Tadžikistan

Hospodársky rast spomalila normalizácia prílevu peňazí od emigrantov

Očakáva sa, že silný hospodársky rast v roku 2026 spomalí, a to v dôsledku spomalenia jeho hlavného hnacieho motora, ktorým sú peňažné prevody od pracovníkov v zahraničí (60 % HDP v prvých deviatich mesiacoch roku 2025, z toho 90 % z Ruska, Kazachstanu a Uzbekistanu). Táto normalizácia, ktorá priamo ovplyvňuje spotrebu domácností, je dôsledkom oslabenia rubľa aj dlhotrvajúcej stagnácie ruskej ekonomiky. Zároveň sa očakáva, že väčšina odvetví – s výnimkou poľnohospodárstva – vykáže nižšiu úroveň rastu. Tadžikistan sa bude aj naďalej môcť spoliehať na svoju exportnú základňu, ktorá je síce obmedzená, ale podporujú ju ceny zlata, ktoré zostávajú na veľmi vysokej úrovni a dokonca stúpajú.

Na podporu rastu a tvorbu pracovných miest sa vláda spolieha na niekoľko vlajkových projektov, hoci zlé riadenie a netransparentné podnikateľské prostredie obmedzujú vyhliadky takejto stratégie. Najambicióznejším z nich je priehrada Rogun, ktorá sa má stať najvyššou na svete a ktorej výstavba, opakovane odkladaná, sa obnovila v roku 2022 a jej dokončenie je naplánované na rok 2035. Vďaka šiestim turbínam – z ktorých sú dve už v prevádzke – prehrada začína dodávať elektrinu do siete, čo predstavuje 10 až 15 % jej budúcej kapacity. Tretia turbína, ktorej uvedenie do prevádzky sa pôvodne očakávalo v roku 2025, sa podľa súčasných odhadov do prevádzky nedostane ani v roku 2026. V krajine, kde 70 % obyvateľstva pravidelne čelí výpadkom elektrickej energie, má Rogun zdvojnásobiť výrobu elektrickej energie a urobiť z Tadžikistanu regionálneho vývozcu. Zostávajúce náklady na výstavbu sa odhadujú na približne 6,4 miliardy USD. Štát, ktorý financuje veľkú časť tohto megaprojektu, má napriek podpore zo strany Svetovej banky (650 miliónov USD), niekoľkých multilaterálnych rozvojových bánk a v menšej miere aj niekoľkých dlhoročných bilaterálnych partnerov (Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty), ktoré majú pokryť približne 50 % nákladov.

Obrovské finančné toky spojené s projektom Rogun a expanzia úverov súkromnému sektoru prispejú k postupnému rastu inflácie. Inflácia však zostáva pod cieľom centrálnej banky, ktorý je 5 % (± 2 p.p.). V tejto súvislosti inštitúcia naďalej uvoľňuje svoju menovú politiku: jej hlavná úroková sadzba bola vo februári 2026 znížená zo 7,5 % na 7 %, čím sa kumulatívne zníženie od roku 2022 dostalo na takmer 650 bázických bodov. Očakáva sa, že kľúčová sadzba bude v roku 2026 naďalej klesať, avšak obavy z oslabenia somoni by mali zabrániť akémukoľvek agresívnejšiemu uvoľňovaniu. Schopnosť centrálnej banky naďalej obmedzuje slabá menová transmisia. Bankový systém je nedostatočne rozvinutý, stále vo veľkej miere dolárizovaný a vyznačuje sa krehkým riadením a korupciou, čo ilustrujú európske sankcie uvalené na niekoľko miestnych bánk v októbri 2025.

Prísny rozpočtový rámec v dôsledku nákladov na projekt Rogun a neistoty ohľadom vonkajšieho financovania

Rozpočtová situácia sa v roku 2025 zhoršila a očakáva sa, že deficit v roku 2026 zostane blízko maximálnej povolené úrovne 2,5 % HDP. Toto zhoršenie je spôsobené najmä prudkým nárastom investičných výdavkov (najväčšej výdavkovej položky), ktoré sú z väčšej časti určené na financovanie priehrady Rogun a ďalších infraštruktúrnych projektov. Vláda tiež zvýšila výdavky na sociálne účely, najmä na vzdelávanie a sociálnu ochranu. Príjmy mierne vzrástli vďaka zlepšeniam v daňovej správe – poháňaným digitalizáciou a obmedzením výnimiek – ako aj vďaka snahám o zníženie strát a nedoplatkov v sektore elektrickej energie. Cieľom vlády je do roku 2026 zvýšiť príjmy na 26 % HDP. Prispieva k tomu aj ťažobný sektor prostredníctvom špecifických daní (poplatky za ťažbu, vývozné clá atď.), ktoré predstavujú približne 15 % ziskov tohto sektora.

