Malta

Normalizácia silného rastu poháňaného domácim dopytom

Napriek spomaleniu si maltská ekonomika v roku 2025 udrží tempo rastu a výrazne predbehne ostatné krajiny eurozóny. Podobne ako vo väčšine juhoeurópskych krajín bude jej rast poháňaný zvýšeným domácim dopytom. V prvom rade bude spotreba domácností naďalej rásť vďaka obnovenej kúpnej sile, pričom reálne mzdy doženú tento rast vďaka potvrdenej dezinflácii a napätému trhu práce, ktorý podporuje zvyšovanie miezd. Trh práce s mierou nezamestnanosti na úrovni 3 % v novembri 2024 zostane napätý. Rast zamestnanosti je do veľkej miery poháňaný prisťahovaleckými pracovníkmi, hlavne z krajín mimo EÚ, pričom zahraniční pracovníci v súčasnosti tvoria viac ako 30 % celkovej zamestnanosti. Disponibilný príjem domácností bude tiež posilnený rozšírením daňových pásiem dane z príjmov, ktoré bolo oznámené v štátnom rozpočte. Po druhé, investície budú naďalej čiastočne podporované využívaním prostriedkov z programu NextGenerationEU v rámci Európskeho plánu obnovy (2,3 % HDP z roku 2019, ktoré majú byť využité do roku 2026) a snahami krajiny o vytvorenie prostredia priaznivého pre podnikanie, najmä v technologickom sektore. Tento investičný potenciál však pravdepodobne oslabí pretrvávajúce riziko trestných sankcií súvisiacich s podozrením z prania špinavých peňazí a iných nezákonných činností.

Okrem toho bude čistý vývoz opäť poháňaný výkonom cestovného ruchu (25 % HDP a zamestnanosti), ktorý naďalej láme rekordy a mal by pokračovať v raste, hoci miernejším tempom. V prvých jedenástich mesiacoch roku 2024 bol počet zahraničných turistov o 20 % a 30 % vyšší ako v rovnakom období rokov 2023 a 2019. Odvetvie online hazardných hier (virtuálny poker, kasínové hry, športové stávky), ktoré predstavuje 12 % HDP, bude naďalej podporovať vývoz služieb vďaka trhu, ktorý sa neustále vyvíja v súvislosti s integráciou technologických inovácií. Hoci Malta nedováža energiu z Ruska, jej celková závislosť od dovozu ropy a zemného plynu, ktoré tvoria väčšinu jej dodávok energie (49 %, resp. 45 %), ju robí zraniteľnou voči globálnym otrasom.

Solídna rozpočtová situácia napriek vysokému rozpočtovému deficitu

Z veľkej časti vďaka prebiehajúcemu programu pre individuálnych investorov (IIP, známemu aj ako program „zlatých pasov“) dosiahla Malta nízkorizikovú fiškálnu pozíciu, ktorá sa však v posledných rokoch čiastočne zhoršila v dôsledku podporných opatrení na boj proti pandémii a energetickým krízam. Toto zhoršenie viedlo k tomu, že Európska komisia v lete 2024 zaradila Maltu do postupu pri nadmernom deficite. Okrem toho Komisia v septembri 2022 podala vo veci tohto programu žalobu proti Malte na Súdny dvor Európskej únie. Jeho rozhodnutie, ktoré sa očakáva v prvých mesiacoch roku 2025, by mohlo viesť k zrušeniu alebo sprísneniu programu. Na Cypre zostáva v platnosti už len program „pobyt za investície“. Straty pre rozpočet by mohli dosiahnuť 0,3 % až 0,4 % HDP ročne. Napriek tlaku zo strany Európskej komisie bude vláda už štvrtý rok po sebe zachovávať energetické dotácie. Klesajúce ceny energie by však mali vláde túto záťaž zmierniť, pričom náklady by sa v porovnaní s rokom 2024 znížili na polovicu, s odhadovaným rozpočtom vo výške 152 miliónov EUR v roku 2025 (0,7 % HDP), čo predstavuje 20 % rozpočtového deficitu. Vzhľadom na silný rast a nárast príspevkov na sociálne zabezpečenie v dôsledku veľmi vysokej miery zamestnanosti bude rast daňových príjmov naďalej stabilný. Úprava daňových pásiem dane z príjmov stanovená v rozpočte na rok 2025 by však mala znížiť príjmy približne o 0,5 % HDP.

