Malta

Normalizácia silného rastu poháňaného domácim dopytom

Napriek spomaleniu si maltská ekonomika v roku 2025 udrží tempo rastu a výrazne predbehne ostatné krajiny eurozóny. Podobne ako vo väčšine juhoeurópskych krajín bude jej rast poháňaný zvýšeným domácim dopytom. V prvom rade bude spotreba domácností naďalej rásť vďaka obnovenej kúpnej sile, pričom reálne mzdy budú doháňať tento trend v súvislosti s potvrdenou dezinfláciou a napätým trhom práce, ktorý podporuje rast miezd. Trh práce s mierou nezamestnanosti na úrovni 3 % v novembri 2024 zostane napätý. Rast zamestnanosti je do veľkej miery poháňaný prisťahovaleckými pracovníkmi, hlavne z krajín mimo EÚ, pričom zahraniční pracovníci v súčasnosti tvoria viac ako 30 % celkovej zamestnanosti. Disponibilný príjem domácností bude tiež posilnený rozšírením daňových pásiem dane z príjmu, ktoré bolo oznámené v štátnom rozpočte. Po druhé, investície budú naďalej čiastočne podporované využívaním prostriedkov z programu NextGenerationEU v rámci Európskeho plánu na obnovu (2,3 % HDP z roku 2019, ktoré majú byť čerpané do roku 2026) a snahami krajiny o vytvorenie prostredia priaznivého pre podnikanie, najmä v technologickom sektore. Tento investičný potenciál však pravdepodobne oslabí pretrvávajúce riziko trestných sankcií súvisiacich s podozrením z prania špinavých peňazí a iných nezákonných činností.

Okrem toho bude čistý vývoz opäť poháňaný výkonom cestovného ruchu (25 % HDP a zamestnanosti), ktorý naďalej láme rekordy a mal by pokračovať v raste, hoci miernejším tempom. V prvých jedenástich mesiacoch roku 2024 bol počet zahraničných turistov o 20 % a 30 % vyšší ako v rokoch 2023 a 2019. Odvetvie online hazardných hier (virtuálny poker, kasínové hry, športové stávky), ktoré predstavuje 12 % HDP, bude naďalej podporovať vývoz služieb vďaka trhu, ktorý sa neustále vyvíja v súvislosti s integráciou technologických inovácií. Hoci Malta nedováža energiu z Ruska, jej celková závislosť od dovozu ropy a zemného plynu, ktoré tvoria väčšinu jej dodávok energie (49 %, resp. 45 %), ju robí zraniteľnou voči globálnym otrasom.

Solídna rozpočtová situácia napriek vysokému rozpočtovému deficitu

Z veľkej časti vďaka prebiehajúcemu programu pre individuálnych investorov (IIP, známemu aj ako program „zlatých pasov“) dosiahla Malta nízkorizikovú fiškálnu pozíciu, ktorá sa v posledných rokoch do určitej miery zhoršila v dôsledku podporných opatrení zameraných na boj proti pandémii a energetickým krízam. Toto zhoršenie viedlo k tomu, že Európska komisia v lete 2024 zaradila Maltu do postupu pri nadmernom deficite. Okrem toho Komisia v septembri 2022 podala vo veci tohto programu žalobu proti Malte na Súdny dvor Európskej únie. Jeho rozhodnutie, ktoré sa očakáva v prvých mesiacoch roku 2025, by mohlo viesť k zrušeniu alebo sprísneniu programu. Na Cypre zostáva v platnosti už len program „pobyt za investície“. Straty pre rozpočet by mohli dosiahnuť 0,3 % až 0,4 % HDP ročne. Napriek tlaku zo strany Európskej komisie vláda zachová energetické dotácie už štvrtý rok po sebe. Klesajúce ceny energie by však mali vláde túto záťaž zmierniť, pričom náklady sa v porovnaní s rokom 2024 znížia na polovicu, s odhadovaným rozpočtom vo výške 152 miliónov EUR v roku 2025 (0,7 % HDP), čo predstavuje 20 % rozpočtového deficitu. Vzhľadom na silný rast a zvýšenie príspevkov na sociálne zabezpečenie v dôsledku veľmi vysokej miery zamestnanosti bude rast daňových príjmov naďalej stabilný. Úprava daňových pásiem dane z príjmov stanovená v rozpočte na rok 2025 by však mala znížiť príjmy približne o 0,5 % HDP.

