trhu vďaka konkurenčnej výhode v podobe nižších nákladov na pracovnú silu. Hoci prínosy zavedenia eura – ktoré má nadobudnúť platnosť 1. januára 2026 – sú do istej miery obmedzené v dôsledku existujúceho viazania bulharského leva na euro, vstup do eurozóny odstráni náklady na menovú konverziu, čo ďalej podporí medzinárodný obchod, najmä v sektore cestovného ruchu. Tieto prínosy integrácie však úplne nevyvážia cyklické faktory, ktoré v roku 2025 tlmia vonkajší dopyt. Očakáva sa, že hospodársky rast v Nemecku, ktoré je kľúčovým obchodným partnerom, bude v tomto roku stagnovať, zatiaľ čo rast rumunskej ekonomiky nedosiahne svoj potenciál. Napriek tomu, že Bulharsko je v porovnaní s inými východoeurópskymi ekonomikami relatívne menej závislé od dopytu zo strany USA, obchodná vojna pravdepodobne predstavuje výzvu pre vonkajší dopyt, a to prostredníctvom nepriamych vplyvov cez tretie krajiny, najmä Nemecko. Medzitým sa dovoz zvýši v dôsledku nárastu výdavkov na obranu, ktoré sú náročné na dovoz a ktoré boli uľahčené výnimkou vylučujúcou takéto výdavky z Paktu stability a rastu. Spolu sa predpokladá, že tieto faktory v roku 2025 prehĺbia obchodný deficit Bulharska, pričom k očakávanému zlepšeniu by malo dôjsť v roku 2026.

Politická nestabilita a inštitucionálne výzvy v období prechodu do eurozóny

V roku 2025 zostáva politická situácia v Bulharsku turbulentná a je poznačená dlhotrvajúcou krízou, v rámci ktorej sa od roku 2021 konalo sedem parlamentných volieb, pričom sa rysuje riziko ôsmych predčasných volieb. Voľby v októbri 2024 opäť nepriniesli jasnú väčšinu, a teda ani stabilnú vládu, čo odzrkadľuje hlbokú fragmentáciu a apatiu voličov. Stredopravicová strana GERB na čele s Bojkom Borisovom získala najviac kresiel (69 z 240), avšak zďaleka nedosiahla väčšinu, zatiaľ čo reformistická koalícia PP-DB a ultranacionalistická strana „Oživenie“ zaostali v počte získaných kresiel. 16. januára 2025 bol za premiéra zvolený Rosen Željazkov zo strany GERB, ktorý vedie menšinovú vládu s BSP (stredoľavicová) a ITN (populistická, sociálno-konzervatívna) s podporou liberálnej strany APS, frakcie, ktorá vznikla po rozpadnutí strany DPS. Koalícia je však krehká, je postavená na ideologicky nesúrodých stranách a čelí výzvam pri riešení systémových problémov, ako je korupcia a justičná reforma. To sa rýchlo prejavilo odchodom strany APS v apríli 2025, ktorá nebola spokojná s vládnou podporou zo strany DPS-NN, druhej frakcie strany DPS. Líder DPS-NN, Delyan Peevski, na ktorého USA a Spojené kráľovstvo uvalili sankcie za údajné kupovanie hlasov a volebné podvody, sa stal pre koalíciu kľúčovou postavou. Táto situácia ešte viac podkopala dôveru v inštitúcie, pričom len 10 % Bulharov verí, že voľby v krajine sú spravodlivé. Vplyv prezidenta Rumena Radeva, hoci obmedzený ústavnými reformami z roku 2023, zostáva významný, najmä prostredníctvom dočasných vlád.

Vstup Bulharska do eurozóny, naplánovaný na 1. januára 2026, predstavuje kľúčový míľnik v integrácii krajiny do európskeho hospodárskeho rámca. Tento cieľ je zjednocujúcou silou pre vládnu koalíciu a slúži na získanie príležitostnej podpory od iných proeurópskych politických strán, ako je PP-DB, ktoré presadzujú hlbšie zosúladenie s EÚ. Zavedenie eura však narazilo na výrazný odpor verejnosti, ktorý je podnecovaný obavami z možnej manipulácie s cenami, oslabenia menovej autonómie a oneskorenia pri zavádzaní reforiem požadovaných EÚ. Rastúci vplyv nacionalistických strán, vrátane Revival a MECH, podporovaný všeobecným sklamaním z politického establishmentu, tieto obavy ešte zhoršuje a predstavuje riziko ďalšieho úpadku demokracie, čo ohrozuje stabilitu úsilia Bulharska o európsku integráciu.

Pohľad do roku 2026 naznačuje, že politický výhľad závisí od toho, či sa vláde Zhelyazkova podarí stabilizovať koalíciu po tom, čo krajina vstúpi do eurozóny a začne čerpať prostriedky z fondov EÚ, alebo či ďalšie voľby opäť oživia krízu. Vstup do eurozóny môže posilniť dôveru investorov, ale v prípade prudkého nárastu inflácie by mohol prehĺbiť politické rozpory. Pretrvávajúca korupcia, obmedzenia slobody médií a neefektívnosť súdnictva ohrozujú ciele Bulharska v oblasti integrácie do EÚ, vrátane plného členstva v schengenskom priestore. Rozkol v strane DPS a klesajúci vplyv tradičných strán, ako je BSP, naznačujú nestabilnú politickú situáciu, v ktorej získavajú na sile populistické a krajne pravicové skupiny. Bez súdržnej koalície, ktorá by dokázala riešiť nedôveru verejnosti a vonkajšie tlaky, ako je vplyv Ruska, Bulharsku hrozí dlhodobá nestabilita, ktorá podkopá jeho demokratický a hospodársky pokrok.

Posledná aktualizácia: júl 2025