Maltský bežný účet, ktorý v roku 2022 vykazoval mierny deficit v dôsledku závislosti od dovozu energie, ktorej ceny prudko vzrástli, sa rýchlo zotavil, hneď ako sa ceny ustálili. V roku 2025 by si Malta mala udržať svoj pohodlný prebytok vďaka solídnej vonkajšej pozícii v oblasti služieb (predstavujúcej prebytok vo výške približne 30 % HDP), ktorú posilnil nárast príjmov z cestovného ruchu. Okrem toho, že odrádzajú od investícií, riziká v oblasti právneho štátu a podozrenia z prania špinavých peňazí tiež brzdia nadmerne rozvinutý finančný sektor krajiny (jeho aktíva predstavovali v roku 2023 2,1-násobok HDP). V prípade rozsiahlych sankcií by Malta prišla o jedno zo svojich najkonkurencieschopnejších odvetví. Okrem toho sú banky výrazne vystavené riziku v oblasti nehnuteľností a zrušenie programu IIP by ich silne zasiahlo v dôsledku zodpovedajúceho poklesu zahraničného dopytu po domácom bývaní.

Politická stabilita stále narúšaná korupciou

V marci 2022 vyhrala Labouristická strana (LP) premiéra Roberta Abelu svoje tretie voľby v rade, pričom získala 55 % hlasov a 44 kresiel (vrátane kresiel pridelených na základe kvóty pre zastúpenie žien) z celkového počtu 79 kresiel v jednokomorovom parlamente. Tieto stabilné výsledky dosiahla napriek údajným prepojeniam vlády s vraždou investigatívnej novinárky Daphne Caruany Galizie v roku 2017, ktorú spáchali spolupracovníci bývalého premiéra Josepha Muscata (LP). Napriek ďalším nepokojom sa očakáva, že Abelova vláda zostane pri moci až do konca svojho volebného obdobia v roku 2027. Hrozby pre politickú stabilitu vyplývajú z rizika ďalších obvinení z korupcie a straty dôvery verejnosti vo vládnucu triedu. Tieto hrozby sú zatiaľ latentné a nezdá sa, že by boli bezprostredné. Európske voľby v roku 2024 však naznačili zmenu v očakávaniach maltských voličov. Napriek ďalšiemu víťazstvu strany LP so ziskom 45 % hlasov tento výrazne nižší výsledok v porovnaní s rokom 2019 (54 %) viedol k strate jedného kresla, čím sa teraz s tromi kreslami vyrovnala s Nacionalistickou stranou (42 %).

Vyradenie krajiny zo sivého zoznamu Finančnej akčnej skupiny pre boj proti praniu špinavých peňazí v roku 2022 je znakom zlepšenia v boji proti praniu špinavých peňazí, krajina však zostane v hľadáčiku Európskej komisie v otázkach transparentnosti, korupcie, daňových únikov a právneho štátu. Najmä neochota vlády vzdať sa programu pre individuálnych investorov aj po formálnej výzve Komisie by mohla poškodiť jej vzťahy s Bruselom a ostatnými členskými štátmi EÚ v otázkach bezpečnosti, prania špinavých peňazí, daňových únikov a korupcie. Okrem toho geografická poloha Malty ju stavia do prvej línie migračných tokov z Afriky a Ázie. Spolu s ďalšími hostiteľskými krajinami, ako sú Grécko a Taliansko, bude postoj Malty kľúčový v európskych debatách o tejto otázke.

Posledná aktualizácia: január 2025