Maltský bežný účet, ktorý v roku 2022 vykazoval mierny deficit v dôsledku závislosti od dovozu energie, ktorej ceny prudko vzrástli, sa rýchlo zotavil, hneď ako sa ceny ustálili. V roku 2025 by si Malta mala udržať svoj pohodlný prebytok vďaka solídnej vonkajšej pozícii v sektore služieb (predstavujúcej prebytok vo výške približne 30 % HDP), ktorú posilnil nárast príjmov z cestovného ruchu. Okrem odrádzania od investícií brzdia nadmerne rozvinutý finančný sektor krajiny (jeho aktíva predstavovali v roku 2023 2,1-násobok HDP) aj riziká súvisiace s dodržiavaním zásad právneho štátu a podozrenia z prania špinavých peňazí. V prípade rozsiahlych sankcií by Malta prišla o jedno zo svojich najkonkurencieschopnejších odvetví. Okrem toho sú banky výrazne vystavené riziku v oblasti nehnuteľností a zrušenie programu IIP by ich silne zasiahlo v dôsledku zodpovedajúceho poklesu zahraničného dopytu po domácom bývaní.

Politická stabilita stále narúšaná korupciou

V marci 2022 vyhrala Labouristická strana (LP) premiéra Roberta Abelu už tretie voľby po sebe, keď získala 55 % hlasov a 44 kresiel (vrátane kresiel pridelených na základe kvóty pre ženy) zo 79 kresiel v jednokomorovom parlamente. Tieto stabilné výsledky dosiahla napriek údajným prepojeniam vlády s vraždou investigatívnej novinárky Daphne Caruany Galizie v roku 2017, ktorú spáchali spolupracovníci bývalého premiéra Josepha Muscata (LP). Napriek ďalším nepokojom sa očakáva, že Abelaova vláda zostane pri moci až do konca svojho volebného obdobia v roku 2027. Hrozby pre politickú stabilitu vyplývajú z rizika ďalších obvinení z korupcie a straty dôvery verejnosti vo vládnuce kruhy. Tieto hrozby sú zatiaľ latentné a nezdajú sa byť bezprostredné. Európske voľby v roku 2024 však naznačili zmenu v očakávaniach maltských voličov. Napriek ďalšiemu víťazstvu LP so ziskom 45 % hlasov tento výrazne nižší výsledok v porovnaní s rokom 2019 (54 %) znamenal stratu jedného kresla, čím sa strana teraz s tromi kreslami ocitla na rovnakej úrovni ako Nacionalistická strana (42 %).

Vyradenie krajiny zo sivého zoznamu Finančnej akčnej skupiny pre boj proti praniu špinavých peňazí v roku 2022 je znakom zlepšenia v boji proti praniu špinavých peňazí, krajina však zostane v hľadáčiku Európskej komisie v otázkach transparentnosti, korupcie, daňových únikov a právneho štátu. Najmä neochota vlády upustiť od programu pre individuálnych investorov aj napriek formálnej výzve Komisie by mohla poškodiť jej vzťahy s Bruselom a ostatnými členskými štátmi EÚ v otázkach bezpečnosti, prania špinavých peňazí, daňových únikov a korupcie. Okrem toho geografická poloha Malty ju stavia do prvej línie migračných tokov z Afriky a Ázie. Spolu s ďalšími hostiteľskými krajinami, ako sú Grécko a Taliansko, bude postoj Malty kľúčový v európskych debatách o tejto otázke.

Posledná aktualizácia: január 2025