Verejný deficit je financovaný multilaterálnymi a bilaterálnymi darcami, ako aj prostredníctvom odkladov splátok dlhu udelených Čínou, ktorá je hlavným veriteľom krajiny. Verejný dlh je na miernej úrovni a z veľkej časti má zvýhodnené podmienky. Jediný komerčný dlh, ktorým je eurobond v hodnote 500 miliónov USD prijatý na financovanie prvých dvoch turbín, bude v plnej výške splatený v roku 2027. Očakáva sa však, že predpokladaná strata štatútu „najmenej rozvinutej krajiny“ v roku 2026 povedie k nárastu nákladov na pôžičky. Okrem toho majú verejné podniky, najmä elektrárenská spoločnosť Barqi Tojik, vysoké záväzky.

Po výnimočnom roku 2025, ktorý bol poháňaný rekordnou výškou remitencií od diaspóry, sa očakáva, že bilancia bežného účtu sa v roku 2026 vráti k svojmu bežnému prebytku. Krajina bude naďalej vykazovať výrazný obchodný deficit (30 % HDP) spôsobený silným dovozom – spotrebného tovaru, elektrických zariadení a uhľovodíkov súvisiacich s infraštruktúrnymi projektmi – napriek robustnému vývozu zlata, ktorého cena by mohla naďalej rásť. Ako zvyčajne, peniaze posielané sezónnymi a zahraničnými pracovníkmi túto nerovnováhu vykompenzujú. Zároveň neatraktívne podnikateľské prostredie obmedzuje prílev priamych zahraničných investícií, ktoré pochádzajú hlavne z Číny a sú sústredené v ťažobnom sektore, zatiaľ čo portfóliové investície naďalej neexistujú kvôli obmedzenému prístupu na medzinárodné finančné trhy. Napokon monetizácia časti zlata, ktoré centrálna banka nadobudla od miestnych producentov, v kombinácii s rastom jeho ceny, zvýšila devízové rezervy na 6,5 mld. GBP ku koncu roka 2025 (v porovnaní s 4,4 mld. GBP na konci roku 2024), čo predstavuje viac ako sedem mesiacov dovozu.

Režim uviaznutý uprostred rusko-čínskych rivalít

Parlamentné voľby v marci 2025 – opäť ani transparentné, ani spravodlivé – potvrdili očakávané víťazstvo strany prezidenta Emomaliho Rahmona, ktorá je pri moci od roku 1992. Rahmon udržiava autoritársky a represívny systém a zároveň postupne upevňuje moc svojej rodiny. Jeho najstarší syn už zastáva viacero zodpovedných funkcií – je poslancom parlamentu, predsedom hornej komory parlamentu, primátorom Dušanbe, aby sme spomenuli aspoň niektoré –, čo ho stavia do výhodnej pozície na to, aby nahradil svojho otca. V autonómnej oblasti Gorno-Badachšán (GBAO) pretrváva sociálna nespokojnosť.

Čína a Rusko majú v krajine značný ekonomický a politický vplyv. Avšak aj ako člen Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) – ktorá združuje šesť bývalých sovietskych republík pod vedením Moskvy – Tadžikistan zaujíma neutrálne stanovisko k vojne na Ukrajine. Navyše vplyv Ruska slabne, čím dlhšie sa zapája do tejto vojny, pričom čelí čoraz výraznejšej prítomnosti Číny (svojho hlavného bilaterálneho partnera, ktorý poskytuje pomoc, pôžičky a investície) a pokusom o zbližovanie zo strany Európskej únie. Tento súboj o vplyv sa v roku 2025 prejavil sériou samitov v Tadžikistane: najskôr so EÚ v apríli, potom s Čínou v júni a nakoniec s Ruskom v októbri. Rusko by mohlo sprísniť svoje migračné zákony, ktoré boli prijaté po útoku na radnicu „Crocus“ v Moskve v marci 2024 (s takmer 150 obeťami), ktorý spáchali tadžickí prisťahovalci, ak sa Dušanbe príliš priblíži k EÚ. Ďalšia hrozba prichádza z Afganistanu. Tadžikistan neuznáva režim Talibanu, ktorý je pri moci od roku 2021, a obáva sa šírenia teroristických aktivít v pohraničnej oblasti. Priepustná hranica uľahčuje pohyb medzi tadžickými komunitami v Afganistane a Tadžikistane, čo zjednodušuje nábor do radov extrémistických skupín.

Posledná aktualizácia: február 2025